Preskočiť na obsah

Strom pokoja

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Oficiálne logo projektu

Strom pokoja (ang.: Tree of Peace alebo International Tree of Peace, fran.: Arbre de la paix, rus.: Дерево мира nem.: der Friedensbaum, špan.: Árbol de Paz) je medzinárodný diplomatický a zároveň krajinno-architektonický projekt, ktorý vznikol na Slovensku v roku 2018. Iniciatívu k pripomenutiu 100. výročia ukončenia prvej svetovej vojny založil žilinský krajinný architekt Marek Sobola. V čase vzniku išlo najmä o spomienku na všetkých neznámych vojakov, ktorí padli v prvej svetovej vojne. Neskôr sa projekt vyprofiloval na medzinárodnú apolitickú iniciatívu zameranú na podporu aktivít súvisiacich s rozvojom mieru a priateľstva na domácej a medzinárodnej úrovni.[1]

Zastrešujúca organizácia[upraviť | upraviť zdroj]

Tento projekt porozumenia a priateľstva medzi národmi zastrešuje nezisková organizácia Servare et Manere s osobitným konzultatívnym štatútom v Hospodárskej a sociálnej rade OSN (UN ECOSOC).[2] Projekt tiež reprezentuje Slovenskú republiku pod značkou „GOOD IDEA SLOVAKIA – MYŠLIENKY ZO SLOVENSKA“ a je realizovaný s podporou Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR.[3][4]

Ciele projektu[upraviť | upraviť zdroj]

Iniciatíva Strom pokoja je zameraná na zachovanie pamäti historického dedičstva, podporu myšlienok mieru a priateľstva medzi národmi a šírenie ekologického posolstva sadením stromov ako symbolu mieru. Hlavným cieľom projektu je propagovať posolstvo mieru a medzináboženského dialógu.

Od lokálneho významu k medzinárodnej iniciatíve[upraviť | upraviť zdroj]

Vznik[upraviť | upraviť zdroj]

Strom pokoja v cisárskom parku (v pozadí objekt vily a v popredí plaketa s podobizňou Ondreja Sobolu).

Za dátum vzniku iniciatívy je považovaný 28. september 2018, kedy bol vysadený prvý pamätný Strom pokoja.[5] Pri tvorbe iniciatívy sa jej zakladateľ Marek Sobola inšpiroval príbehom svojho prastarého otca Ondreja Sobolu (*1880 – † 1915/18), ktorý ako vojak rakúsko-uhorskej armády padol v prvej svetovej vojne na neznámom mieste. Pre rodinu zostal nezvestný na ruskom bojisku od roku 1915. V roku 1930 bol po mnohých intervenciách jeho manželky československými úradmi vyhlásený za mŕtveho s oficiálnym dátumom smrti 31. decembra 1918.[6]

Prvý Strom pokoja[upraviť | upraviť zdroj]

Prvý pamätný strom iniciatívy bol vysadený na najväčšom cintoríne prvej svetovej vojny na Slovensku vo východoslovenskej obci Veľkrop.[5][7] Pred bránou cintorína boli 28. septembra 2018 pri príležitosti jeho otvorenia a požehnania, vysadené i dva pamätné stromy, z ktorých jeden je Strom pokoja. Cintorín sprístupnili po ôsmich rokoch prác a je na ňom pochovaných 8 662 vojakov rakúsko-uhorskej a ruskej cárskej armády.[5]

Rast myšlienky[upraviť | upraviť zdroj]

Prvý zahraničný strom bol vzhľadom na okolnosti Ondrejovho zmiznutia vysadený v Ruskej federácii, nástupníckom štáte cárskeho Ruska. Pamätný dub letný rastie od októbra 2018 v areáli bývalej cárskej rezidencie Carskoje Selo pri Petrohrade.[7] V roku 2018 boli ďalšie stromy iniciatívy vysadené v Múzeu kysuckej dediny vo Vychylovke,[8] ďalej v Žiline,[9] Turzovke a tiež v rodisku Ondreja Sobolu v Lalinku, ktorý je miestnou časťou Divinky.[10] Za hranicami Slovenska bol vysadený dub aj v Poľsku a posledný zahraničný strom roka 2018 bol symbolicky zasadený priamym potomkom rakúskych cisárov v mieste podpísania manifestu Mojim národom! (nem.: An Meine Völker!, maď.: Népeimhez!) v Kaiserville v rakúskom Bad Ischli. Vila bola letným sídlom cisára Františka Jozefa I.[11]

Medzinárodný úspech[upraviť | upraviť zdroj]

Rezolúcia číslo 104 Kongresu Spojených štátov: "COMMEMORATION OF THE TREE OF PEACE".

Projektu sa v Spojených štátoch dostalo významnej pocty, keď bola v závere júna 2019 vo Washingtone vydaná Rezolúcia číslo 104 Kongresu Spojených štátov (ang.: Congressional Record) s názvom: "COMMEMORATION OF THE TREE OF PEACE".[12] Následne bol pod záštitou Honorárneho konzulátu Slovenskej republiky na Stredozápade USA a Generálneho konzulátu Slovenskej republiky v New Yorku na severnom trávniku areálu Národného múzea a Pamätníka prvej svetovej vojny Spojených štátov amerických (ang.: The National World War I Museum and Memorial of the United States) v Kansas City v štáte Missouri vysadený jeden zo Stromov pokoja.[13][14][15]

Svetová mapa mieru[upraviť | upraviť zdroj]

Strom pokoja na Cypre.

Postupne sa do iniciatívy pripájali ďalšie štáty ako Austrália,[16] Fidži,[17] India,[18] Lichtenštajnsko, Nemecko,[19] Nórsko, Nový Zéland,[20] Rumunsko,[21] Srbsko,[22][23] Tonga, Uzbekistan,[24] Taliansko[25][26] a Slovinsko.[27] V niektorých krajinách stromy sadili aj hlavy štátov, ako napríklad v Spojenom kráľovstve slovenská prezidentka Zuzana Čaputová[28] a vo Francúzskej Polynézii Édouard Fritch.[29][30]

Všetky tieto a ďalšie budúce výsadby spája Svetová mapa mieru (ang.:The World Map of Peace alebo The World Peace Map) vytvorená s cieľom zjednotiť individuálne výsadby Stromov pokoja v rôznych krajinách sveta a dať im jasný cieľ: zapojiť do výsadby Stromov pokoja čo najviac krajín a tým ju postupne dopĺňať.[31] Zatiaľ posledný symbolický strom vysadili v hoteli Ledra Palace v Nárazníkovej zóne OSN na Cypre pri príležitosti 35. výročia dialógu medzi cypersko-tureckými a cypersko-gréckymi politickými stranami. Podujatie pod záštitou Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Nikózii sa konalo v máji 2024. V poradí 35. strom zasadili minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Juraj Blanár, so zástupcami OSN, slovenskej diplomacie a členmi Servare et Manere.[32][33] Do júna 2024 bolo vysadených celovo 35 stromov v 21 štátoch sveta na 4 kontinentoch.[34]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ SERVARE ET MANERE. Medzinárodný Strom pokoja [online]. 2021-02-16, [cit. 2024-06-12]. Dostupné online.
  2. ↑ Le Comité des ONG recommande le statut consultatif spécial pour Commonwealth Association of Planners et Servare et Manere | UN Press [online]. press.un.org, [cit. 2022-10-30]. Dostupné online.
  3. ↑ SITA, Slovenská tlačová agentúra. Pre svetový mier treba podľa štátneho tajomníka Klusa aj niečo urobiť, nestačí o ňom len hovoriť [online]. SITA.sk, 2021-08-16, [cit. 2024-06-13]. Dostupné online.
  4. ↑ TERAZ.SK. Rumunská kráľovská rodina ocenila medailou prvého Slováka [online]. TERAZ.sk, 2022-03-24, [cit. 2024-06-13]. Dostupné online.
  5. ↑ a b c SOBOLA, Marek. Výsadba prvého Stromu pokoja [online]. 2019-02-16, [cit. 2024-06-12]. Dostupné online.
  6. ↑ SERVARE ET MANERE. Ondrej Sobola [online]. Tree of peace / Strom pokoja, [cit. 2024-06-12]. Dostupné online.
  7. ↑ a b TERAZ.SK. Po slovenskom Veľkrope vysadili ďalší Strom pokoja v ruskom Petrohrade [online]. TERAZ.sk, 2018-10-27, [cit. 2024-06-12]. Dostupné online.
  8. ↑ TLAČOVÁ AGENTÚRA SLOVENSKEJ REPUBLIKY - TASR.SK. V Skanzene Vychylovka zasadili Strom pokoja na počesť ukončenia 1.svetovej vojny [online]. www.tasr.sk, [cit. 2024-06-12]. Dostupné online.
  9. ↑ Okolie Žiliny » Strom pokoja — Žilina Gallery [online]. zilina-gallery.sk, [cit. 2024-06-12]. Dostupné online.
  10. ↑ Pomník Obetiam 1. svetovej vojny | Spolek pro vojenská pietní místa [online]. www.vets.cz, [cit. 2024-06-13]. Dostupné online.
  11. ↑ TLAČOVÁ AGENTÚRA SLOVENSKEJ REPUBLIKY - TASR.SK. V parku Kaiservilla vysadili Strom pokoja na počesť neznámych vojakov [online]. www.tasr.sk, [cit. 2024-06-12]. Dostupné online.
  12. ↑ UNITED STATES CONGRESS. COMMEMORATION OF THE TREE OF PEACE; Congressional Record Vol. 165, No. 104 (Extensions of Remarks - June 20, 2019) [online]. www.congress.gov, [cit. 2024-06-12]. Dostupné online.
  13. ↑ NATIONAL WWI MUSEUM AND MEMORIAL. Tree of Peace Planting Ceremony [online]. my.theworldwar.org, [cit. 2024-06-12]. Dostupné online.
  14. ↑ MZVAEZ SR. Slovenská iniciatíva „Strom pokoja“ v USA [online]. [Cit. 2024-06-12]. Dostupné online.
  15. ↑ South KC resident receives medal for Tree of Peace project at WWI Museum [online]. 2020-12-29, [cit. 2024-06-12]. Dostupné online. (po anglicky)
  16. ↑ SOBOLA, Marek. Výsadba Stromu pokoja na ďalšom kontinente [online]. 2022-06-24, [cit. 2024-06-12]. Dostupné online.
  17. ↑ SHEENAL, Charan. Marking 100th Anniversary End Of World War One [online]. fijisun.com.fj, [cit. 2024-06-12]. Dostupné online. (po anglicky)
  18. ↑ MZVAEZ. Výsadba stromu pokoja v Jodhpure [online]. [Cit. 2024-06-12]. Dostupné online.
  19. ↑ Pflanzung eines Friedensbaumes in der Lindenallee des Völkerschlachtdenkmals [online]. LEIPZIGINFO.DE, [cit. 2024-06-13]. Dostupné online. (po nemecky)
  20. ↑ SOBOLA, Marek. Strom pokoja na Novom Zélande – Aotearoa [online]. 2022-06-20, [cit. 2024-06-12]. Dostupné online.
  21. ↑ Plantarea Copacului Păcii în Parcul Carol I [online]. 2022-09-21, [cit. 2024-06-12]. Dostupné online. (po anglicky)
  22. ↑ Posađeno Drva mira u Spomen-kompleksu „Šumarice“ kod Kragujevca [online]. Ministarstvo odbrane Republike Srbije, [cit. 2024-06-13]. Dostupné online.
  23. ↑ INFOKG. Ambasadorka Slovačke zasadila Drvo mira u Memorijalnom kompleksu palim Slovacima [online]. InfoKG - Gradski portal - Kragujevac - Najnovije vesti, [cit. 2024-06-13]. Dostupné online. (po srbsky)
  24. ↑ MZVAEZ. Strom pokoja v Uzbekistane [online]. [Cit. 2024-06-12]. Dostupné online.
  25. ↑ SOBOLA, Marek. Prvý Strom pokoja v Taliansku [online]. 2022-10-11, [cit. 2024-06-12]. Dostupné online.
  26. ↑ Commemorazione dei Caduti e delle vittime civili di ogni nazionalità e di tutte le guerre: il ricordo al Cimitero austro-ungarico con l'ambasciatore ucraino [online]. [Cit. 2024-06-13]. Dostupné online. (po taliansky)
  27. ↑ SOBOLA, Marek. V Slovinsku bol zasadený 33. jubilejný Strom pokoja [online]. 2023-08-31, [cit. 2024-06-12]. Dostupné online.
  28. ↑ Zuzana Čaputová & 13th Tree of Peace [online]. www.wyrdlight.com, [cit. 2024-06-13]. Dostupné online.
  29. ↑ TNTV NEWS, Rédaction. Edouard Fritch distingué par l’ONG slovaque Servare et Manere • TNTV Tahiti Nui Télévision [online]. 2022-07-02, [cit. 2024-06-12]. Dostupné online. (po francúzsky)
  30. ↑ PRÉSIDENCE DE LA POLYNÉSIE FRANÇAISE. Président Edouard Fritch a reçu la plus haute distinction de l'ONG slovaque Servare et Manere [online]. [Cit. 2024-06-12]. Dostupné online.
  31. ↑ SERVARE ET MANERE. Svetová mapa mieru [online]. 2021-04-23, [cit. 2024-06-12]. Dostupné online.
  32. ↑ MZVAEZ SR. Slovensko bude naďalej podporovať dialóg s cieľom dosiahnuť mierové, spravodlivé a trvalé riešenie situácie na Cypre [online]. [Cit. 2024-06-13]. Dostupné online.
  33. ↑ Siyasi partiler diyaloğunun 35'inci yılında 35'inci barış fidanı Ledra Palace'ta dikildi [online]. Kıbrıs Türk Haber, 2024-05-09, [cit. 2024-06-13]. Dostupné online. (po turecky)
  34. ↑ 35th Peace Sapling Planted in Ledra Palace Buffer Zone [online]. CYPRUS FAQ, [cit. 2024-06-13]. Dostupné online. (po anglicky)

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Strom_pokoja&oldid=7866753“