Vysoká (vrch v Žiari)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Vysoká
vrch
Štát Slovensko Slovensko
Región Žilinský
Okres Turčianske Teplice
Obec Brieštie
Pohorie Žiar
Podcelok Vyšehrad
Povodia Turiec, Nitra
Nadmorská výška 833,1 m n. m.
Súradnice 48°55′20″S 18°42′00″V / 48,9223°S 18,7001°V / 48.9223; 18.7001
Orogenéza/vrásnenie alpínske vrásnenie
Najľahší výstup neznačený
Poloha v rámci Žilinského kraja
Poloha v rámci Žilinského kraja
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Vysoká (833,1 m n. m.[1]) je vrch v pohorí Žiar. Leží nad obcou Kľačno, približne 12 km severozápadne od mesta Turčianske Teplice.[2]

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa v strednej časti pohoria Žiar, v geomorfologickom podcelku Vyšehrad.[3] Vrchol leží v Žilinskom kraji, na území okresu Turčianske Teplice a v katastrálnom území obce Brieštie.[4] Nachádza sa v hlavnom hrebeni a blízkym sedlom prechádza Cesta hrdinov SNP.[2]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Vysoká je súčasťou hlavného hrebeňa, vedúceho od Vyšehradského sedla k najvyššiemu vrchu Chlieviská (1 024 m n. m.). Turistická magistrála z Vríckeho sedla vrchol Vysokej obchádza. Východným susedom je sedlom oddelený masív Gaštana (838 m n. m.), juhovýchodne leží Vlčia (753 m n. m.), južne Rozložná (783 m n. m.), západne Vápenec (733 m n. m.) a severovýchodne vrch Závozy (912 m n. m.).[1] Vrch odvodňujú prítoky potoka Tmavá do rieky Nitra, malá južná časť je odvodňovaná potokom Lúčky do rieky Turiec. Najbližším sídlom je na južnom úpätí situovaná osada Hadviga, západným smerom sa nachádza Kľačno a na východe Brieštie.[2]

Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]

Pomerne plochá vrcholová časť je pokrytá nesúvislým lesným porastom, ktorý umožňuje najmä východným smerom veľmi zaujímavý výhľad. Viditeľné sú okolité vrchy pohoria Žiar, časť Turčianskej kotliny, Veľká Fatra, Kremnické vrchy, Vtáčnik, Strážovské vrchy a časť Malej Fatry.[5]

Prístup[upraviť | upraviť zdroj]

Na vrchol nevedie značená trasa a dostupný je z blízkeho sedla, odbočením z turistickej magistrály:

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Malá Fatra – Martinské hole. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
  2. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2021-12-29]. Dostupné online.
  3. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2021-12-30]. Dostupné online.
  4. Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2021-12-30]. Dostupné online.
  5. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2021-12-30]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]