Suchá hora (vrch vo Vtáčniku)
Suchá hora | |
vrch | |
Štát | Slovensko |
---|---|
Regióny | Trenčiansky, Banskobystrický |
Okresy | Žarnovica, Prievidza |
Obce | Veľké Pole, Horná Ves |
Pohorie | Vtáčnik |
Podcelok | Vysoký Vtáčnik |
Povodia | Nitra, Hron |
Nadmorská výška | 879,2 m n. m. |
Súradnice | 48°34′00″S 18°33′45″V / 48,5667°S 18,5625°V |
Geologické zloženie | andezit |
Najľahší výstup | po značke z Veľkého Poľa |
Poloha v rámci Trenčianskeho kraja
| |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Suchá hora (879,2 m n. m.[1]) je vrch v pohorí Vtáčnik. Leží v hlavnom hrebeni nad obcou Veľké Pole, približne 13 km východne od Partizánskeho.[2] Je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Ponitrie.
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa na západnom okraji pohoria, v geomorfologickom podcelku Vysoký Vtáčnik.[3] Vrchol leží na hranici Trenčianskeho a Banskobystrického kraja a okresov Prievidza a Žarnovica. Na hrebeni a teda i vrchole sa stretávajú katastrálne územia obcí Horná Ves a Veľké Pole.[4] Vrcholom vedie značená Ponitrianska magistrála z Veľkého Poľa na Vtáčnik.[2]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Suchá hora je súčasťou južného konca hlavného hrebeňa, ktorý pokrýva mladý zmiešaný les. Východne sa nachádza Markov vrch (937 m n. m.), sedlo na severovýchode oddeľuje v hlavnom hrebeni ležiaci vrch Tatra (1 015 m n. m.), severne susedí Buchlov (1 041 m n. m.), severozápadne Háj (550 m n. m.), západne Hrubý vrch (735 m n. m.) a južne Stráž (857 m n. m.).[5] Juhovýchodnú časť hrebeňa odvodňuje Píľanský potok do riečky Kľak v povodí Hrona, severné a západné svahy napájajú prítoky Oslianskeho potoka, smerujúceho do rieky Nitry. Najbližšími sídlami sú južne situované Veľké Pole, západne leží osada Cerová (Radobica) a severozápadne Horná Ves.[2]
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Nesúvislý mladý porast umožňuje obmedzený rozhľad, pričom dobre viditeľné sú najmä okolité vrchy pohoria. Pri vhodných podmienkach je možné pozorovať aj Strážovské vrchy, Považský Inovec, Tribeč, Pohronský Inovec a Štiavnické vrchy.[6]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]- po značke po hrebeni (Ponitrianska magistrála):
- zo severovýchodu z Vtáčnika cez Kláštorskú skalu
- od juhu z Veľkého Poľa
- po značke z osady Cerová (Radobica)
- po značke z rázc. Mládežnícky tábor v Hornoveskej doline[2]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 77.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2021-12-20]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2021-12-20]. Dostupné online.
- ↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2021-12-20]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
- ↑ Vtáčnik – Horná Nitra. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 1999.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2021-12-20]. Dostupné online.