Macejkov kanál
| Macejkov kanál | |
| potok | |
| Zdrojnica | Záhorská nížina[1] |
|---|---|
| Ústie | Rakytov |
| Dĺžka | 2,677 km |
| Povodie | 2,795 km² (280 ha) |
| Povodie | Malina |
| Rád toku | VI. |
| Číslo recipienta | 4-17-02-092 |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Súradnice: 48°18′20″S 17°00′16″V / 48,305592°S 17,004310°V
Macejkov kanál alebo Matejkov kanál je umelý, odvodňovací kanál, tok VI. rádu na Záhorí, v okrese Malacky, v katastrálnom území obcí Lozorno, Zohor a mesta Stupava. Ide o vodnú stavbu nížinného charakteru, s dĺžkou 2,677 km, veľkosťou povodia 2,795 km² a plochou odtokových oblastí 2,289 km². Vzniká vo výške 166 m n. m. a ústi do Rakytova, v nadmorskej výške 147 m n. m.
Vznik[upraviť | upraviť zdroj]
Jeho koryto vzniká v areáli priemyselno-logistického parku Zohor, neďaleko križovatky Lozorno medzi cestou I/2 a diaľnicou D2, v lokalite Široké diely (166 m n. m.), uprostred úžitkovej zelene, v Záhorskej nížine, v podcelku Borská nížina, časti Bor, vo výške 166 m n. m.
Opis toku[upraviť | upraviť zdroj]
Po vzniku kanál pokračuje západným smerom a vzápätí v rúre podteká výrobno-technoligiskú halu. Po skončení povrchového prekrytia už tok tečie juhozápadným smerom. Po chvíli vteká do stromového porastu a mierne sa stočí na juhozápadojuh, stále preteká areálom výrobného parku. Onedlho park opúšťa, pokračuje už prírodnejším, trávnatým korytom, no následne vteká do listnatého lesa, kde prijíma prvý, pravostranný prítok. Po sútoku tvorí kanál dvojvlnu smerujúcu na západ, počas ktorej sa križuje s elektrickým vedením vysokého napätia. Znova tečie trávnatým korytom, zľava priberá melioračný kanál a podteká poľnú cestu. Tok pokračuje stále juhozápadojužným smerom, v poľnohospodársky obrábanej krajine a sprava doňho ústi posledný, umelý prítok. Ďalej tečie trávnatou medzou, až napokon sa v nadmorskej výške 147 m n. m. vlieva sprava do Rakytova, ako jeho najvýznamnejší prítok.[2]
Význam[upraviť | upraviť zdroj]
Vodnú stavbu vystavali z dôvodu odvodnenia premočenej pôdy, aby sa mohla skultivovať a následne začať plnohodnotne využívať na poľnohospodárske účely.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-11-22]. Dostupné online.
- ↑ Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-11-22]. Dostupné online.