Uherský Brod
| Uherský Brod | |||
| mesto | |||
 | |||
|
|||
| Štát |  Česko
| ||
|---|---|---|---|
| Kraj (NUTS 3) | Zlínsky (CZ072) | ||
| Okres (LAU 1) | Uherské Hradiště (CZ0722) | ||
| Obec s rozš. pôs. | Uherský Brod | ||
| Poverená obec | Uherský Brod | ||
| Historická krajina | Morava | ||
| Rieka | Olšava | ||
| Nadmorská výška | 251 m n. m. | ||
| Súradnice | 49°01′32″S 17°39′01″V / 49,025556°S 17,650278°V | ||
| Rozloha | 52,06 km² (5 206 ha) | ||
| Obyvateľstvo | 16 720 (1. 1. 2014) [1] | ||
| Hustota | 321,17 obyv./km² | ||
| Prvá pís. zmienka | 1140 | ||
| Starosta | Patrik Kunčar | ||
| Časové pásmo | SEČ (UTC+1) | ||
| - letný čas | SELČ (UTC+2) | ||
| PSČ | 687 34, 688 01, 688 02 | ||
| Miestne časti | 5 | ||
| Zákl. síd. jednotky | 21 | ||
| Katastrálne územie | 5 | ||
| LAU 2 (obec) | CZ0722 592731 | ||
| Adresa mestského úradu |
Masarykovo nám. 100 Uherský Brod 688 17 Uherský Brod | ||
| E-mailová adresa | |||
  Poloha mesta v Česku
| |||
| Wikimedia Commons: Uherský Brod | |||
| Štatistika: ČSÚ | |||
| Webová stránka: www.ub.cz | |||
| OpenStreetMap: mapa | |||
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |||
Uherský Brod (nem. Ungarisch Brod, staršie alebo zriedkavejšie po slovensky: Uhorský Brod[2][3]) je mesto na Morave v Česku, v okrese Uherské Hradiště v Zlínskom kraji, v oblasti nazývanej Slovácko.
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Mesto sa nachádza na juhovýchodnej Morave, v regióne nazývanom Slovácko. Leží na južnom okraji Vizovickej vrchoviny, v údolí rieky Olšava, asi 12 km východne od Uherského Hradišťa a 22 km južne od Zlína. Mestom prechádza významná cestná spojnica Brna s Trenčínom, európska cesta E 50 (v trase cesty I/50), na ktorú sa v meste napája niekoľko regionálnych komunikácii. Železničnú dopravu zabezpečuje tzv. Vlárská dráha, vedúca z Kunovíc do Trenčianskej Teplej.
Časti mesta
[upraviť | upraviť zdroj]História
[upraviť | upraviť zdroj]Prvé zmienky o osade Brod alebo Na brode pochádzajú z roku 1140 a jej názov pochádza od tunajšieho brodu cez rieku Olšava pri hraniciach vtedajšej Luckej provincie. V roku 1272 povýšil český kráľ Přemysl Otakar II. Brod na kráľovské mesto a udelil mu rad výsad, čím mu zaistil prosperitu. Počas husitských vojen bolo mesto oporným bodom pri ťažení na Slovensko. V roku 1509 kráľ Vladislav Jagelovský daroval mesto Jánovi z Kunovíc, čím Brod prestal byť kráľovským mestom. V 16. storočí zažilo mesto veľký rozvoj; bola postavená radnica a Panský dom. Obdobie rozkvetu skončilo na začiatku 17. storočia, kedy na mesto začali útočiť Maďari. Úpadok pokračoval i v dobe tridsaťročnej vojny, kedy bolo mesto značne zničené. Skazu znamenalo i vyhnanie protestantov, ktorí tvorili väčšinu obyvateľov.
Kostol Nanebovzatia Panny Márie pri bývalom kláštore dominikánov bol do terajšej podoby prestavaný v rokoch 1636-1670. Tunajšia čierna madona – milostný obraz Panny Márie, je cieľom mnohých pútnikov – najmä počas Ružencovej púte v 1. októbrovú sobotu a nedeľu.[4]
Po vojne sa mesto len veľmi zvoľna oživovalo. Prichádzali noví osídlenci; usadilo sa tu i veľa židovských a nemeckých obyvateľov, hovoriacich väčšinou po nemecky. V 18. storočí mali dominantný vplyv Nemci, ich zástupcovia taktiež ovládali mestskú radu. Až v druhej polovici 19. storočia sa začali viac presadzovať Slovania. Nemci tvorili v meste menšinu, boli však podporovaní aj židovskou komunitou. Nemecké hospodárenie však bolo katastrofálne a skončilo bankrotom. Od roku 1890 bola vláda v meste v slovanských rukách. Nasledujúce obdobie sa nieslo v znamení rozvoja priemyslu; k prvým významným počinom v slovanskom meste patrilo založenie pivovaru Janáček v roku 1894, nasledovali ďalšie firmy potravinárskeho a drevospracujúceho priemyslu.
Aj keď v samotnom meste bola výrazne zastúpená nemecká a židovská komunita, okolité dediny mali charakter takmer výhradne slovanský. V 19.storočí sa mesto sociálno-ekonomicky delilo na tri časti – mesto (centrum), židovské mesto a predmestie. V centre žili prevažne remeselníci, obchodníci, úradníci – slovanskej i nemeckej národnosti. Židovskú štvrť obývali prevažne občania židovského pôvodu. Predmestie malo slovanský a výrazne poľnohospodársky charakter. Okolo roku 1850 malo mesto celkom 3000 obyvateľov. V priebehu jedného storočia sa počet obyvateľov zdvojnásobil na 6000 v roku 1945 i napriek tomu, že v priebehu druhej svetovej vojny nemeckí okupanti zlikvidovali židovskú komunitu (holokaust). Preživší židia sa väčšinou už do mesta nevrátili a usadili sa v zahraničí.
Významnou udalosťou pre rozvoj mesta bolo založenie firmy Česká zbrojovka v roku 1936. Pôvodne sa jednalo o pobočku firmy Česká zbrojovka Praha, pričom hlavná továreň sa nachádzala v Strakoniciach. V roku 1952 vznikol ďalší významný priemyselný podnik Slovácké strojírny, čo bola prvá významná spoločnosť, pôsobiaca v oblasti ťažkého priemyslu na Uherskobrodsku. Rozvoj priemyselných odborov, ale aj stredne veľkých podnikov, sa výrazne prejavil v náraste počtu obyvateľov. V rokoch 1945-1990 sa ich počet strojnásobil a dosiahol 18 000. Tento nárast bol, okrem prirodzeného prírastku, spôsobený sťahovaním a čiastočne tiež pripojením Havříc, Maršova, Újezdca a Těšova k mestu.
Rast počtu obyvateľov znamenal aj možnosť kultúrneho rozvoja mesta. Vznikli rôzne kultúrne organizácie a spolky; už v roku 1951 bol z podnetu zamestnancov Slováckych strojární založený folklórny súbor Olšava. V roku 1960 bol zrušený Uherskobrodský okres, čo malo negatívny vplyv na význam a rozvoj mesta. Ďalším negatívnym impulzom bol zánik Česko-Slovenska na prelome rokov 1992/1993. Z Uherského Brodu sa tak opäť stalo pohraničné mesto.
História okresu Uherský Brod
[upraviť | upraviť zdroj]Roku 1850 bol zriadený Uherskobrodsko okres, v tej dobe jeden z najväčších politických okresov na Morave. Rozkladal sa na veľkej časti Slovácka a Valašska, zahŕňal súdne okresy Uherský Brod, Valašské Klobouky a Vizovice. Postupne sa Uhersko brodsko okres zmenšoval; už v medzi vojnovej dobe bolo oddelené Vizovické a pripojené k novo vytvorenému politickému okresu Zlín. Po oddelení Valašsko kloboucka pozostával okres iba z Uherského Brodu, Bojkovice, Luhačovíc a okolitých obcí. V súvislosti s územnou reformou v roku 1960 bol okres Uherský Brod zrušený. Uhersko brodsko a Bojkovicko sa stali súčasťou okresu Uherské Hradiště, luhačovická bolo pripojené k okresu Zlín.
Osobnosti
[upraviť | upraviť zdroj]Uherský Brod je jednou z troch možných miest narodenia Jána Amosa Komenského (1592 – 1670). V každom prípade tu prežil časť svojho detstva. Ďalšie možné rodiská sú blízke Nivnice a Komňa. V Uherskom Brode mu je postavený pomník a sú podľa neho pomenované múzeum a gymnázium.[5][6]
Vodný režim
[upraviť | upraviť zdroj]Rieka Olšava preteká štyrmi z piatich mestských častí. Najprv vteká do Újezdca, kde z pravej strany priteká riečka Šťávnice (preteká Luhačovicami). Sprava potom z újezdských vinohradov priteká potok Hořeňůšek, v Těšove potom zľava Bánovský potok. V Uherskom Brode nasleduje z pravej strany Vinohradský potok (preteká rybníkom na sídlisku Pod vinohradmi), ľavostranné prítoky Korečnice (Nivnická), Mlynský potok v časti Bajovec a Černý potok. Posledný je pravostranný Havřický potok, ktorý vteká v rovnomennej časti mesta.
Priemysel
[upraviť | upraviť zdroj]Uherský Brod je priemyselné centrum regiónu. Sídli tu, okrem iného, firmy Česká zbrojovka Uherský Brod, Slovácké strojírny alebo Pivovar Janáček.
Obyvateľstvo
[upraviť | upraviť zdroj]1. januára 2012 tu žilo 16 835 obyvateľov, z toho 8 317 mužov a 8 518 žien, pričom priemerný vek v meste bol 41,9 roka (muži 40,0 roka, ženy 43,7 roka).
Fotogaléria
[upraviť | upraviť zdroj]-
Radnica -
Panský dom -
Kostol Nepoškvrneného Počatia Panny Márie -
Kostol Majstra Jana Husa -
Dominikánsky kláštor -
Pivovar
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Český statistický úřad – Počet obyvatel v obcích České republiky k 1. 1. 2014 (PDF; 504 KiB)
- ↑ KRČMÉRY, Štefan. Dejiny literatúry slovenskej 1. Bratislava : Tatran, 1976. S. 192.
- ↑ ZIGMUNDÍK, Ján. Život a význam Jána Amosa Komenského. Slovenská škola: neodvislý časopis slovenského učiteľstva, 1920, roč. 2, čís. 19 – 21, s. 226.
- ↑ http://www.ado.cz/poutni/uhersky_brod/uhersky_brod.htm
- ↑ Jan Amos Komenský ve Slovníku českých filosofů na stránkách Filozofickej fakulty Masarykovej univerzity v Brne
- ↑ STULÁKOVÁ, Klára. Záhada rodiště Jana Amose Komenského. Uherský Brod, Nivnice, nebo Komňa?. Dějiny a současnost, čís. 7/2013.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Uherský Brod
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Uherský Brod na českej Wikipédii.
| Mestá a obce okresu Uherské Hradiště (7+71) | ||
|
Babice • Bánov • Bílovice • Bojkovice • Boršice • Boršice u Blatnice • Břestek • Březolupy • Březová • Buchlovice • Bystřice pod Lopeníkem • Částkov • Dolní Němčí • Drslavice • Hluk • Horní Němčí • Hostějov • Hostětín • Hradčovice • Huštěnovice • Jalubí • Jankovice • Kněžpole • Komňa • Korytná • Kostelany nad Moravou • Košíky • Kudlovice • Kunovice • Lopeník • Medlovice • Mistřice • Modrá • Nedachlebice • Nedakonice • Nezdenice • Nivnice • Ořechov • Ostrožská Lhota • Ostrožská Nová Ves • Osvětimany • Pašovice • Pitín • Podolí • Polešovice • Popovice • Prakšice • Rudice • Salaš • Slavkov • Staré Hutě • Staré Město • Starý Hrozenkov • Strání • Stříbrnice • Stupava • Suchá Loz • Sušice • Svárov • Šumice • Topolná • Traplice • Tučapy • Tupesy • Uherské Hradiště • Uherský Brod • Uherský Ostroh • Újezdec • Vápenice • Vážany • Velehrad • Veletiny • Vlčnov • Vyškovec • Záhorovice • Zlámanec • Zlechov • Žítková | ||