Straka obyčajná

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Straka čiernozobá)
Straka obyčajná
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
(globálne[1], na Slovensku[2])
Vedecká klasifikácia
 
Vedecký názov
Pica pica
Linnaeus, 1758
Synonymá
straka čiernozobá

Mapa rozšírenia straky obyčajnej
      Hniezdiaca, celoročný výskyt
      Introdukovaná, celoročný výskyt
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Straka obyčajná alebo straka čiernozobá[3] (Pica pica) je spevavec z čeľade krkavcovitých. Žije v Palearktíde a rozšíril sa aj do severnej Ameriky.[4] Je to inteligentný vták. Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov straka obyčajná patrí medzi najmenej ohrozené druhy, celková populácia je stabilná, stavy v Európe sú od roku 1980 stabilné.[1]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Meria skoro toľko ako vrana túlavá (46 cm). Má dlhý stupňovitý chvost. Sfarbenú má hlavu, hruď a chrbát dočierna, brucho a ramená sú biele, krídla sú kovovo lesklé. Pri lete je na krídlach vidno čierne orámovanie bielych ručných letiek. Pri lete má nápadne dlhý chvost a typickú kontrastnú kresbu. Lieta s charakteristickými veslovitými údermi krídiel. Samec a samica sa navzájom neodlišujú, mladé jedince majú kratší chvost a operenie bez lesku.

Hlas[upraviť | upraviť zdroj]

Hlasité škreky, menej polohlasné štebotanie. Vydáva „šak-čak“, niekedy „šakerak“ alebo „kek-kek“.

Rozšírenie[upraviť | upraviť zdroj]

Obýva rozsiahle územie od západného pobrežia Írska, Pyrenejského polostrova a Maroka po Korjatské pohorie a Kamčatku na východe. Na severe zasahuje najďalej v Škandinávii (70° N). Svojim výskytom sa dotýka severného polárneho kruhu ešte v oblasti medzi Bielym morom a Uralom, v Západosibírskej nížine v povodí Obu a Jeniseja, a v Anadyrskej nížine na Ďalekom východe. Na juhu zostupuje až na severoafrické pobrežie, do Saudskej Arábie (15° N), južnej Číny a Taiwanu. Žije aj v Severnej Amerike.

Výskyt a stav na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Straky sú rozšírené po celom území Slovenska. Preferujú obývajú otvorenú krajinu s roztrúsenými stromami, alejami, stromoradiami a pásmi krovín. Nevyhýbajú sa ani ovocným záhradám a malým lesíkom. Od 70tych rokov 20. storočia ich rozšírenie siaha od malých obcí až veľké mestá.[4] Straky sú najčastejšie pozorované v nížinách a v stredných polohách do 900 m n. m. až do hôr 1 000 m n. m.[4]. V hniezdnom období bola zaznamenaná najvyššie 1 360 m n. m. a v mimohniezdnom období až 1 420 m n. m..[4]

Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 30 000 - 60 000, zimujúcich jedincov 70 000 - 140 000. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje vykazujú mierny nárast o 20 do 50%. Ekosozologický status v rokoch 1995, 1998[4] a 2001 žiadny.[5] V roku 2014 LC - menej dotknutý.[2][6][7] Európsky ochranársky status nezaradený SPEC. Stupeň ohrozenia S - vyhovujúci ochranársky status.[4]

Spôsob života[upraviť | upraviť zdroj]

Denná aktivita straky začína približne 30 minút pred východom slnka, v čase keď končí nautický úsvit a začína občiansky úsvit. Hodinu pred západom slnka ukončujú svoju dennú aktivitu a približujú sa na miesto nocovania, na ktorom sa nachádzajú tesne po západe slnka. Straky vytvárajú dve hlavné sociálne formy, v hniezdnej dobe straky ktoré hniezdia žijú v pároch vo svojich teritóriách a tie čo nehniezdia žijú v skupinách. V zime vytvárajú veľké kŕdle, často mnoho sto jedincov.

Hniezdenie[upraviť | upraviť zdroj]

Hniezdia v apríli až máji raz za rok. Hniezdo je veľké, zhora kryté často strieškou z vetiev, umiestnené vysoko na stromoch. Hniezdo je tvorené z vetiev a paličiek, hniezdna kotlina je vytvorená z blata a hliny s vnútorným priemerom až 20 cm a hĺbkou 15 cm. Túto vystelú vrstvou vetvičiek a hore jemnou výstelkou tráv, korienkov, vlákien a chlpov.

Samice znášajú 6 – 7 zelenkastých husto tmavohnedo škvrnitých vajec, na ktorých sedia samé asi 17 – 18 dní, mláďatá potom kŕmia obidvaja rodičia asi 22 – 27 dní.

Spoločné nocoviská[upraviť | upraviť zdroj]

Nehniezdiace jedince vytvárajú spoločné nocoviská. Na jeseň a v zime sa k nim pripájajú aj páry, ktoré majú vlastné teritória. Nocoviská sa nachádzajú na neprístupných miestach ako močiare a malé ostrovy. Straky ich využívajú mnoho rokov.

V zime nocuje spolu najčastejšie 20 - 50 strák, zriedkavo niekoľko stoviek jedincov. V strednej Európe spravidla do 100 jedincov, len zriedkavo boli pozorované nocoviská až do 600 jedincov.[8] Výnimočné je pozorovanie 860 nocujúcich strák v januári 2018 v Bratislave pri železničnej stanici Rača.[9]

Inteligencia[upraviť | upraviť zdroj]

Patrí medzi veľmi inteligentné vtáky. Straka dokáže spoznať v zrkadle svoj vlastný odraz (mimo cicavcov tak ide o jediný druh, ktorý to dokáže)[10]. Oblasť mozgu s názvom nidopallium je vo svojej relatívnej veľkosti porovnateľná so šimpanzmi, orangutanmi a ľuďmi.[11] Boli u nich pozorované viaceré sociálne rituály, pravdepodobne aj vyjadrenie smútku.[12] Vo voľnej prírode sa dokážu spoločne organizovať pri love iných vtákov alebo pri ohrození predátormi.[13]

Potrava[upraviť | upraviť zdroj]

V zimných mesiacoch v nej prevažuje zložka rastlinná, v letných naopak živočíšna. V čase kŕmenia mláďat straky najprv zbierajú malé bezstavovce (pavúky, húsenice, larvy), neskôr chrobáky, červy, blanokrídlovce a drobné stavovce (hlavne hraboše a zdochliny). Podiel vajec a mláďat drobných spevavcov je veľmi nízky a samozrejme je časovo obmedzený práve len na obdobie hniezdenia. V lete a na jeseň v potrave prevažujú rôzne plody (bobule, čerešne, hrušky) a semená, ktoré sú významné najmä v zime. V mestách do svojho jedálneho lístka pridávajú odpadky a živočíchy uhynuté pod kolesami áut.

Výsledky spracovania potravy 239 dospelých strák zo západného a stredného Slovenska ulovených z každého mesiaca roka spracované pánom Sovišom (1968, 1970) ukazujú, že rastlinná potrava tvorila 57,72 % a živočíšna 33,34 % (zvyšok tvorili gastrolity). Na rastlinnej zložke sa podielali obilniny a iné kultúrne rastliny 39,79 % (z toho jačmeň 9,4 % a pšenica 8,9 %) a ovocie tvorilo 2,03 % (čerešňe a hrozno). V živočíšnej časti potravy prevládal hmyz 27,82 % a na ostatné ostávalo 5,52 % (z tých 33,34 %). Vyhodnotenie 116-tich mláďat na hniezdach ukázalo, že živočíchy mali u nich v potrave podiel až 90,39 %, rastliny 5,48 % a zvyšok boli gastrolity. Živočíšna potrava sa skladala najmä z hmyzu a pavúkov 51,89 %, veľký podiel 36,12 % pripadal na drobné hlodavce a ostatok vtáky. Z rastlín to bolo prevažne ovocie. Po vylietaní z hniezda sa im strava postupne menila na pomery ako u dospelých.[14]

Ochrana[upraviť | upraviť zdroj]

Je zákonom chránená, spoločenská hodnota je 300 € (Vyhláška MŽP č. 170/2021).[15]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ a b IUCN Red list 2021.3. Prístup 13. marca 2022
  2. ↑ a b Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. [online]. vtaky.sk, 2014, [cit. 2018-03-03]. Dostupné online.
  3. ↑ KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava: SOS/BirdLife Slovensko, 2010 (2016), rev. 2016-10-23, [cit. 2016-12-12]. Dostupné online.
  4. ↑ a b c d e f DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. Autor druhu Dušan Karaska. ISBN 80-224-0714-3. Kapitola Straka obyčajná / Straka čiernozobá, s. 573 - 575.
  5. ↑ BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia), s. 150 - 153.
  6. ↑ DEMKO, Miroslav; KRIŠTÍN, Anton; PUCHALA, Peter. Červený zoznam vtákov Slovenska. Tichodroma, roč. 25, čís. 2013, s. 69 - 78. Dostupné online [cit. 2018-03-03].
  7. ↑ JEDLIČKA, Ladislav; KOCIAN, Ľudovít; KADLEČÍK, Ján; FERÁKOVÁ, Viera. Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry [online]. Bratislava: Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk, 2007, [cit. 2018-03-04]. Dostupné online.
  8. ↑ BOSCH, Stefan. Factors influencing the behaviour and number of roosting magpies (Pica pica) in winter. - Einflüsse auf Verhalten und Bestandsdynamik einer Schlafgesellschaft der Elster (Pica pica) im Winter. (in german, with several photographs and diagrams) (PDF Download Available) [online]. Orn.Jh.Bad.-Württ.21, 2005: 125-136 in researchgate.net, 2005-01-01, [cit. 2018-01-14]. Dostupné online. (po nemecky)
  9. ↑ PAČENOVSKÝ, Samuel. databázový systém Aves-Symfony [online]. aves.vtaky.sk, [cit. 2018-01-14]. Dostupné online.
  10. ↑ HELMUT, Prior; ARIANE, Schwarz; ONUR, Güntürkün. Mirror-Induced Behavior in the Magpie (Pica pica): Evidence of Self-Recognition [online]. journals.plos.org, 2018-08-19, [cit. 2018-10-10]. Dostupné online. (po anglicky)
  11. ↑ EMERY, N.J.; CLAYTON, N.S.. Comparative vertebrate cognition: are primates superior to non-primates?. New York : Kluwer Academic, 2004. ISBN 978-0-306-47727-0. Comparing the complex cognition of birds and primates, s. 9, 3–56.
  12. ↑ BEKOFF, M.. Animal emotions, wild justice and why they matter: Grieving magpies, a pissy baboon, and empathic elephants. Emotion, Space and Society (Elsevier), 2009, s. 1–4. DOI: 10.1016/j.emospa.2009.08.001.
  13. ↑ ROBERTSON, Joyce. Meet the Magpie. [s.l.] : AuthorHouse, 2010. ISBN 9781449087913. S. 5.
  14. ↑ FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 2. Bratislava : Veda, 1979.
  15. ↑ Vyhláška č. 170/2021 Z. z. [online]. [Cit. 2021-06-23]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Elster na nemeckej Wikipédii.

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Straka_obyčajná&oldid=7836259“