Veľká Kamenistá
| Veľká Kamenistá | |
| Kamienista | |
| vrch | |
 Veľká Kamenistá
| |
| Štáty |  Slovensko,  Poľsko
|
|---|---|
| Regióny | Žilinský, Malopoľský |
| Okresy | Liptovský Mikuláš, Powiat tatrzański |
| Obce | Pribylina, Kościelisko |
| Časť | Liptovské Tatry |
| Pohorie | Tatry |
| Podcelok | Západné Tatry |
| Povodia | Dunajec, Váh |
| Nadmorská výška | 2 127,4 m n. m. |
| Relatívna výška | 340 m |
| Súradnice | 49°11′45″S 19°52′11″V / 49,1959°S 19,8697°V |
| Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | neprístupný |
| Prvovýstup | Mariusz Zaruski |
| - dátum | 1909 |
  Poloha v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Tatier
| |
| Wikimedia Commons: Kamienista | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Veľká Kamenistá[1] (2 127,4 m n. m.[2][3]; poľ. Kamienista) je výrazný hôľnatý vrch v hlavnom hrebeni Západných Tatier na slovensko-poľskej hranici. Leží v závere Kamenistej doliny nad Podbanským, približne 19 km severovýchodne od Liptovského Hrádku.[4] Má dva vrcholy a je turisticky neprístupný.
Poloha[upraviť | upraviť zdroj]
Nachádza sa na západe strednej časti Tatier, v podcelku Západné Tatry a ich časti Liptovské Tatry.[5] Leží na slovensko-poľskej hranici, na pomedzí Žilinského kraja a Malopoľského vojvodstva. Východná a južná časť masívu patrí do katastra obce Pribylina v okrese Liptovský Mikuláš[1], severozápadná zasahuje na územie obce Kościelisko v Powiate tatrzańskom.[6] Najbližším sídlom je južne situované Podbanské, severne sa v Poľsku nachádza obec Kościelisko a severovýchodne mesto Zakopané.[2] Vrch sa nachádza v Tatranskom národnom parku v slovenskej i poľskej časti, no východná časť masívu je tiež súčasťou národnej prírodnej rezervácie Tichá dolina.[4]
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
Vrch leží v hlavnom hrebeni Západných Tatier, medzi Hlinským sedlom oddelenými Smrečinami (2 068 m n. m.) na severovýchode a Pyšným sedlom oddeleným Blyšťom (2 169 m n. m.) na západe. Na juh vybieha rázsocha Grešovo, severným smerom zasa Dolinczański Grzbiet. Východné svahy klesajú do Hlinského žľabu v doline Hliny, ktorou rovnomenným potokom odteká voda do Tichého potoka v povodí Váhu. Juhozápadne leží Kamenistá dolina, ktorou vodu z tejto časti hrebeňa odvádza do Belej Kamenistý potok. Severozápadne leží mohutná Pyszniańska dolina, ktorou voda odteká Pyszniańským potokom do Čierneho Dunajca.[4]
Východne sa nachádzajú Smrečiny (2 068 m n. m.), Poľská Tomanová (1 977 m n. m.), Liptovská Tomanová (1 839 m n. m.), Magura (1 902 m n. m.), Veľká kopa (2 052 m n. m.), Predný Holý vrch (1 984 m n. m.), Veľká Brdárová grapa (1 859 m n. m.), Hlina (1 495 m n. m.), Brdárová zvonica (1 713 m n. m.) a Krížna (2 039 m n. m.), južne Štíty (1 448 m n. m.), Žerucha (1 381 m n. m.), Holý vrch (1 863 m n. m.) a Kotlová (1 985 m n. m.), západne Ježová (2 043 m n. m.), Bystrá (2 248 m n. m.), Blyšť (2 169 m n. m.), Klin (2 173 m n. m.), Končistá (1 994 m n. m.) a Zadni Ornak (1 867 m n. m.) a severne Ornak (1 854 m n. m.), Kominiarski Wierch (1 829 m n. m.), Stoly (1 417 m n. m.), Wysoka Turnia (1 643 m n. m.) a Temniak (2 090 m n. m.).[2] Na vrchol nevedie značený turistický chodník.[4]
Lavínové žľaby[upraviť | upraviť zdroj]
Z Veľkej Kamenistej spadá viacero žľabov do doliny Závratský Jarok, ktorá zbiera sneh a lavíny padajúce z celého hrebeňa Hlina. Z vrcholu tiež spadajú viaceré žľaby na opačnú stranu, do Kamenistej doliny. Na poľskú stranu vedie len jeden významnejší lavínový žľab, a to do oblasti Dolinczanski Uplaz.
Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]
Turisticky neprístupný hôľnato-skalnatý vrchol[7] umožňuje kruhový rozhľad. Viditeľné sú mnohé vrcholy Západných a priľahlej časti Vysokých Tatier, okolité doliny a pri vhodných podmienkach aj Nízke Tatry a Oravské Beskydy.[8]
Prístup[upraviť | upraviť zdroj]
Táto časť hrebeňa Liptovských Tatier ani vrchol Veľkej Kamenistej nie sú voľne turisticky prístupné. Do západne ležiaceho Pyšného sedla vedie hrebeňový chodník aj chodník z Podbanského.
- po
červeno značenej hrebeňovke z Volovca (2 063 m n. m.) cez Blyšť (2 169 m n. m.) - po
modrej značke z Podbanského cez Kamenistú dolinu[4]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b In: Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, dostupné v archíve.
- ↑ a b c TM 112 Západné Tatry – Roháče (10. vydanie, 2024) – Turistické mapy VKÚ [online]. vku-mapy.sk, [cit. 2024-04-25]. Dostupné online.
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 38.
- ↑ a b c d e Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-04-25]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-04-25]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-04-25]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-04-25]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2024-04-25]. Dostupné online.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Veľká Kamenistá
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
- Západné Tatry
- Liptovské Tatry
- Tichá dolina (národná prírodná rezervácia)
- Tatranský národný park
- Zoznam vrcholov v Západných Tatrách
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- Poloha na turistickej mape
- Letná turistická mapa VKÚ Harmanec 1:25 000, Západné Tatry, Podbanské, Zverovka