Preskočiť na obsah

Veronika močiarna

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Veronika močiarna

Veronika močiarna – stonka s kvetnými strapcami.
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
(globálne[1])
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
(na Slovensku)[2]
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Veronica anagalloides
Guss.[3][4], 1826[3][4]
Synonymá
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Veronika močiarna[5] (lat. Veronica anagalloides)[4] je druh z rodu veronika z čeľade skorocelovité (Plantaginaceae). Je to jednoročná, na Slovensku chránená bylina. Jej prirodzený areál sa rozprestiera od Európy po juhozápadnú Sibír a Čínu a severozápadnú Afriku.[4]

Veronika močiarna je jednoročná, zriedka trváca, bylina s rozkonáreným podzemkom, vysoká 20 až 30 cm. Byľ je väčšinou vzpriamená, občas vystúpavá, spravidla plná, tenká, tupo štvorhranná, holá a často od bázy bohato rozkonárená.[5][6]

Protistojné listy sú sediace, niekedy po 3 až 4 v praslenoch. Čepele sú úzko kopijovité, na báze zaokrúhlené, takmer celistvookrajové alebo plytko pílkovité, na vrchole ostro končisté a holé.[5][6]

Kvety sú usporiadané v hustých, mnohokvetých pazušných strapcoch, ktoré sú až 6 krát dlhšie ako podporné listene. Štvorpočetná tanierovitá koruna s priemerom 3 až 4 mm je fialová alebo belavá a fialovo žilkovaná. Jediná čnelka je dlhá do 1,5 mm. Kvetné stopky sú roztrúsene žliazkato chlpaté a dvakrát také dlhé ako čiarkovité listene. Štyri diely kalicha sú podlhovasto elipsovité, na vrchole končisté, nerovnako široké, dlhé do 3 mm a pri dozretí priamo odstávajúce.[5][6]

Elipsovité tobolky sú zboku stlačené, na vrchole plytko vykrojené, žliazkato chlpaté, nepatrne prevyšujú kalich. Drobné elipsovité až vajcovité semená sú do 0,6 mm.[5][6]

Rozšírenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Prirodzený areál rozšírenia veroniky močiarnej sa rozprestiera od Európy po juhozápadnú Sibír a Čínu, severozápadnú Afriku (Maroko, Alžírsko, Egypt) a Arabský polostrov. Zavlečená je v Holandsku a v Prímorsku.[4] Na Slovensku bola zaznamenaná len v panónskej oblasti a na dvoch lokalitách v Bukovských vrchoch.[5]

Veronika močiarna obsadzuje stanovištia na bahnitých brehoch potokov a stojatých vôd. Obľubuje mokré, občas zaplavované, výživné, často slané, neutrálne až slabo zásadité, bahnité pôdy. Kvitne od júla do októbra a patrí medzi ohrozené taxóny flóry Slovenska.[2][5][6]

Je vedená na zozname chránených rastlín, ustanovenom právnym predpisom Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky.[7]

Webové stránky POWO v súčasnosti rozlišujú v rámci druhu tieto poddruhy:[4]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. IUCN Red list 2012.05. Prístup 15. január 2024
  2. a b Feráková, Maglocký, Marhold. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska [online]. Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, Centrum ochrany prírody a krajiny Banská Bystrica, 2001, [cit. 2024-01-14]. S. 76. Dostupné online.
  3. a b Pl. Rar.: 5 (1826)
  4. a b c d e f Veronica anagalloides Guss. [online]. POWO - Plants of the World Online, Kew, [cit. 2024-01-14]. Dostupné online. (po anglicky)
  5. a b c d e f g Kornélia Goliašová et al .. Flóra Slovenska V/2. Bratislava : Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Bratislava, 1997. ISBN 80-224-0481-0. S. 156-160.
  6. a b c d e Josef Dostál, Martin Červenka. Veľký kľúč na určovanie vyšších rastlín II.. prvé. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1991. ISBN 80-08-00003-1. S. 966-967.
  7. Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky. Vyhláška 158/2014 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov [online]. Redakcia Slov-Lex, 15.06.2014, [cit. 2024-01-14]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]