Oganesón

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Ununoctium)
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Oganesón
118 tenés ← oganesón → 
Rn

Og

 
Og
Všeobecné
Názov (lat.), značka, protónové číslo oganesón (oganesson), Og, 118
Umiestnenie v PSP 18. skupina7. periódablok p
Séria vzácne plyny
Atómové vlastnosti
Atómová hmotnosť (294) g·mol−1
Elektrónová konfigurácia [Rn] 5f14 6d10 7s2 7p6 (odhad)
Iné
Reg. číslo CAS 54144-19-3
Izotop(y) (vybrané)
Izotop Výskyt t1/2 Rr Er (MeV) Pr
Radioactive.svg 294Og synt. 0,89 ms. α 11,65 290Lv
Commons-logo.svg
 Commons ponúka multimediálny obsah na tému oganesón.
Pozri aj chemický portál

Oganesón[1] (angl. oganesson) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Og a protónové číslo 118. Je to transurán a transaktinoid (18. skupina, 7.(Q) perióda). Očakáva sa, že jeho vlastnosti budú podobné ako vlastnosti ľahších inertných plynov. Pravdepodobne to bude druhý rádioaktívny plyn.

Bez ohľadu na nestabilitu spôsobenú rádioaktivitou očakávajú vedci nasledovné vlastnosti:

  • Bude reaktívnejší ako xenón a radón a bude tvoriť stabilné oxidy, napríklad OgO3, chloridy alebo fluoridy.
  • Pokiaľ by sa vyskytoval vo väčšom množstve v prírode a pokiaľ by tvoril stabilný oxid, vyskytoval by sa prevažne ako oxidický minerál a nie ako plyn.

Oganesón bol pomenovaný bol na počesť ruského vedca Jurija Colakoviča Oganesjana. V angličtine je prvok pomenovaný v súlade s anglickým prepisom tohto mena z azbuky. V slovenčine píšeme v mene Oganesjan, aj v názve prvku oganesón, len jedno s, ako v pôvodnom pravopise v azbuke.[1]

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1999 oznámili vedci z Lawrence Berkeley National Laboratory objav prvkov livermórium a oganesón (dočasné názvy: 116Uuh ununhexium a 118Uuo ununoctium; článok o objave bol publikovaný v časopise Physical Review Letters). O rok neskôr svoj objav na základe faktu, že sa prípravu nepodarilo zopakovať, stiahli späť. V máji roku 2002 oznámil vedúci laboratória, že predčasná správa o objave týchto dvoch prvkov pomocou reakcie

bola založená na nekorektnom výskume V. Ninova. V roku 2006, existenciu jadra s počtom protónov 118 oznámila experimentálna skupina medzinárodného laboratória SÚJV Dubna (Ruská federácia). Spoločne s americkými vedcami však tentoraz použili inú reakciu:

Aj keď v súčasnosti neexistuje iné laboratórium schopné potvrdiť (alebo vyvrátiť) výsledok experimentov z SÚJV z Dubny roku 2006, existencia prvku 118 je zatiaľ medzinárodne uznávaná.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b IUPAC ohlasuje a potvrdzuje objav štyroch nových chemických prvkov [online]. Slovenská chemická spoločnosť, 5.12.2016, [cit. 2016-12-14]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]