Turčekovský vodovod

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Turčekovský vodovod je technická pamiatka v Kremnických vrchoch. Ide o čiastočne podzemnú vodohospodársku stavbu budovanú od 15. storočia ako vodný zdroj pre banské a ďalšie technické účely (pohon strojov) v okolí mesta Kremnica. Dnes napája kaskádu vodných elektrární.

Vodovod odoberá vodu z prítokov rieky Turiec a ústi do Hrona, čím prekonáva rozvodie medzi povodím Váhu a povodím Hrona. Aj vďaka tomu je považovaný za technický unikát doby, v ktorej vznikol. Už v 14.–16. storočí zásoboval 22 km dlhý Turčekovský vodovod mesto Kremnica 600 litrami vody za sekundu. Význam mal neskôr aj pre železničnú trať ZvolenVrútky[1], keďže napájal parné lokomotívy ťahajúce vlaky v tomto náročnom teréne (približne 170 m3 vody denne).

Stavba dnes pozostáva z vodného privádzača dlhého vyše 13 km[2] (samotný Turčekovský vodovod) a sústavy 3 energetických stupňov. Každý je tvorený akumulačnou nádržou (slúži na čiastočnú dennú reguláciu), tlakovým privádzačom (oceľové potrubie ø 45–80 cm) a vodnou elektrárňou. Odpad vyššieho stupňa je napojený do akumulačnej nádrže nižšieho stupňa. Stupne boli plánované štyri, III. stupeň však realizovaný nebol.

História[upraviť | upraviť kód]

Pôvod[upraviť | upraviť kód]

Napriek tomu, že Ing. Knöpfler v správe o kremnickom baníctve (1904) uvádza, že vodovod vybudovali v 16. storočí Thurzovci a Fuggerovci, možno sa domnievať, že existoval už skôr, pretože jeho trasa je naznačená i na starších mapách. Predpokladá sa, že mohol byť vybudovaný už v 14. storočí[2]. Iný zdroj určuje dobu vybudovania presnejšie – na roky 1496 až 1507.[3][4]

Dĺžka prívodného kanála bola 22 km, avšak v roku 1859 bol opustený horný, šesťkilometrový úsek kvôli neekonomickosti prevádzky – poskytoval len málo vody s vysokými nákladmi na údržbu. (Obnovený bol až v rokoch 1966–1969).[2]

19. storočie[upraviť | upraviť kód]

V 19. storočí bol vodovod tvorený privádzačom dlhým 16 896 m so spádom len približne 50 m – bol vedený po vrstevniciach, aby bola zachovaná čo najväčšia potenciálna energia vody. Šlo o kanál z väčšej časti vykopaný v zemi, po bokoch spevnený guľatinou, dno bolo tvorené ílom. Kanál bol krytý šindľami a zeminou na ochranu proti padajúcemu lístiu a mrazu.

Privádzač bol zakončený nad Kremnickými Baňami (Piargy) do potoka, odkiaľ sa voda rozvádzala prívodnými jarkami k priemyselným zariadeniam (štôlne, stupy, mlyny, papierne...)

20. storočie[upraviť | upraviť kód]

Na prelome 19. a 20. storočia došlo k útlmu banskej činnosti a väčšina šácht už bola mimo prevádzku. Vodovod napájal niekoľko tovární a iných zariadení a tiež vodné turbíny inštalované v doposiaľ fungujúcich šachtách, prvá v r. 1894 pre šachtu Ludovik a úpravňu Ladislav s výkonom 74 kW. Nasledujúci rok bola uvedená do prevádzky vodná elektráreň v Hornej Vsi s výkonom 110 kW.[5] Elektrická energia slúžila na pohon ťažných, čerpacích a ďalších banských strojov.

V roku 1913 bola vybudovaná vodná elektráreň na mieste dnešného II. stupňa s inštalovaným výkonom 110 kW.[2] V máji 1922[6] bola daná do prevádzky elektráreň IV. stupňa ako vôbec 1. podzemná vodná elektráreň v Európe.[2] Inštalované tu boli tri horizontálne Peltonové turbíny s výkonom po 430 kW.[6]

30. roky priniesli rekonštrukciu celého vodohospodárskeho systému s cieľom zvýšiť výrobu elektrickej energie. Trasa privádzača bola upravená vyrazením niekoľkých štôlní. Boli vybudované akumulačné nádrže, elektráreň I. stupňa a staršie dve boli zrekonštruované.

Súčasná podoba[upraviť | upraviť kód]

Stavbu dnes tvorí privádzač (pôvodný Turčekovský vodovod), vodné nádrže, tlakové privádzače a elektrárne I., II. a IV. stupňa a dedičná štôlňa odvádzajúca vodu do Hrona.

Celá trasa vrátane upravných vodných tokov až po rieku Hron meria 34 405 m.[3] a má prevýšenie 587 m.[4] Na trase súčasného vodovodu je 9 štôlní, dve akumulačné vodné nádrže (nad Piargami a na Revolte), usadzovacia a vyrovnávacia nádrž pod Kremnicou, tri vodné elektrárne (I. II. a IV. stupňa) a šachta s hĺbkou 245 m.[4]

Dĺžka prívodného vodovodu vrátane vodných tokov od prameňa (Studená dolina) po vyústenie do akumulačnej nádrže nad Piargami je 17 411 m a má prevýšenie 62 m.[4]

Privádzač[upraviť | upraviť kód]

Prebudovaný historický Turčekovský vodovod dnes tvorí najvyššie položenú časť vodohospodárskeho systému. Ide o betónový plochou klenbou zakrytý kanál lichobežníkového prierezu. Časť privádzača vedie vo vyrazených štôlňach, ktoré na niektorých miestach skracujú trasu pôvodného historického privádzača. Na trase je postavený jeden akvadukt (pred vodnou nádržou nad Piargami).

Na Kremnických Baniach je odbočka do vodojemu pre potreby železničnej stanice. Odber je približne 300 m3.

Parametre[2](bez pôvodných tokov)

  • dĺžka: 13 728 m
  • výškový rozdiel: 51,3 m
  • sklon
    • priemer: 3,74 ‰
    • minimum: 0,85 ‰ – na 8. km
    • maximum: v štôlňach (skracujú pôvodnú trasu pri rovnakom spáde)
  • priečny profil
    • kanál: 100 × 65 cm (v hornej časti), 100 × 85 cm a 120 × 90 cm (v dolnej časti)
    • akvadukt: 110 × 75 cm.
  • prietok 1,2 m3/s (liminigraf pred nádržou na Piargoch)

I. stupeň[upraviť | upraviť kód]

I. energetický stupeň začína akumulačnou nádržou nad Piargami, kam vteká Turčekovský vodovod. Na vtoku je ostrohranný prepad a liminigraf (tvoria spolu prietokomer). Nádrž má jalový prepad, dnový výpust a odberné miesto pre elektráreň.

Parametre[2]

  • objem
    • hrubý: 23 600 m3
    • úžitkový 19 300 m3
  • hladina
    • maximálna: 773 m n. m. (úroveň jalového prepadu)
    • minimálna: 767,7 m n. m.

Na akumulačnú nádrž nadväzuje tlakové potrubie ku elektrárni I. stupňa. Je kruhového prierezu, oceľové, nitované. Uložené je pod úrovňou terénu a zasypané.

Parametre[2]

  • dĺžka: 864 m
  • spád: 61,35 m
  • priemer
    • hore: 80 cm
    • dolu: 70 cm

Na spodnom konci potrubia sa nachádza vodná elektráreň I. stupňa s dvoma Francisovými turbínami a generátormi s výkonom 180 a 380 kW[5]. ktorej odpad ústi do akumulačnej nádrže na Revolte.

II. stupeň[upraviť | upraviť kód]

Akumulačná nádrž II. stupňa je na Revolte. Má najväčší objem v sústave.

Parametre[2]

  • objem
    • hrubý: 32 600 m3
    • úžitkový 26 700 m3
  • hladina
    • maximálna: 701 m n. m.
    • minimálna: 697 m n. m.

Z akumulačnej nádrže vedie tlakové potrubie do elektrárne II. stupňa. Potrubie je rovnakej konštrukcie ako na I. stupni.

Parametre[2]

  • dĺžka: 1500 m
  • spád: 146,54 m
  • priemer
    • hore: 70 cm
    • dolu: 65 cm

V elektrárni II. stupňa sú po prestavbe z roku 1937 dve Francisove turbíny a generátory s výkonom 280 a 600 kW[5]. Odpad elektrárne je odvedený do Kremnického potoka.

III. stupeň[upraviť | upraviť kód]

III. stupeň bol plánovaný, ale nebol vybudovaný. Voda tečie Kremnickým potokom. Hrubý spád III. stupňa by bol 43 m, čo je najmenej zo všetkých stupňov.

IV. stupeň[upraviť | upraviť kód]

Štvrtý stupeň spracováva najväčší spád, až 244 m. Je odlišný od prvých dvoch stupňov, pretože potrubie nie je uložené šikmo pod terénom, ale zvislo v banskej šachte, a elektráreň sa nachádza v podzemí.

Akumulačná nádrž IV. stupňa sa nachádza tesne pod mestom Kremnica, priamo nad elektrárňou. Nízky objem v porovnaní s ostatnými nádržami je daný stiesnenými pomermi.

Parametre[2]

  • objem
    • hrubý: 4 000 m3
    • úžitkový 3 250 m3 (750 m3 usadzovacia nádrž)

Z nádrže vedie tlakové potrubie ø 70 cm do vyrovnávacej komory, odkiaľ vedú 2 potrubia banskou šachtou zvislo nadol ku podzemnej elektrárni.

Parametre[2]

  • dĺžka: 245 m (2x dilatované)
  • spád: 244,32 m
  • priemer
    • hore: 50 cm
    • dolu: 45 cm

Strojovňa elektrárne IV. stupňa je podzemná, postavená pod šachtou č. 4 v mieste, kde sa šachta križuje s Hlavnou (Ferdinandovou) dedičnou štôlňou. V elektrárni sú inštalované 3 Peltonove turbíny a generátory s výkonmi 370, 380 a 1270 kW[5].

Dedičná štôlňa[upraviť | upraviť kód]

Voda z elektrárne odteká Hlavnou dedičnou štôlňou (tiež Hlavná Ferdinandova dedičná štôlňa[2], Dedičná štôlňa cisára Ferdinanda[4], Svätokrížska dedičná štôlňa[4]) , ktorú využíva v dĺžke 11,11 km. Medzi ústím štôlne (nadmorská výška 255,7 m n. m.[4]) a riekou Hron tečie voda otvoreným kanálom dlhým približne 350 m. Kanál ústi do Hrona medzi Žiarom nad Hronom a Šášovským podhradím, na 147,282 riečnom kilometri.[2]

Prístupnosť pre verejnosť[upraviť | upraviť kód]

Podzemné časti vodného diela nie sú prístupné verejnosti kvôli nevyhovujúcemu ťažnému stroju na šachte 4.[2]

Energetický význam[upraviť | upraviť kód]

Inštalovaný výkon celej kaskády je 3,46 MW[5] a využíva sa najmä ako zdroj špičkovej energie pre mesto Kremnica – vlastník, Kremnická banská spoločnosť s.r.o., poskytuje špičkovú energiu z elektrární výmenou za základnú. Ročná výroba v kaskáde je približne 16 GWh[2].

Referencie[upraviť | upraviť kód]

Ďalšie zdroje[upraviť | upraviť kód]

  • Regula, E.: Jedna z najstarších, Slovenská energetika, 7–8/2006, 29. 3. 2008 dostupný na adrese [1]
  • Mlynka, L., Haberlandová, K.: Technické pamiatky. Dajama 2007
  • Mlynka, L.: Ochrana banských technických pamiatok na Slovensku, Študijné zvesti, Alfa, Bratislava, 1988, 1. vyd.

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]

Súradnice: 48°43′44″S 18°54′41″V / 48,728843°S 18,911397°V / 48.728843; 18.911397