Ďalekohľad (súhvezdie)
Ďalekohľad | |
| |
Latinský názov | Telescopium |
---|---|
Skratka | Tel |
Genitív | Telescopii |
Symbolické vyjadrenie | Ďalekohľad |
Rektascenzia | 19h |
Deklinácia | −52° |
Plocha | 251 štvorcových stupňov Poradie: 57 |
Počet hviezd (magnitúda < 3) | 0 |
Najjasnejšia hviezda | α Tel (Zdanl. magnitúda 3,51) |
Susedné súhvezdia | |
Viditeľné na zemepisnej šírke +30° a −90° Najlepšie viditeľné o 21:00 počas mesiaca August | |
Ďalekohľad (Telescopium) je jedno z 88 súhvezdí modernej astronómie. Zaviedol ho francúzsky astronóm Nicolas-Louis de Lacaille, ktorý pomenoval veľa súhvezdí zavedených po 16. – 17. storočí. Pôvodne predstavovalo veľký ďalekohľad spolu s pasážnikom. Z územia Slovenska je nepozorovateľné.
Hviezdy a objekty
[upraviť | upraviť zdroj]Hviezda | Meno | Hviezdna veľkosť |
---|---|---|
α Tel | α Tel | 3,49m |
ζ Tel | ζ Tel | 4,1m |
Najjasnejšia hviezda alfa Telescopii je modrobiely podobor s povrchovou teplotou 18 400 K. Hľadíme na neho zo vzdialenosti asi 250 ly. Neďaleko alfa Tel, takmer presne východne, sa nachádza optická dvojhviezda piatej magnitúdy delta 1/delta 2 Telescopii. Dunlop 227 je dvojhviezda na južnom okraji súhvezdia. RR Telescopii, nepravidelná premenná hviezda, má extrémne rozpätie magnitúd: od 6,5 do 16,5.
Hoci súhvezdie je blízko Mliečnej cesty a jej najredšie časti dokonca prechádzajú jeho západnou časťou, na pozorovanie toho v ňom veľa nie je. Najlepším pozorovateľským objektom je guľová hviezdokopa NGC 6584 s magnitúdou 9,2. Ďalekohľad obsahuje množstvo slabých galaxií, z ktorých je najlepšie pozorovateľná eliptická galaxia NGC 6868. Na temnej oblohe mimo miest je možné 20-centimetrovým ďalekohľadom pozorovať asi 30 ďalších galaxií, ale všetky sú slabé.
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Obrazec súhvezdia sa zvykne zakresľovať ako malý, skoro pravohulý trojuholníček tvorený hviezdami alfa, zéta a epsilon Telescopii. Stretneme sa aj s verziou, v ktorej sú okrem spomenutého trojuholníčka spojnice zakreslené aj od zéty k lambde, ďalej ku ksí, iote, a vracajú sa k alfe. Tak či onak je však súhvezdie veľmi ťažko identifikovateľné. Základný trojuholníček sa dá nájsť pomocou chvosta Škorpióna – ukazujú naň hviezdy lambda, kappa a iota Scorpii. Celé súhvezdie je viditeľné od 33° severnej zemepisnej šírky, kde večer kulminuje v júli až v auguste.
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]- PLAUCHOVÁ, Jana. Súhvezdia od Andromedy po Žirafu. Redakcia Eduard Koči; ilustrácie Peter Zimnikoval; Beata Zimnikovalová, Michal Mojžiš, Tibor Krátky. prvé vyd. Hurbanovo : Slovenská ústredná hvezdáreň Hurbanovo, 2023. 592 s. ISBN 978-80-89998-357. Kapitola Ďalekohľad, s. 497 – 498.