Zvolenská Slatina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°33′41″S 19°15′36″V / 48,561389°S 19,260000°V / 48.561389; 19.260000
Zvolenská Slatina
obec
Rímsko-katolícky kostol - Zvolenská Slatina.jpg
Rímsko-katolícky kostol Povýšenia Sv. Kríža
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Banskobystrický kraj
Okres Zvolen
Región Pohronie
Nadmorská výška 328 m n. m.
Súradnice 48°33′41″S 19°15′36″V / 48,561389°S 19,260000°V / 48.561389; 19.260000
Rozloha 45,94 km² (4 594 ha) [1]
Obyvateľstvo 2 832 (31. 12. 2019) [2]
Hustota 61,65 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1332
Starosta Mária Klimentová[3] (NEKA)
PSČ 962 01
ŠÚJ 518972
EČV ZV
Tel. predvoľba +421-45
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Banskobystrického kraja
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Banskobystrického kraja
Wikimedia Commons: Zvolenská Slatina
Webová stránka: www.zvolenskaslatina.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Zvolenská Slatina (nem. Großslatina, maď. Nagyszalatna, do roku 1927 Veľká Slatina) je obec na Slovensku v okrese Zvolen.

Dejiny

Vo Zvolenskej kotline v doline Slatinského potoka, čo je pravobrežný prítok Slatin, leží dedina Zvolenská Slatina (Sancta Crux de Solio 1332, Salathna 1393, Welka Slatina 1808). Archeológovia v dedine našli žiarové pohrebisko lužickej kultúry z mladšej doby bronzovej. Slatina sa spomína (1332) ako obec slobodníkov, lebo tu žili kráľovskí poľovníci a bola tu kuriérska a strážna služba panstva Vígľaš. Od 17. storočia sa Welká Slatina rozrástla na mestečko. Postavili tu protitureckú pevnôstku (16. a 17. stor.), ale napriek tomu obec zažila veľa prepadov a Turkom bola poplatná od 1584 do 1668, teda takmer storočie. Ľudia sa živili poľnohospodárstvom a cez zimu remeslami, najmä kožušníctvom, ale aj obchodom s obilím. Počas prvej ČSR sa u dediny odsťahovalo pomerne veľa obyvateľov Slatiny. Počas SNP, najmä v októbri 1944 tu bolo veliteľské povstalecké stanovisko II. čs. paradesantnej brigády.

Tradície

V obci je dlhoročná tradícia slávnej bryndziarne. Nachádza sa tu rímskokatolícky barokový kostol (1787) s priečelím upraveným (1815). Je tu aj evanjelický a. v. kostol (1784) a pristavili k nemu vežu (1816). V dedine je pamätná tabuľa Terézie Vansovej s bustou od Národného umelca Jána Kulicha a pamätná tabuľa J. Ďatla. Ešte v 20. storočí tu bolo významné stredisko výroby fujár, píšťal a flautičiek, zo známych výrobcov spomeniem J. Výbocha a P. Cibuľu. Veľkej obľube sa tešila cimbálová hudba. Jedinečné majstrovstvo v štýlovej interpretácii ľudovej hudby dosiahol rodák Rinaldo Oláh.

Časti obce

Rodáci

Referencie

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, rev. 2020-03-12, [cit. 2020-03-15]. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2010-11-28. Dostupné online.

Pozri aj

Iné projekty