Vápeničný potok
| Vápeničný potok | |
| potok | |
 Zamrznuté brehy Vápeničného potoka v januári | |
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Región | Záhorie |
| Okres | Malacky |
| Mesto | Stupava |
| Prameň | Malé karpaty |
| - poloha | Korenec, Pezinské Karpaty |
| - výška | 372 m |
| - súradnice | 48°17′18″S 17°05′41″V / 48,288471°S 17,094849°V |
| Ústie | Stupavský potok |
| - poloha | Stupava, Podmalokarpatská zníženina |
| - výška | 179 m |
| - súradnice | 48°16′33″S 17°02′03″V / 48,275774°S 17,034189°V |
| Dĺžka | 5,649 km |
| Povodie | 9,343 km² (934 ha) |
  Poloha ústia
| |
 Interaktívna mapa toku
| |
| Wikimedia Commons: Vápeničný potok | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Vápeničný potok[1] je najvýznamnejší prítok Stupavského potoka, potok na Záhorí, v okrese Malacky, v katastri mesta Stupava. Ide o tok V. rádu horsko-nížinného typu, s dĺžkou 5,649 km a rozloha jeho povodia dosahuje 9,343 km². Pramení v nadmorskej výške 372 m n. m. a do spomínaného potoka ústi sprava, vo výške 179 m n. m.
Prameň
[upraviť | upraviť zdroj]Pramení na juhovýchodnom svahu vrchu Korenec (522 m n. m.) v lokalite Kamenec (388 m n. m.), neďaleko mesta Stupava v Pezinských Karpatoch (podcelok Malých Karpát)[2] v nadmorskej výške 372 m n. m.
Opis toku
[upraviť | upraviť zdroj]Najskôr potok tečie juhovýchodným smerom v dorastenom listnatom lese, neskôr na rúbanisku a napokon opäť v lese už severovýchodným a následne východným smerom. Priberá svoj prvý prítok, pravostranný potok a hneď nato urobí oblúk vypnutý na sever a pokračuje stále viac-menej východným smerom. Priberá sprava najvýznamnejší prítok pritekajúci spod Oheka (376 m n. m.) a týmto sútokom mení smer na južný. Tečie na rozhraní ihličnatého a listnatého lesa a onedlho doňho ústi ľavostranný potok. Tok v princípe stále pokračuje južným smerom, vteká do spomínaného mesta, podteká niekoľko miestnych účelových komunikácii a spraví esovitý meander najprv na východ, potom na juh a po ňom už pokračuje východným smerom okolo miestneho kaštieľa. Tečie rovnobežne so Stupavským potokom v rozostupe 40 metrov v mestskom lesoparku, neskôr urobí vypuklinu na sever, pretože obteká rybník a vráti sa naspäť do pôvodného smeru. Preteká okolo sústavy Stupavských rybníkov, ešte je trikrát premostený mostíkmi pre chodcov a napokon sa v nadmorskej výške 169 m n. m. vlieva do Stupavského potoka ako jeho ľavostranný prítok.[3]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Názvy vodných tokov [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-11-24]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-11-24]. Dostupné online.
- ↑ Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-11-24]. Dostupné online.