Preskočiť na obsah

Sídla domorodých úradov Tchu-s’

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Svetové dedičstvo UNESCO
Svetové dedičstvo UNESCO
Tusi Sites*
Lokalita Svetového dedičstva UNESCO

Ruiny pevnosti Chaj-lung-tchun
Štát Čína Čína
Typ kultúrna pamiatka
Kritériá ii, iii,
Identifikačné č. 1474
Región** Ázia a Pacifik
Súradnice 28°59′55″S 109°58′1″V / 28,99861°S 109,96694°V / 28.99861; 109.96694Súradnice: 28°59′55″S 109°58′1″V / 28,99861°S 109,96694°V / 28.99861; 109.96694
História zápisu
Zápis 2015  (39. zasadnutie)
* Názov ako je zapísaný v zozname Svetového dedičstva.
** Klasifikované regióny podľa UNESCO.

Domorodé úrady tchu-s’ (čín. 土司遗址, pchin-jin: Tǔsī Yízhǐ) označujú tri staroveké sídla tchu-s’ v Číne, ktoré boli 3. júla 2015 zapísané medzi lokality svetového dedičstva UNESCO. Ide o 48. miesto svetového dedičstva v Číne.[1] Tieto sídla sa nachádzajú v horách juhozápadnej Číny v provinciách Chu-nan, Chu-pej a Kuej-čou a sú príkladom jedinečného systému správy tchu-s’, ktorý existoval od 13. až do 20. storočia.[2]

Tchu-s’ boli dediční kmeňoví vodcovia, ktorí boli vymenovaní za úradníkov cisárskou vládou v Číne počas dynastií Jüan, Ming a Čching. Bol to politický systém prijatý čínskymi cisármi na riadenie regiónov etnických menšín v južnej, strednej a juhozápadnej Číne a ktorý udelil určitý stupeň politickej autonómie mnohým etnickým skupinám v Číne.[1] Systém tchu-s’ sa prvý krát zaviedol počas dynastie Jüan, keď Mongoli v roku 1253 dobyli kráľovstvo Ta-li v Jün-nane a miestnym panovníkom ponechali privilégiá. Počas dynastie Ming bol systematicky zavádzaný na územiach, kde žili národnostné menšiny a tchu-s’ boli založené v provinciách Tibet, Kuej-čou, Jün-nan, S’-čchuan, Chu-nan a Chu-pej, ako aj v dnešnom Vietname, Laose a Barme. Systém postupne zanikal počas dynastie Čching a na začiatku 20. storočia existovalo posledných 8 tchu-s’. Posledný tchu-s’ zrušila v roku 1953 Čínska ľudová republika a nahradila ho autonómnou oblasťou.

Náčelníkom nečínskych národov boli udeľované čínske úradné tituly a právo vládnuť na základe vlastných zvykov. Na oplátku mali náčelníci zabezpečiť pokoj na svojom území, platiť tribút alebo dodávať vojakov do čínskej armády.[1]

Pamätník v Chaj-lung-tchun

Lokalita svetového dedičstva sa skladá z troch samostatných sídiel, ktoré spoločne predstavujú systém tchu-s’:

Lao-s’-čcheng bol v rokoch 1135 až 1724 hlavným mestom sídla Pcheng Tchu-s’ a je najväčším a najzachovalejším zo starovekých sídiel tchu-s’. Pcheng Tchu-s’ spravoval oblasť obývanú prevažne národnosťou Tchu-ťia. Nachádza sa v provincii Chu-nan, v okrese Jung-šun, v autonómnej prefektúre národností Tchu-ťia a Miao Siang-si.[3] Od roku 1995 v ňom prebieha archeologický výskum pozostatkov paláca miestneho náčelníka a s ním súvisiaceho sídla, pochádzajúceho z obdobia dynastie Ming.[4]

Pevnosť Chaj-lung-tchun bola založená počas dynastie Sung v roku 1257 a bola pevnosťou veliteľstva v Po-čou dokým sa nevzbúrilo proti mingskej vláde v povstaní Jang Jing-lunga, bolo porazené a vzdalo sa v roku 1601. Podobne ako Pcheng Tchu-s’ v Lao-s’-čcheng, veliteľstva v Po-čou bolo vysoko postavené tchu-s’ a spravovalo veľké územie, kde žili ľudia národností Ke-lao a Miao. Chaj-lung-tchun sa nachádza v provincii Kuej-čou v prefektúre Cun-i.[3]

Tchang-ja bola hlavným mestom autonómneho okresu Čchin Tchu-s’, ktorý spravoval viac ako 600 štvorcových kilometrov obývaných národnosťou Tchu-ťia po štyri storočia. Bol postavený v roku 1355 a opustený v roku 1735. Na rozdiel od ostatných dvoch lokalít je Tchang-ja relatívne malá, čo naznačuje, že Čchin Tchu-s’ bol oveľa menej prestížny ako správcovia na ďalších dvoch sídlach. Tchang-ja sa nachádza v provincii Chu-pej, v autonómnej prefektúre národností Tchu-ťia a Miao En-š’.[3]

Lokalita svetového dedičstva

[upraviť | upraviť zdroj]

3. júla 2015 boli tri sídla tchu-s’pridané do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva počas 39. zasadnutia Výboru svetového dedičstva v Bonne v Nemecku.[5] Výbor uviedol, že cieľom systému tchu-s’je zjednotiť národnú správu a zároveň umožniť etnickým menšinám zachovať si zvyky a spôsob života.[2]

Číslo zápisu UNESCO názov Poloha Súradnice Oblasť
1474-001 Lao-s’-čcheng Tchu-s’ Okres Jung-šun, Chu-nan 28°59′55″S 109°58′01″V / 28,99861°S 109,96694°V / 28.99861; 109.96694 Chránené pásmo: 534.24 ha
Nárazníkové pásmo: 1023.93 ha
1474-002 Tchang-ja Tchu-s’ Okres Sien-feng, Chu-pej 29°41′26″S 109°00′19″V / 29,69056°S 109,00528°V / 29.69056; 109.00528 Chránené pásmo: 86.62 ha
Nárazníkové pásmo: 973.61 ha
1474-003 Chaj-lung-tchun Tchu-s’ Okres Cun-i, Kuej-čou 27°48′42″S 106°49′01″V / 27,81167°S 106,81694°V / 27.81167; 106.81694 Chránené pásmo: 160.42 ha
Nárazníkové pásmo: 1127.79 ha

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b c KEATING, Fiona. China: Ancient Tusi tribal sites added to World Heritage List [online]. ibtimes.co.uk, 2015-07-04, [cit. 2023-12-07]. Dostupné online. (po anglicky)
  2. a b UNESCO World Heritage Centre. Tusi Sites [online]. whc.unesco.org, [cit. 2023-12-07]. Dostupné online.
  3. a b c UNESCO. Tusi Sites (People’s Republic of China) No 1474 [online]. whc.unesco.org, [cit. 2023-12-07]. Dostupné online. (po anglicky)
  4. The Laosicheng Site in Yongshun County, Hunan“, Chinese Archaeology 12 (1): 28 – 35, 2012, https://doi.org/10.1515/char-2012-0004 
  5. China's Tusi sites listed as world heritage [online]. news.xinhuanet.com, [cit. 2023-12-07]. Dostupné online. Archivované 2015-07-07 z originálu. (po anglicky)
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Tusi Sites na anglickej Wikipédii.