Závršok
| Závršok | |
| kanál | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| kraj | Bratislavský kraj |
| Okres | Malacky |
| Obec | Kostolište |
| začiatok | Kostolište |
| - poloha | Vŕšok (vrch) |
| - výška | 154 m |
| - súradnice | 48°27′52″S 17°00′39″V / 48,4645°S 17,0109°V |
| Ústie | Orlovský kanál |
| - poloha | Kostolište |
| - výška | 152 m |
| - súradnice | 48°27′46″S 16°59′53″V / 48,4628°S 16,9981°V |
| Dĺžka | 1,1 km |
| Rád toku | VI. |
| Číslo hydronyma | 4-17-02-346 |
  poloha ústia
| |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Závršok je umelý vodný tok nížinného typu, melioračný, odvodňovací kanál na Záhorí, v geomorfologickom celku Borská nížina v geomorfologickom podcelku Záhorské pláňavy, na území obce Kostolište v okrese Malacky v Bratislavskom kraji.[1] Je to ľavostranný prítok Orlovského kanála. Meria 1,1 km. Je tokom VI. rádu.
Začiatok[upraviť | upraviť zdroj]
Začína sa v geomorfologickom celku Borská nížina v geomorfologickom podcelku Záhorské pláňavy, v nadmorskej výške 154 m n. m. vo vzdialenosti 700 m severovýchodne od vrchu Vŕšok s 157 m n. m. (nezamieňať s iným vrchom Vŕšky s 170 m n. m. v katastrálnom území Kostolište) v okrese Malacky, na obecnej hranici medzi obcou Kostolište a mestom Malacky v poľnohospodárskom extraviláne.[2][3]
Opis toku[upraviť | upraviť zdroj]
Od začiatku tečie krátkym úsekom západným smerom, preteká poľnohospodárskym extravilánom obce Kostolište, mení smer na juhozápad, v nadmorskej výške 153 m n. m. priberá malý bezmenný ľavostranný kanálový prítok, svojim ľavým brehom obmýva pole Za vŕškami a zároveň úpätie vrchu Vŕšok s 157 m n. m., mení smer na severozápadozápad, v nadmorskej výške 152 m n. m. ústi na území obce Kostolište ako ľavostranný prítok do Orlovského kanála, ktorý ďalej ústi do Ježovky. Vodný tok Závršok nemá dôležitejší prítok.[4]
Pôvod názvu[upraviť | upraviť zdroj]
Hydronymum Závršok má pôvod v charakteristickej polohe potoka s významom topografický objekt z pohľadu donátora názvu lokalizovaný za vrchom Vŕšok. Z názvu vrchu Vŕšok rozšírením o formant zá- bolo utvorené jednoslovné hydronymum v podobe Závršok ako súčasť početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, vrátane hydronymie. Redukcia dlhej slabiky vŕ- na krátku slabiku -vr- je výsledkom systémového pôsobenia rytmického krátenia v slovenčine. Porovnaj napr.: brána, grúň, hlávka, lúka, Váh, vráta – Zábranie, Zágrunie, Záhlavčie, Zálučie, Závažie, Závratie.[5][6] Názov vodného toku Závršok bol štandardizovaný v roku 2009.[7][8] V priestore slovenskej hydronymie hydronymum Závršok je jedinečným hydronymom (jún 2022).
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Názvy kanálov [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-06-24]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na [1] [cit. 2022-06-20]
- ↑ Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A 6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 13, 140, 200. 079-902-87 NVA (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).
- ↑ Priebeh vodného toku Závršok v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [2] [cit. 2022-06-25].
- ↑ Milan Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 24, 25, 26, 133, 134, 135.
- ↑ Andrej Závodný. Hydronymia slovenskej časti povodia Moravy. 1.. vyd. Trnava : Trnavská univerzita v Trnave Pedagogická fakulta, 2012. 495 s. (Hydronymia Slovaciae.) ISBN 978-80-8082-561-4. S. 323.
- ↑ Rozhodnutie Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. P-5596/2009 zo dňa 4.9.2009 o štandardizácii 302 názvov vodných tokov. Príloha č. 1 + č. 2. Spravodajca ÚGKK SR, 2009, ročník 41, čiastka 4, S. 72. Dostupné online [3] Archivované 2022-01-20 na Wayback Machine [cit. 2022-02-25.]
- ↑ Geografické názvy okresu Bratislava-vidiek A1. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-212/1982 z 21.10.1982. 68 s. S. 29, 30, 56, 58, 65. Bratislava 1983. 79-907-83 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).