Preskočiť na obsah

Vajnorákov jarok

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Vajnorákov jarok
potok
Štát Slovensko Slovensko
Región Záhorie
Okres Malacky
Obec Borinka
Sútok zdrojníc Malé karpaty
 - poloha Zabité, Pezinské Karpaty
 - výška 464 m
 - súradnice 48°15′56″S 17°08′07″V / 48,265531°S 17,135271°V / 48.265531; 17.135271
Ústie Stupavský potok
 - poloha Borinka, Pezinské Karpaty
 - výška 338 m
 - súradnice 48°16′04″S 17°07′19″V / 48,267785°S 17,121901°V / 48.267785; 17.121901
Dĺžka 1,241 km / 1,729 km
Povodie 1,080 km² (108 ha)
Poloha ústia
Poloha ústia
Wikimedia Commons: Vajnorákov jarok
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Vajnorákov jarok[1] je horský potok na Záhorí, pretekajúci územím okresu Malacky, v chotári obce Borinka. Je to 1,241 km (vrátane dlhšej zdrojnice 1,729 km) dlhý tok V. rádu s plochou povodia 1,080 km². Vzniká v nadmorskej výške 464 m n. m. a vo výške 338 m n. m. ústi do Stupavského potoka, ako jeho ľavostranný prítok.

Vzniká sútokom dvoch kratších zdrojníc v nadmorskej výške 464 m n. m. v dorastenom listnatom lese, na západnom svahu vrchu Hviezda (568 m n. m.), v katastri Borinky v podcelku Malých Karpát; Pezinské Karpaty.[2]

Prvá, kratšia zdrojnica má dĺžku 332 metrov, pramení v zmiešanom lese, v oblasti Zabité (499 m n. m.) vo výške 494 m n. m. a tečie najprv severozápadným smerom. Neskôr sa oblúkom stočí na juhozápad, priberá krátky, 34 metrový prítok a pokračuje ďalej listnatým lesom až ku sútoku s druhou zdrojnicou. Predstavuje hlavnú zdrojnicu Vajnorákovho jarku.

Druhá, dlhšia zdrojnica je dlhá 488 metrov, pramení vo výške 524 m n. m., taktiež v zmiešanom lese a tečie sprvu rovnobežne s prvou zdrojnicou, t.j. na severozápad. Ďalej preteká v listnatom lese a nakoniec vytvára, v nadmorskej výške 464 m n. m. ako sekundárna zdrojnica Vajnorákov jarok.

Od sútoku zdrojníc potok pokračuje juhozápadným smerom a následne sa stáča na severozápad, kde v tomto smere vytvára esovitú dvojvlnu. Priberá krátky pravostranný prítok a nachvíľu mení smer na juhozápadný. V tomto úseku podteká lesnú cestu. Opäť sa stáča na severovýchod, preteká rúbaniskom, neskôr listnatým lesom a potom jeho tok sa presmeruje na juhozápad. Ďalej tečie už len dorasteným listnatým lesom naposledy sa stočí na severozápad a následne mierne oblúkom zmení smer na juhozápadný a pokračuje k ústiu. Do Stupavského potoka sa vlieva zľava, v nadmorskej výške 338 m n. m.[3]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Názvy vodných tokov [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-11-24]. Dostupné online.
  2. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-11-24]. Dostupné online.
  3. Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-11-24]. Dostupné online.