Zohorský potok

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Zohorský potok
potok
Štát Slovensko Slovensko
Región Záhorie
Okres Malacky
Obec Zohor
Prítoky
 - pravostranné Dúbrava, Rakytov
Prameň Podmalokarpatská zníženina
 - poloha Stupava
 - výška 190 m
 - súradnice 48°16′51″S 17°02′00″V / 48,280894°S 17,033349°V / 48.280894; 17.033349
Ústie Malina
 - poloha Zohor
 - výška 139 m
 - súradnice 48°18′11″S 16°58′13″V / 48,303165°S 16,970328°V / 48.303165; 16.970328
Dĺžka 5,666 km
Povodie 32,178 km² (3 218 ha)
Poloha ústia
Poloha ústia
Wikimedia Commons: Zohorský potok
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Zohorský potok[1] je vodný tok na Záhorí, v okrese Malacky. Jedná sa o potok IV. rádu, ľavostranný prítok Maliny, s dĺžkou 5,666 km a plochou povodia o rozlohe 32,178 km². Pramení v nadmorskej výške 190 m n. m. a vlieva sa, do Maliny vo výške 139 m n. m. Je to čisto nížinný typ potoka.

Prameň[upraviť | upraviť zdroj]

Pramení na úpätí Malých Karpát, v podcelku Podmalokarpatská zníženina[2], neďaleko mesta Stupava, v lokalite Rímska (194 m n. m.), v listnatom lese vo výške 190 m n. m.

Opis toku[upraviť | upraviť zdroj]

Najskôr tečie skoro severným smerom, stále v stromovom poraste, popri novovystavanej časti spomínaného mesta. Potom sa oblúkom stáča na severozápad, a takto pokračuje, až pokiaľ nepodtečie cestu I/2, kde sa náhle stočí na západ. Pokračuje stále západným smerom, následne zmení smer na severozápadný, opúšťa Stupavu a voľakedy tu priberal svoj prvý prítok, pravostranný melioračný kanál, ktorý už je dnes zasypaný. Po chvíli križuje elektrické vysokonapäťové vedenie, vlieva sa do neho sprava kanál a hneď potom podteká diaľnicu D2. Tečie ďalej v poraste tŕstia na severovýchod, priberá z pravej strany významnú Dúbravu s prítokom Sedlisko a následne aj ďalší kanál, vteká do močariska a zľava priberá krátky potok. Ešte v tomto smere do neho ústi najvýznamnejší Rakytov, a po sútoku sa tok definitívne stočí na západ. Priberá sprava kanál postavený na odvodnenie železnice Bratislava - Břeclav a následne ju aj podteká. Vteká do umelého koryta, premosťuje ho ešte cestný most, a následne, vo výške 139 m n. m. ústi zľava do Maliny.[3]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Názvy vodných tokov [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-11-24]. Dostupné online.
  2. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-11-24]. Dostupné online.
  3. Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-11-24]. Dostupné online.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]