Suchoj Su-35

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 05:49, 20. november 2015, ktorú vytvoril Sokol Kat (diskusia | príspevky) (Avionika)
Su-27M/Su-35S

Su-35 na leteckej show MAKS 2009
Typviacúčelové stíhacie lietadlo
VýrobcaSuchoj
KonštruktérSu-27M: Michail Petrovič Simonov
Prvý letSu-27M: 28. jún 1988
Su-35S: 19. február 2008
ZavedenýSu-27M: nezaradený
Su-35S:12. február 2014
Charakterv aktívnej službe
Hlavný používateľVzdušno-kozmické sily Ruskej federácie
VýrobaSu-27M: 1988 – 95
Su-35S: 2007 – súčasnosť
VyrobenýchSu-27M: 15
Su-35S: 36
Cena za kus40 – 65 miliónov amerických dolárov

Suchoj Su-35 je označenie pre 2 modernizované verzie Su-27. Ide o jednomiestne, dvojmotorové, viacúčelové stíhačky, ktoré sa vyznačujú vysokou obratnosťou.

Vznik a vývoj

Čelný pohľad na Su-35S
Kokpit Su-35

Prvý variant, známy pôvodne pod označením Su-27M, bol vyvíjaný v osemdesiatych rokoch 20. storočia. Vývoj lietadla prebiehal pod vedením Michaila Petroviča Simonova a stroj prvýkrát vzlietol 28. júna 1988. Do polovice deväťdesiatych rokov boli vyrobené 3 sériové kusy a 12 prototypov, vrátane 2-miestneho prototypu, nazvaného Su-35UB. Od roku 1992 bol Su-27M ponúkaný na medzinárodnom trhu pod exportným menom Su-35. Lietadlo sa zúčastnilo viacerých leteckých show a koncom milénia aj tendrov na nákup stíhačiek pre kórejské a brazílske vzdušné sily. Napriek tomu, že Su-27M bol obratnejší ako Su-27, mal modernejšiu avioniku a niesol väčšiu škálu zbraní typu vzduch-zem, Rusko s ním neslávilo žiadne exportné úspechy. Bez ohľadu na to, že sa nepodarilo predať do zahraničia ani jediný kus, išlo skutočne o pokrokovú modernizáciu. Konštruktérom sa podarilo znížiť hmotnosť lietadla použitím kompozitných materiálov a hliníkovo-lítiových zliatin. Jedným z charakteristických rysov tejto konštrukcie boli kačacie krídla, ktoré zlepšili prúdenie vzduchu nad krídlami. Táto zlepšená aerodynamika v kombinácii s ovládaním lietadla cez systém fly-by-wire umožnila stroju lietať pod uhlom nábehu 120°. O pohon sa staral dvojprúdový motor Ľuľka AL-31FM (AL-35F), ktorý bol väčší a spoľahlivejší ako jeho predchodca a dosahoval maximálny ťah 125 kN. Nový radar N011 mohol sledovať 15 vzdušných cieľov a na šesť z nich súčasne navádzať rakety. Kokpit bol modernizovaný a vybavený farebnými LCD obrazovkami. Dolet bol zvýšený na 4 000 km a dal sa predĺžiť ešte viac vďaka možnosti tankovania za letu. Zaujímavosťou je, že následnou úpravou Su-27M vzniká v roku 1996 experimentálne lietadlo Su-37 s meniteľným vektorom ťahu. I keď sa Su-37 nikdy nedostal do výroby, niektoré z jeho vylepšení boli integrované do neskorších modernizácií ako je Su-30MKI alebo Su-35S.[1]

V roku 2003 sa Suchoj pustil do druhej modernizácie Su-27, ktorá bola neskôr nazvaná Su-35S. Tento variant má výrazne prepracovaný drak, vylepšenú avioniku, motory s meniteľným vektorom ťahu a znížený čelný radarový odraz. Prvý experimentálny Su-35S bol dokončený v lete 2007 a prvýkrát sa objavil na verejnosti na ruských leteckých dňoch MAKS-2007. Svoj prvý let absolvoval 19. februára 2008. V roku 2010 sa začal Su-35S sériovo vyrábať a do armády bol zavedený 12. februára 2014. Su-35S je viacúčelová stíhačka generácie 4 ++, využívajúca technológie piatej generácie. Predstavuje technologický medzistupeň medzi Su-30MK a vyvíjaným T-50 PAK FA.[2]

Konštrukcia

Radar Irbis-E na výstave MAKS-2009
Trysky s meniteľným vektorom ťahu
Su-35 počas letu
Su-35S
Su-35S na MAKS-2013

Drak

V konštrukcii Su-35S, na rozdiel od Su-27M, chýbajú kačacie krídla a brzdový štít. K ďalším aerodynamickým úpravám patrí zmenšený hrb za kokpitom a skrátené dozadu vyčnievajúce "žihadlo". Drak bol zosilnený použitím titánových zliatin, čím sa zvýšila jeho odolnosť asi na 30 rokov alebo 6000 prevádzkových hodín. To zároveň umožnilo zvýšiť maximálnu vzletovú hmotnosť Su-35S na 34 500 kg. Kvôli zníženiu hmotnosti boli na niektorých častiach draku použité hliníkovo-lítiové zliatiny a kompozitné materiály z uhlíkových vlákien. Vnútorná kapacita palivových nádrží bola zvýšená o viac než 20% na 11 500 kg.

Kokpit

Su-35S je vybavený novou sadou palubných prístrojov, pozostávajúcich z 2 centrálnych počítačov, indikačného systému, komunikačných a informačných zariadení. Kľúčový je nový Informačný riadiaci systém, ktorý značne zlepšuje interakciu medzi pilotom a lietadlom. Výstupné dáta získava pilot prostredníctvom 2 multifunkčných displejov (uhlopriečka 15", rozlíšenie 1400x1050 pixelov), priehľadového displeja (HUD) a okuliarov pre nočné videnie. Samozrejmosťou je ovládanie lietadla pomocou systému fly-by-wire a v kokpite je využitý koncept HOTAS (najdôležitejšie ovládacie prvky sú umiestnené na plynovej a riadiacej páke). Pilot má k dispozícii dva systémy šifrovanej rádiovej komunikácie – VHF / UHF. Na výmenu dát medzi lietadlami v rámci letky alebo s pozemným riadiacim strediskom slúži dátový systém, odolný voči rušeniu. Navigačný systém pozostáva z inerciálnej navigácie a globálneho navigačného systému (GLONASS).

Avionika

Su-35S využíva radar Irbis-E typu PESA, t. j. s pasívnym fázovaním a elektronicky vychylovaným lúčom. Anténa má priemer 900 mm a je schopná nájsť cieľ s radarovou odrazovou plochou 3 m² na vzdialenosť 400 km.[3] Môže sledovať 30 vzdušných cieľov naraz a navádzať rakety vzduch-vzduch na 8 cieľov súčasne. Radar má horizontálne uhlové pokrytie priestoru +/− 120o a vertikálne +/− 60o. Dokáže zachytiť letiace objekty s radarovou odrazovou plochou 0,01 m² na vzdialenosť až 90 km. V móde vzduch-zem dokáže mapovať povrch Zeme s rozlíšením menej ako 1 m. Radar môže sledovať až 4 pozemné ciele súčasne alebo prehľadávať vzdušný priestor a zároveň sledovať 1 pozemný cieľ.[4] Je schopný detegovať lietadlovú loď na 400 km, železničný most na 150 – 200 km a skupinu tankov na 60 – 70 km.

Irbis-E je doplnený optoelektronickým zameriavacím systémom OLS-35, ktorý zahŕňa laserový diaľkomer, TV kameru a infračervený vyhľadávač. Tepelný senzor poskytuje horizontálne pokrytie +/− 90 a vertikálne pokrytie + 60 / −15. Vyhľadá cieľ, letiaci bez prídavného spaľovania a zameraný z prednej hemisféry, do vzdialenosti 50 km a do vzdialenosti 90 km zo zadnej hemisféry. Laserový diaľkomer má dosah až 20 km pri vzdušných cieľoch a 30 km pri pozemných cieľoch.[5]

Na koncoch krídel môže byť pripevnený systém elektronického boja Chibiny (produkt L-265), ktorý komplikuje detekciu lietadla nepriateľom.[6]

Motor

Su-35 je poháňaný dvojicou dvojprúdových motorov Saturn 117S (AL-41F1S) s prídavným spaľovaním a s 3D meniteľným vektorom ťahu. Ide o silne modernizovaný variant AL-31F, vyvinutý v spolupráci firiem Suchoj, NPO Saturn a UMPO. S prídavným spaľovaním poskytuje maximálny ťah 142 kN, čo je o 20 kN viac ako je schopný vyvinúť motor AL-31F v Su-27M. AL-41F1S má odhadovanú životnosť 4000 hodín, čo je výrazne viac ako životnosť 1500 hodín, ktorú dosahuje motor lietadla Su-27M. Vďaka motorom je Su-35S schopný letieť nadzvukovou cestovnou rýchlosťou bez použitia prídavného spaľovania, ale iba ak nenesie žiadnu výzbroj. Prívody vzduchu do motorov a predná časť kompresora každého z motorov sú pokryté materiálom, absorbujúcim radarové vlny.

Používatelia

Rusko Rusko

Čína Čína

Špecifikácie (Su-35S)

Technické údaje

  • Posádka: 1
  • Dĺžka: 21,95 m
  • Rozpätie: 14,75 m
  • Výška: 5,92 m
  • Plocha krídel: 62,20 m²
  • Hmotnosť prázdneho lietadla: 19 000 kg
  • Vzletová hmotnosť: 25 300 kg
  • Maximálna vzletová hmotnosť: 34 500 kg
  • Motor: 2 × dvojprúdový motor Saturn 117S (AL-41F1S) s prídavným spaľovaním a s 3D meniteľným vektorom ťahu
    • maximálny ťah: 86.3 kN každý
    • ťah s prídavným spaľovaním: 142 kN každý
  • Zásoba paliva bez prídavných nádrží: 11 500 kg
  • Zásoba paliva s 2 prídavnými nádržami: 14 300 kg

Výkony

  • Maximálna rýchlosť: 2 500 km/h (2,35 M)
  • Maximálna rýchlosť pri zemi: 1 400 km/h (1,17 M)
  • Dolet s 2 prídavnými nádržami: 4 500 km
  • Dolet vo vysokej letovej hladine: 3 600 km
  • Dolet v nízkej letovej hladine: 1 580 km
  • Dostup: 19 000 m
  • Maximálne preťaženie: 9 g
  • Stúpavosť: > 280 m/s
  • Plošné zaťaženie krídla:
    • pri normálnom zaťažení: 410 kg/m²
    • pri maximálnom zaťažení: 611 kg/m²
  • Pomer ťah/hmotnosť
    • pri normálnom zaťažení: 1,14
    • pri maximálnom zaťažení: 0,76

Výzbroj

  • Hlavňová: automatický letecký kanón GŠ-301 kalibru 30 mm (zásoba streliva: 150 ks)
  • 12 externých závesov (2 x na konci krídel, 6 x pod krídlami, 4 x pod drakom stroja) – s nosnosťou do 8 000 kg

Pozri aj

Referencie

  1. ↑ Су-35 / Су-35С - FLANKER-E
  2. ↑ Sukhoi Su-35
  3. ↑ Su-35 Flanker-E Multirole Fighter, Russia
  4. ↑ Radar control system "IRBIS-E" for Su-35 fighter
  5. ↑ OLS-35
  6. ↑ Комплекс РЭБ Хибины
  7. ↑ China buys 24 advanced Russian Su-35 warplanes in estimated $2bn landmark deal
Portal Letecký portál
Ruský portál
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Suchoj_Su-35&oldid=6161901“