Preskočiť na obsah

Východoslovenská nížina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Východoslovenská nížina
geomorfologická oblasť
Najnižšie položené miesto na Slovensku
Štát Slovensko Slovensko
Regióny Košický, Prešovský
Okresy Vranov n/Topľou, Michalovce, Trebišov, Sobrance
Nadradená
jednotka
Veľká dunajská kotlina
Susedné
jednotky
Matransko-slanská oblasť
Nízke Beskydy
Vihorlatsko-gutinská oblasť
Podradené
jednotky
Východoslovenská pahorkatina
Východoslovenská rovina
Súradnice 48°32′S 21°49′V / 48,54°S 21,81°V / 48.54; 21.81
Najvyšší bod Dúbravka
 - výška 397 m n. m.
Najnižší bod
 - výška 94 m n. m.
Poloha Východoslovenskej nížiny na mape Slovenska
Poloha Východoslovenskej nížiny na mape Slovenska
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Východoslovenská nížina je nížina, geomorfologická oblasť suprovincie Veľká dunajská kotlina. Leží v južnej časti východného Slovenska. Delí sa na Východoslovenskú pahorkatinu a Východoslovenskú rovinu.[1]

Južný okraj tvorí štátnu hranicu s Maďarskom, na východe ju ohraničuje štátna hranica s Ukrajinou, na západe prechádza do pohoria Slanské vrchy a na severe susedí s Beskydským predhorím a Vihorlatskými vrchmi.

Charakteristika

[upraviť | upraviť zdroj]

Východoslovenská nížina je rozsiahla rovinatá oblasť, ktorej nadmorská výška sa pohybuje okolo 150 – 200 metrov. Len ojedinele sa nad touto rovinou týčia vyššie kopce – napr. Tarbucka (277 m) a Veľký vrch (272 m)[2]. Výnimkou je vrchol neďaleko štátnej hranice s Maďarskom – Rozhľadňa, ktorý meria 469 m. Len o niečo málo južnejšie, pri obci Streda nad Bodrogom, sa nachádza najnižšie položené miesto Východoslovenskej nížiny a súčasne aj celého Slovenska, ktoré má nadmorskú výšku len 94 m.

Východoslovenská nížina má vďaka nadmorskej výške a z nej vyplývajúcemu podnebiu ideálne podmienky pre poľnohospodárstvo, ovocinárstvo a vinohradníctvo. Veľmi známou je tokajská vinohradnícka oblasť, ktorá má bohatú historickú minulosť a produkuje vynikajúce vína najvyššej kvality. Prevažnú časť územia pokrývajú úrodné lány, ovocné sady a záhrady. V povodí riek sa rozkladajú lužné lesy, z listnatých stromov tu prevláda dub.

Východoslovenská nížina je pretkaná množstvom riek. K najvýznamnejším patrí Ondava, Topľa, Laborec a Latorica, ktoré sa neďaleko hranice s Maďarskom zlievajú do rieky Bodrog. Podnebne sa radí Východoslovenská nížina medzi teplé oblasti. V zimných mesiacoch sa teploty pohybujú medzi −2 až −4 °C, v letných mesiacoch dosahujú priemerne 17 až 20 °C. Počet dní so snehovou pokrývkou je 50 až 70, počet letných dní sa pohybuje okolo 50 až 70.

Chránené územia

[upraviť | upraviť zdroj]

Východoslovenská nížina nepatrí medzi chránené krajinné oblasti, ale aj napriek tomu sa môže pochváliť, hlavne jej najjužnejšia časť, celou radou chránených prírodných lokalít. Patria k nim prírodné rezervácie Kašvár, Latorický luh, Tajba, Veľké jazero, Zemplínska jelšina alebo Zatínsky luh. Na jednom z mŕtvych ramien rieky Bodrog bola vytvorená prírodná rezervácia Boľské rašelinisko. Je to rašelinisko so vzácnymi stromami a krovinami. Močiare sú obľúbenými hniezdiskami vzácnych vodných vtákov, vyskytujú sa tu tiež chránené druhy žiab. Pre vedecké účely slúži aj niekoľko chránených areálov a prírodných pamiatok. O niečo severnejšie leží veľmi známa národná prírodná rezervácia Senné rybníky. Bola vybudovaná v roku 1955 a rozšírená v roku 1974. Je to rozľahlá umelá vodná plocha nachádzajúca sa na migračnej ceste ťahov sťahovavých vtákov. Pre mnohé z nich je len miestom odpočinku na dlhej ceste, niektorí vtáci tu však majú svoje hniezdiská. Je taktiež zhromaždiskom divých husí a kačíc. Táto prírodná rezervácia patrí k medzinárodne evidovaným ornitologickým lokalitám. V dolnom toku riek Latorica a Laborec bola vyhlásená nová chránená krajinná oblasť Latorica. Zahrnuje sústavu mŕtvych ramien týchto riek s priľahlými lužnými lesmi a lúkami, ktoré poskytujú útočisko teplomilným obojživelníkom a plazom. K najvzácnejším patrí korytnačka močiarna.

Pohľad na Východoslovenskú nížinu z vrcholu Vihorlatu
Pohľad na Východoslovenskú nížinu z vrcholu Vihorlatu

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-12-31]. Dostupné online.
  2. Zemplínske vrchy – Latorická rovina. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.