Zuzana Homolová
| Zuzana Homolová | |
|---|---|
| |
| Základné informácie | |
| Rodné meno | Dobromila Baloghová |
| Narodenie | 17. august 1948 (75 rokov) Ružomberok, Česko-Slovensko |
| Bydlisko | Bratislava |
| Alma mater | Filozofická fakulta UPJŠ v Prešove |
| Pôsobenie | speváčka |
| Žáner | folk, blues, ľudové balady |
| Webstránka | trojkazh.sk |
Zuzana Homolová, vlastným menom Dobromila Baloghová (* 17. august 1948, Ružomberok)[1] je slovenská výtvarná pedagogička, speváčka, folková pesničkárka a moderátorka.[1]
Životopis[upraviť | upraviť zdroj]
V roku 1972 absolvovala štúdium slovenského jazyka a výtvarnej výchovy na Filozofickej fakulte UPJŠ v Prešove (dnes súčasť Prešovskej univerzity).[1] Chodila na Ľudovú školu umenia, bola členkou Študentského divadla Karola Horáka pri FF UPJŠ. Roky 1968 – 1969 strávila na francúzskej L'Université de Poitier v Tours. Od roku 1972 žije v Bratislave. V rokoch 1972 – 1975 pracovníčka Krajského osvetového strediska, od roku 1975 učí na výtvarnom odbore LŠU v Bratislave. Je úspešnou pesničkárkou.
S folkovou hudbou sa zoznámila počas štúdií vo Francúzsku. Po návrate na Slovensko sa začala venovať najmä slovenským ľudovým baladám, ktoré vyhľadávala v zborníkoch ľudových piesní a hrávala ich v duchu folkového revivalu šesťdesiatych rokov len sama, v sprievode gitary.
V polovici sedemdesiatych rokov sa zoznámila s českým pesničkárom Jaroslavom Hutkom, ktorý v tom čase robil podobnú objaviteľskú prácu s moravskými ľudovými baladami zo zbierok Františka Sušila. Vďaka čoraz častejším koncertom získala v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch ako pesničkárka značnú popularitu najmä v Česku. Ako jediný slovenský pesničkár sa stala členkou českého folkového združenia Šafrán.
V rokoch 1974 až 1978 si zahrala postavu Amfitríty v legendárnej inscenácii slovenskej maloformistickej scény Ostrovy v Divadle u Rolanda (spolu Jarom Filipom, Petrom Belanom a Ivanom Hudecom). Zároveň hrala svoje balady aj na profesionálnej scéne Divadla P. O. Hviezdoslava, v hre Petra Kováčika: Krčma pod zeleným stromom.
V osemdesiatych rokoch sa začala jej užšia spolupráca s bratislavským združením pesničkárov Slnovrat. V tomto období sa Homolová popri ľudových baladách začala venovať aj vlastnej tvorbe a zhudobňovaniu textov z okruhu členov Slnovratu (Pavel Malovič, Ivan Hoffman, Miloš Janoušek) a básní Viery Vincovej.
V rokoch 1999 až 2000 moderovala pod názvom Urobme si ticho cyklus koncertov, ktorý v spolupráci s bratislavským Divadlom a.ha. a DK Zrkadlový háj pripravovala Slovenská televízia.
V rokoch 1989 až 1995 vydala tri albumy v spolupráci s významnými hudobníkmi českej folkovej, rockovej a džezovej scény (Vladimír Merta, Jan Hrubý, Alan Vitouš, Vlasta Redl, Jiří Stivín a i.)[2]
Výraznú zmenu v jej hudobnom smerovaní, namierenom až na územia súčasnej world-music, znamenalo stretnutie s huslistom Samom Smetanom. Ako tandem vystupovali už od konca deväťdesiatych rokov a dvojica Homolová-Smetana, rozšírená o ďalších hudobníkov (Dano Salontay, Ajdži Sabo, Marián Varga, Oskar Rózsa, Eddy Portella, Rasťo Andris a Juraj Korec) nahrala aj album Tvojej duši zahynúť nedám, ktorý získal ocenenie Aurel 2005. Od roku 2006 vystupujú spolu s gitaristom Milošom Železňákom ako skupina, nazvaná Trojka Zuzany Homolovej. Ich album Ňet vekšeho rozkošu bol nominovaný na cenu Radio Heard Awards 2013.[3]
Diskografia[upraviť | upraviť zdroj]
Prvá gramofónová nahrávka
(malá vinylová platna, tzv. singlovka so stranou A a B)
Vlastné albumy
- 1989: Čas odchádza z domu – Opus, (reedícia 2CD Galén 2010, OPUS 2013)
- 1991: Homolová & Stivín – Opus, (reedícia CD Bonton Music Slovakia 1996)
- 1995: Slovenské balady – Pavian Records, (reedícia BMG ARIOLA 1999)
- 2005: Tvojej duši zahynúť nedám – Slnko records
- 2013: Ňet vekšeho rozkošu – Slnko records
- 2014: Medzi dvomi prázdnotami – Slnko records
- 2018: Keď vojačik narukoval – Slnko records[4][5]
- 2022: Šak je to láska zlá – Slnko records[6][7]
Spolupráca na albumoch iných interpretov
- Folkový kolotoč, Opus 1990 – v skladbe Jednofázové kvasenie: Spiaca žena
- Martin Chrobák & Private Music: Ďaleko a pešo, Watt 2000 – v skladbe Schody do kotolne
- Jiří Pavlica a hosté II: Sešli se.. , LOTOS 2001 – v skladbách: Stála Andulka a Stalo sa v Tisovci
- Jablkoň: Cestujíci v noci, Indies 2003 – v skladbách Nekonečná, Ej horo, Kdopak nám zazpívá
- Jan Burian: Dívčí válka, Indies 2005 – v skladbe Apokalypsa
- Ondřej Škoch & Zuzana Homolová: Prší na habry 2014
Televízia (výber)[upraviť | upraviť zdroj]
- Otec môj a mati moja 1 – 4 (STV 1970 – 1973)
- Pustime si ticho (STV 1983)
- Dvojkoncert Zuzana Homolová, Vladimír Merta, Jiří Stivín (STV 1990)
- Pesničkári slovenskí (STV 1992)
- Vianoce so slovenskými pesničkármi – (STV 1992)
- Zahrada (ČT 1996) – hosť koncertu Vlastu Redla v Malostranskej besede
- Sešli se... (ČT 1996) – záznam koncertu J. Pavlicu s Hradišťanom a hostí
- Šafrán v Zrkadlovom háji (STV 1998) – záznam koncertu pesničkárskeho združenia Šafrán
- Pocta Krylovi (STV 1999) – záznam koncertu
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c Zuzana Homolová [online]. Bratislava: Hudobné centrum, [cit. 2023-04-15]. Dostupné online.
- ↑ Známá slovenská písničkářka Zuzana Homolová vydává „utajené album“ [online]. idnes.cz, 2011-01-26, [cit. 2016-02-02]. Dostupné online.
- ↑ Zuzana Homolová [online]. csmusic.sk, [cit. 2016-02-02]. Dostupné online.
- ↑ Keď vojačik narukoval [online]. Bratislava: Slnko records, 2018-11-30, [cit. 2023-04-15]. Dostupné online.
- ↑ GAHÉROVÁ, Vladimíra. Zuzana Homolová: Pri pochode na smrť nie je veselo. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2019-03-24. Dostupné online [cit. 2023-04-15]. ISSN 1336-197X.
- ↑ Šak je to láska zlá [online]. Bratislava: Slnko records, 2018-11-30, [cit. 2023-04-15]. Dostupné online.
- ↑ STRÝČKOVÁ, Katarína. Pesničkárka Zuzana Homolová: Aj o domácom násilí kedysi vznikali pesničky. Ženy sa z toho potrebovali vyspievať. Denník N (Bratislava: N Press), 2023-01-08. Dostupné online [cit. 2023-04-15]. ISSN 1339-844X.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Zuzana Homolová
