Preskočiť na obsah

Závrt

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jedna z najvýznamnejších krasových jám na Slovensku "Veľký závrt" (hovorovo jaskyniarsky Mutyurbaňa, syn.: Pracovisko 83, G5-2) sa nachádza na Silickej planine v Slovenskom krase v nadmorskej výške 530 m n.m. Má pôdorysné rozmery 280 x 230 m a hĺbku 25 m. Na základe nádejných geofyzikálnych meraní sa v závrte celé roky uskutočňoval/a intenzívny speleologický prieskum, resp. prolongácia. Počas jedného jaskyniarskeho týždňa, ktorý v osemdesiatych rokoch minulého storočia v rámci Slovenskej speleologickej spoločnosti organizovala rožňavská jaskyniarska skupina (Oblastná skupina SSS č. 3, Rožňava) v ňom vyše 100 ľudí odpracovalo viac ako 4000 pracovných hodín. Napriek dosiahnutej hĺbke vyše 40 m sa jaskyniarom nepodarilo dosiahnuť ani úroveň kompaktnej horniny ani predopokladané jaskynné priestory. V súčasnosti je výstuž v pripovrchových častiach značne staticky porušená.
Diablova diera neďaleko Hawthorne, Florida, USA.
Zvláštny typ závrtu - vytvorený dažďovou vodou presakujúcou chodníkom a odnášajúcou zem do poškodenej odpadovej rúry.
Závrt neďaleko Mŕtveho mora, vytvorené rozpustením podzemnej soli pritekajúcou čerstvou vodou ako výsledok postupného poklesu hladiny mora.
Lievikovitý závrt Kržľa, Malé Karpaty

Závrt alebo krasová jama je veľmi rozšírená povrchová krasová forma.

Krasová jama predstavuje v krasovom reliéfe lievikovitú, misovitú, kotlovitú alebo prstencovitú depresiu (podrobnejšie členenie v podmienkach klasického krasu pozri napr. in J. Jakál, 1975[1]) s hĺbkou niekoľko metrov až niekoľko desiatok metrov. Podobné rozmery (rádovo desiatky metrov) zvyčajne má aj šírka krasovej jamy, no v niektorých prípadoch môže ísť rádovo až o stovky metrov (klasický kras v Slovinsku i na Slovensku).

V odbornej literatúre sa možno stretnúť s rôznymi typológiami krasových jám vyplývajúcimi z rôznych kritérií. Napr. podľa spôsobu vzniku rozlišujeme závrty:

  • korózne (vytvorené rozpúšťaním vápencového podložia)
  • korózno-sufózne (vytvorené na vápencoch s mocnou pokrývkou fluviálnych a glacifluviálnych sedimentov)
  • prepadové (vznikli prepadnutím podzemného priestoru)

Závrty často vznikajú na križovaní tektonických štruktúr, systémov puklín a trhlín. Aktívne sa formujúce závrty mávajú najčastejšie lievikovitý tvar. Na dne lievika sa niekedy nachádza (v podmienkach Slovenska zriedkavo) otvor, ktorým je krasová jama spojená s podzemnými priestormi. Napríklad na planine Dolný vrch, ktorej plošina je posiata stovkami krasových jám, sú na slovenskej strane planiny známe z celkového počtu 159 len 3 jaskyne s ústiami, ktoré sa otvárajú v dnách krasových jám. Stabilizované krasové jamy majú zväčša misovitý tvar s plochým dnom, ktoré predstavuje upchatie pôvodného otvoru, resp. siete krasových kanálov splachom a soliflukciou zanesenými zvetralinami. Na dne misovitých krasových jám sa často vytvárajú krasové jazierka (napr. historické, dnes už zaniknuté krasové jazero Bikki na Silickej planine v Slovenskom krase alebo Jazero snov na Hornom vrchu). Vznik týchto makroforiem v krasovom reliéfe nie je dostatočne preskúmaný. Mechanizmus vzniku závisí od regionálnych či lokálnych podmienok (typ materskej horniny, jej litológia, miera porušenia, vertikálna vzdialenosť k úrovni eróznej bázy a pod.), v ktorých závrt vzniká. Možno povedať, že podobnosť foriem na povrchu nemusí vždy znamenať analogický mechanizmus vzniku a prejavy v podzemí. Rovnako komplikovaná je otázka obdobia vzniku závrtov či celých línií závrtov. Veľké skúsenosti s typológiou a genézou závrtov v Európe majú slovinskí karsológovia, ktorí hlavne v období intenzívneho budovania diaľničnej siete v Slovinsku, ktorá vo veľkej miere pretína významné krasové územia, intenzívne skúmali krasové jamy obnažené (niekedy v celom profile) trhacími prácami počas výstavby. Množstvo vedeckých štúdií a článkov o problematike krasových jám možno nájsť v zborníku Acta carsologica vychádzajúceho už 60 rokov. Od roku 1995 sú jednotlivé čísla zborníka voľne dostupné na internete vo formáte PDF[2].

Najväčšie rozmery dosahujú závrty v tropických a subtropických oblastiach. V miernej klíme vznikali najskôr v treťohorách v podmienkach zakrytého krasu, na čo poukazuje ich výplň, ktorú tvoria staré reziduálne sedimenty. Tvoria ich lateritové a kaolinitové červené hliny nazývané terra rossa. Ak sú mladšieho (pleistocénneho) veku, sú v nich zachované okrové hliny nazývané terra fusca. V holocénnych závrtoch sa nachádzajú väčšie akumulácie kalcimorfných pôd, rendzín. Obrovské krasové jamy rozličnej genézy možno nájsť v klasickom krase Európy, napr. v Slovinsku. Vzhľadom na svoje rozmery majú špecifickú mikroklímu vo vzťahu k okoliu. Niekoľko vskutku mohutných krasových jám sa v podmienkach klasického krasu vyvinulo i na Slovensku.

Na Slovensku

[upraviť | upraviť zdroj]

Na území Slovenska rozčleňujú misovité aj lievikovité krasové jamy v hojnom počte (rádovo až v tisíckach) predovšetkým planiny Slovenského krasu. V súčasnosti sa najväčšia a zároveň najhlbšia známa krasová jama zvaná Hmlistý závrt nachádza na Plešiveckej planine v Slovenskom krase. Má elipsovitý pôdorys s rozmermi 373 x 300 m, a hĺbku až 44 m. Pokiaľ ide o objem, ten je takisto obrovský - cca 1 500 000 m³. Priamo v najnižšom bode závrtu sa nachádza ústie vertikálnej jaskyne s rovnakým názvom. Jaskyňa nebola známa až do roku 2006, kedy ju spriechodnili a začali v nej sondovať členovia Slovenskej speleologickej spoločnosti. Hmla, ktorá je dôsledkom situovania a termodynamiky jaskyne, a ktorá túto krasovú jamu sezónne vypĺňa, jej dala meno a vlastne predstavovala indíciu, vďaka ktorej bola v závrte objavená jaskyňa. Ozrutná krasová jama, ktorá sa nachádza na neďalekej planine Koniar (Koniarska planina), takisto v Slovenskom krase, ešte nie je podrobne speleologicky ani geomorfologicky preskúmaná, má približne rovnaké pôdorysné parametre ako Hmlistý závrt, ale hĺbku len 14 m, teda jeho objem v porovnaní s ním je približne tretinový, teda cca 500 000 m³. V Panskom lese na Silickej planine, takisto v Slovenskom krase, neďaleko Panskej priepasti, sa nachádza len o 5 m plytšia, a v oboch pôdorysných parametroch len cca o 10 m menšia krasová jama ako Hmlistý závrt. Obe sú výrazne tektonicky predisponované. Aj na planine Dolný vrch sa spomedzi 350 závrtov vyníma jeden z nich - tzv. Brezový závrt, mohutná ponorová krasová jama v katastrálnom území Hrhova, v bezprostrednej blízkosti slovensko-maďarskej štátnej hranice. Má rozmery 300 x 300 m a hĺbku 35 m. Ponor na jeho dne je speleologicky veľmi perspektívny.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Klasifikácia krasových jám. In: Jozef Jakál (1975): Kras Silickej planiny. Vydavateľstvo Osveta, n. p. Martin pre Múzeum slovenského krasu v Liptovskom Mikuláši. 152 s. + 8 samostatných mapových príloh.
  2. http://ojs.zrc-sazu.si/carsologica/issue/archive

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Závrt