Svit (mesto)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 09:35, 6. august 2011, ktorú vytvoril MystBot (diskusia | príspevky) (r2.7.1) (robot Pridal: it:Svit)
Svit
mesto
Svit
Štát Slovensko Slovensko
Región Prešovský
Okres Poprad
Historický región Spiš
Nadmorská výška 763 m n. m.
Súradnice 49°3′57″S 20°11′41″V / 49,06583°S 20,19472°V / 49.06583; 20.19472
Rozloha 4,506 km² (451 ha)
Obyvateľstvo 7 480 (1. 1. 2010)
Hustota 1 660,01 obyv./km²
Prvá písomná zmienka 1946
Primátor PaedDr. Rudolf Abrahám[1] (SMER)
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 059 21
Telefónna predvoľba +421-52
ŠÚJ 523925
EČV PP
Poloha mesta v rámci Slovenska
Poloha mesta v rámci Slovenska
Poloha mesta v rámci Slovenska
Poloha v rámci Prešovského kraja
Poloha v rámci Prešovského kraja
Poloha v rámci Prešovského kraja
Wikimedia Commons: Svit
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: http://www.svit.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Svit je mesto na Slovensku v okrese Poprad. Mesto Svit je jedným z najmladších na Slovensku.

Poloha

Leží v severozápadnej časti Spiša, 3,5 km západne od Popradu medzi Vysokými Tatrami a Kozími chrbtami na rieke Poprad v Popradskej kotline. Obklopené je zo severu, západu aj juhu lesmi. Z východnej a severovýchodnej strany ležia okolo mesta polia.

Vodné toky

Najvýznamnejším vodným tokom na území mesta je rieka Poprad. Do nej sprava ústi najprv riečka Mlynica (do nej na území mesta ešte pravostranná Lopušná a ľavostranný Potôčik) a potom východne od mesta Háganský potok.

Dejiny

Založenie Svitu

Firma Baťa zamýšľala postaviť v Batizovciach pod Tatrami veľkú továreň na výrobu umelého hodvábu. Bola by to druhá tohto druhu na Slovensku po Senici, ktorá zápasila s krízou. Túto informáciu priniesli 18. decembra 1934 pražské Haló noviny. 9. marca 1934 sa obecné zastupiteľstvo Veľkej rozhodlo, že odpredá firme Baťa zo Zlína požadované pozemky na výstavbu novej fabriky. Baťa odkúpil od obce Veľká 101 katastrálnych jutár a 58 siah pasienkov (cca 581 428 m²) za 250 000 Kč. Veľká mala jedinú podmienku, a to aby sídlo firmy ležalo na velických pozemkoch, aby firma zamestnávala prevažne Veličanov a aby názov osady bol vždy uvádzaný ako časť Veľkej. To sa nestalo a preto Veličania niekoľkokrát požadovali, aby sa časť chotára, na ktorom bola postavená výskumná stanica označoval „Baťova osada vo Veľkej“ a aby železničná stanica v Batizovciach niesla názov „Baťove závody Veľká“. Už o tri týždne neskôr sa začalo s výstavbou závodu a 7. novembra 1935 informuje česká tlač, že Baťova batizovská továreň na umelý hodváb sa potešiteľne vyvíja. Bolo postavených vyše 40 rodinných domov a továreň zamestnávala už 700 robotníkov. 29. januára 1937 sa obecné zastupiteľstvo uznieslo na označení „Obec Veľká - Osada Svit (názov nieslo mesto podľa mena prvého Baťovho podniku na tomto mieste : S-lovenské VI-zkózové T-ovárne)“, ktoré ostalo oficiálnym označením Svitu až do jeho osamostatnenia (podľa inej verzie je názov odvodený od stočeného ovčieho rúna - česky svitok), hoci samotný závod stále používal označenie Batizovce. Od roku 1937 sa datuje aj používanie názvu Svit pre novú osadu.

Väčšina dnešného Svitu sa rozkladá na pozemkoch kedysi patriacich do katastra Veľkej, z menšej časti aj Batizoviec, Spišskej Teplice a Lučivnej.

S výstavbou mesta sa začalo podľa územného plánu F.L. Gahuru. Vo výstavbe sa malo pokračovať na severnej strane železničnej trate podľa neskorších urbanistických návrhov, ale s pôvodného zámeru zostalo len torzo – železničná stanica. Neskôr tu vyrástlo sídlisko nielen s fabrikou, ale aj s bytmi, obchodmi, spoločenskými miestnosťami, službami, ba aj s vlastním hospodárstvom v blízkych Batizovciach. Rodinné domy vychádzajú s koncepcií súťaže na zlínske bývanie z roku 1935. Najskôr sa postavili štandardné dvojdomy s plochými strechami, neskôr radové domy so šikmými strechami a nakoniec poschodové bytové domy. Osada sa postupne rozširovala, pribúdali nové domy pre robotníkov. Oficiálne sa osada stále považovala za kolóniu Veľkej, kde sídlil aj notariát, ale ako adresa pre korešpondenciu sa používali Batizovce. Ako prvé boli postavené elektráreň a výskumná stanica, kde mali vyskúšať výrobu umelého hodvábu a kvalitu vody. Časom pribudlo ďalších sedem domov.

Továrenská výroba

Vo februári 1936 bola spustená výroba. Roku 1937 bola spustená nová výroba striže, r. 1938 výroba celofánu a r. 1939 sa do Svitu presťahovala punčochárska výroba z Liptovského Mikuláša. 1. júla 1936 bol založený dobrovoľný hasičský zbor firmy Svit v Batizovciach.

Infraštruktúra

Pohľad na mesto Svit, v pozadí budova spoločnosti Chemosvit a Vysoké Tatry

Na východ od továrne sa začalo s výstavbou obytných domov pre robotníkov. Vybudoval sa tiež obchodný dom, obchody, škola (výučba začala 1. 9. 1936), na kraji mesta pribudli bitúnok a udiareň. Názov Svit je odvodený od názvu továrne „Slovenská viskózová továreň“, niektorí však tvrdia, že podľa stočeného ostrihaného rúna ovce, ktoré sa nazýva svit. 14. novembra 1936 je vo Svite vybudovaný prvý úrad – Četnícka stanica. Prvým narodeným Svitovčanom bol Vladimír Rusnák, narodený 11. 9. 1936.

Druhá svetová vojna

Po vypuknutí SNP bolo vo Svite vyzbrojovacie stredisko dobrovoľníkov. Začiatkom septembra 1944 viedli povstalci o mesto Svit tuhé boje s fašistickými nemeckými jednotkami, útočiacimi za podpory tankov a letectva. Svit bol oslobodený 28. 1. 1945.

Samostatnosť

Svit sa osamostatnil 4. júna 1946. 1. 12. 1947 sa obyvatelia Svitu zišli na vlakovej stanici, aby prvýkrát privítali vlak, ktorý neprišiel do stanice Batizovce, ale do stanice Svit. Chemosvit a Tatrasvit do delimitácie v roku 1951 tvorili jeden celok Baťových závodov. Mesto sa postupne rozvíjalo, pribúdali vodojem, spoločenský dom, rybársky dom, regulácia rieky Poprad, výstavba športovísk. Severne od Svitu vyrástla nová časť s rodinnými domami, Podskalka (medzi ľuďmi nazývaná Kanada, podľa kanadských drevených domčekov, ktoré sa tu ako prvé začali stavať). 30. mája 1962 osada dostala štatút mesta.

Súčasnosť

V súčasnosti pracuje v priemysle 70 % aktívneho obyvateľstva mesta. Vedúcim odvetvím je chemický priemysel zastúpený firmami Chemosvit, a.s., Tatrasvit, a.s. a Výskumným ústavom chemických vlákien, a.s. Chemosvit sa zaoberá výrobou umelých vlákien, celofánu potom fóliami PE, BOPP a ich tlačov a Tatrasvit výrobou bielizne a silónových pančúch. Menej významný je potravinársky priemysel (mäsokombinát, pekáreň). Mesto má pravidelný, mrežový pôdorys. V meste sídli okrem dvoch materských, dvoch základných škôl aj Stredná odborná škola.

Socha Tomáša Baťu vo Svite
Budova Spolcentra vo Svite

Kultúra a zaujímavosti

V meste funguje folklórny súbor Jánošík (vznikol r. 1956), Detský folklórny súbor Jánošíček (r. 1996) a Miešaný spevácky zbor Laudamus (r. 1992)

Pamiatky

V parku pri autobusovej stanici je inštalovaná socha zakladateľa Svitu – Tomáša Baťu. Taktiež sa tam nachádza aj pomník padlým vojakom 2. svetovej vojny.

Šport

Plaváreň

V juhovýchodnej časti mesta v minulosti nazývanej Sídlisko „A“ sa nachádza plaváreň s 25 m bazénom (hĺbka 120-180 cm, teplota vody 21 °C) a detským bazénom 9 x 9 m (40-80 cm, 30 °C) s parnou saunou, posilňovňou, masážami a saňovými kúpeľami.

Lyžovanie

V juhozápadnej časti mesta leží Lopušná dolina, kde je vybudované moderné lyžiarske stredisko. Lyžiarske vleky sú po oboch stranách hrebeňa, nachádza sa tam hotel (stredisko Chemosvit Chem) a horská chata (Tatrasvit). Zjazdovky majú umelé zasnežovanie aj umelé osvetlenie pre nočné lyžovanie, taktiež sa tu nachádza U-rampa pre snowboardistov. Samotné stredisko, označované ako Svit - Lopušná dolina, však leží v katastrálnom území obce Lučivná.

Turistika

Baba (205 ha), ochrana vzácnych rastlinných a živočíšnych spoločenstiev na dolomitickom podklade. Výskyt mnohých reliktov. Prírodná rezervácia sa nachádza v tesnej blízkosti mesta Svit[2].

Cyklistika

Na brehu rieky Poprad od západnej časti mesta (z Lopušnej doliny) je vybudovaný chodník po celej dĺžke mesta (od roku 1994), ktorý je na napojený (od roku 2004) na novovybudovaný cyklistický chodník až do mesta Poprad (cca 9 km). Náročnejší cyklisti môžu pokračovať ďalej do Lopušnej doliny, cez ktorú sa asfaltovými a poľnými cestami dostanú buď do Šuňavy alebo opačným smerom do Spišskej Teplice, prípadne do Hornádskej kotliny - do Vikartoviec.

Inline korčuľovanie

Na inline korčuľovanie je možné využiť cyklistický chodník vedúci po brehu rieky Poprad medzi Svitom a Popradom, ďalej pokračujúci po celej dĺžke mesta a poza priemyselnú zónu (popod les). Taktiež pri hoteli Mladosť je vybudovaný malý skatepark s malou U-rampou a zopár prekážkami.

Pravidelné podujatia

Medzi pravidelné podujatia patrí každoročný Cyklomaratón Svit-Nízke Tatry. Koná sa v auguste a najnáročnejšia trasa vedie cez Spišskú Teplicu a Spišské Bystré na Kráľovu hoľu, odtiaľ do Liptovskej Tepličky, Šuňavy a cez Lopušnú dolinu do Svitu.

Hospodárstvo a infraštruktúra

Budova pri vstupe do spoločnosti Chemosvit

Doprava

Mesto Svit leží na medzinárodnej ceste E 50. Zo Svitu cez Batizovce a Gerlachov vedie cesta do Tatranskej Polianky vo Vysokých Tatrách. Prechádza ním železničná trať ŽSR, stoja tu len osobné vlaky a nákladné vlaky. Najväčším zamestnávateľom vo Svite je spoločnosť Chemosvit aj spolu so svojimi dcérskymi spoločnosťami.

Školstvo

Základné školy sú na Komenského ulici a na Mierovej ulici. 1. 7. 2005 vznikla vo Svite spojením Stredného odborného učilišťa SOU-textilného, SOU-chemického a Strednej priemyselnej školy (SPŠ) M. C. Sklodowskej Stredná odborná škola. ZUŠ-Základná umelecká škola je na ulici Ktp. Nálepku.

Partnerské mestá

Referencie

  1. Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2010-11-28. Dostupné online.
  2. Svit. In: Zoznam osobitne chránených častí prírody SR [online]. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody SR. Dostupné online.

Použitá literatúra

  • Dulla M., Lukáč M.: Architektúra Slovenska v 20.storočí, vydavateľstvo Slovart, Bratislava, 2002
  • Slov.ústav pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody: Súpis pamiatok R-Ž, vydavateľstvo OBZOR, Bratislava, 1969
  • Slov.ústav pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody: Súpis pamiatok A-J, vydavateľstvo OBZOR, Bratislava, 1967
  • encyklopedický časopis: PYRAMÍDA, august 1985, ročník XV
  • oficiálna web stránka mesta Svit

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Svit (mesto)

Externé odkazy