Ľudovít XV.
| Ľudovít XV. | |
| kráľ Francúzska | |
 | |
 | |
| Panovanie | |
|---|---|
| Dynastia | Bourbonovci |
| Panovanie | 1715 – 1774 |
| Korunovácia | 25. október 1722, Reims |
| Predchodca | Ľudovít XIV. |
| Regent | Filip II. Orleánsky |
| Nástupca | Ľudovít XVI. |
| Biografické údaje | |
| Narodenie | 15. február 1710 Versailles, Francúzsko |
| Úmrtie | 10. máj 1774 (64 rokov) Versailles, Francúzsko |
| Pochovanie | Bazilika Saint-Denis, Paríž |
| Rodina | |
| Manželka | |
| Otec | Ľudovít Francúzsky |
| Matka | Mária Adela Savojská |
| Odkazy | |
 | Ľudovít XV. (multimediálne súbory na commons) |
Ľudovít XV. (* 15. február 1710, Versailles, Francúzsko – † 10. máj 1774, Versailles) bol francúzsky a navarrský kráľ z rodu Bourbonovcov, ktorý vládol v rokoch 1715 – 1774. Bol pravnukom slávneho kráľa Ľudovíta XIV. a pokračoval v jeho absolutistickej vláde. Za jeho vlády viedlo Francúzsko v rokoch 1756 – 1763 tzv. sedemročnú vojnu. Veľký vplyv na kráľa Ľudovíta XV. mala jeho milenka Madame de Pompadour. V umení dominuje rokoko. Honosný kráľovský život Ľudovíta XV. ešte viac zaťažoval štátny rozpočet, ktorý bol na pokraji bankrotu už za vlády jeho predchodcu Ľudovíta XIV.
Život[upraviť | upraviť zdroj]
Prvých osem rokov vlády regentsky vládol knieža Filip II. Orleánsky. Vo veku 13 rokov bol uznaný za plnoletého a ujal sa vlády. V 15-tich rokoch sa oženil s o sedem rokov staršou dcérou poľského kráľa Stanislava Leszczyńského, Máriou. Stanislaw Leszczyński sa vtedy, po úteku z Poľska pred vrátiacim sa kráľom Augustom III. Saským, zdržiaval v Paríži. Ľudovít XV. sa po Augustovej smrti (1733) osobne bezúspešne angažoval za jeho návrat na poľský trón. Tak regent, ako aj kráľ sa po získaní plnoletosti snažili pokračovať v absolutistickom štýle vlády, vytvorenom ešte Ľudovítom XIV. Naďalej hlavnú úlohu v štáte zohrávala šľachta a rodová aristokracia, ktorá sa doslova kúpala v dostatku a luxuse, čoho prejavom boli početné bály, koncerty, divadelné a baletné vystúpenia, predstavenia v prírode, lovy, rôzne dvorné pikle a pokles mravov. V architektúre, umení a móde prevládal aristokratický štýl rokoka: dekoratívne interiéry, jemné figúrky z porcelánu, krinolíny a vysoké účesy dám, parochne, trojrohé klobúky, ozdobné kordy šľachticov a iné.
Kráľovský dvor[upraviť | upraviť zdroj]
Hlavným strediskom ostentatívneho bohatstva, voľnosti správania a finančnej márnotratnosti bol nepochybne kráľovský dvor. Ľudovít XV. si vydržiaval na ňom mnoho svojich favoritiek, z ktorých prvou bola a najväčší vplyv na neho mala Madame de Pompadour. Na jej príhovor mnohí veľkí filozofi a osvietenskí umelci získavali podporu a objednávky na svoje diela. Okrem iného boli vďaka nej vybudované reprezentačné objekty pri Palace de la Concorde a malý palác Malý Trianon v Paríži a Versailles. Madame de Pompadour organizovala aj pompézne zábavy vo Versailles, na účet kráľa. Jej sa pripisuje výrok: Po nás hoc' aj potopa! Na druhej strane neustály rast daní, zvyšovanie cien, devalvácia, neúroda v poľnohospodárstve, hlad a epidémie spôsobovali stále väčšiu biedu zvyšku spoločnosti, najmä však pri rastúcom počte obyvateľstva na vidieku, ktoré nevlastnilo žiadnu pôdu (viac ako 50%). Parlament, pokúšajúci sa získať podiel na moci v štáte, chcel urobiť určité zmeny a reformy v hospodárstve a financiách štátu, čo sa mu však nepodarilo.
Vojny[upraviť | upraviť zdroj]
V dobe vlády Ľudovíta XV. Francúzsko viedlo mnoho vojen, z ktorých najvážnejšia bola sedemročná vojna (1756 – 1763), spôsobená expanziou Pruska v Európe a anglo-francúzskou koloniálnou rivalitou. Zúčastnili sa na nej široké koalície niekoľkých štátov Európy. Skončila sa Parížskou zmluvou, v ktorej dôsledku Francúzsko stratilo v prospech Anglicka svoje kolónie v Kanade a Indii. O niečo skôr sa Ľudovít XV. zúčastnil v niekoľkých dynastických vojnách, vedených najmä v Taliansku, kde dŕžavy Habsburgovcov prechádzali z rúk do rúk, a v rakúskom Nizozemsku. Francúzsko definitívne získalo ostrov Korziku, i Lotrinské vojvodstvo, ktoré Ľudovít XV. doživotne daroval svojmu svokrovi, Stanislavovi Leszczyńskému. Bývalý kráľ Poľska potom úspešne panoval vo vojvodstve, kde sa ako mecenáš zaslúžil o rozvoj vedy a umenia.
Hospodárstvo[upraviť | upraviť zdroj]
O hospodárske veci sa Ľudovít XV. veľmi nezaujímal. Prenechával to na svojich ministrov pokladu, ktorí používali všetky možné krkolomné experimenty, aby vyviedli štátny rozpočet z obrovského zadĺženia, ako napríklad založenie Prvej štátnej banky, emitujúcej papierové peniaze, predaj akcií Indickej spoločnosti súkromným spoločnostiam, ktoré potom zbankrotovali a podobne. Následkom týchto operácií zbohatlo niekoľko stovák špekulantov a tisíce drobných sporiteľov bolo zruinovaných. Po r. 1750 sa popri mnohých negatívnych javoch vo francúzskom hospodárstve však ukázalo značné oživenie konjunktúry. Rozhodujúci vplyv na to mal obchod a vznikajúci veľkopriemysel. Predovšetkým vzrástol obchod so zámorím, najmä s vlastnými kolóniami, s takými dôležitými komoditami, ako boli cukor, káva, čaj, tabak a bavlna. V jednotlivých krajoch bola stimulátorom obchodu výstavba siete nových a úprava povrchu pôvodných ciest, výstavba riečnych kanálov, organizácia trhu a tovarová burza v mnohých väčších mestách. Koncentrácia kapitálu a rôzne technické vynálezy spôsobili, že od sedemdesiatych rokov 18. storočia začalo vo Francúzsku, na základe nových technológií, vznikať mnoho manufaktúr.
Ľudovít XV. zomrel v r. 1774 na kiahne. Nástupcom sa stal jeho vnuk Ľudovít XVI. (1774 – 1792)
Potomkovia[upraviť | upraviť zdroj]
V roku 1725 sa oženil s Máriou Leszczyńskou (* 1703 – 1768), dcérou poľského kráľa Stanislava Leszczyńského. Mali spolu desať detí:
- Lujza Alžbeta (* 14. august 1727 – † 6. december 1759) ∞ 1737 Filip Bourbonský (1720 – 1765), vojvoda z Parmy, syn španielskeho kráľa Filipa V. a Alžbety Farnese z Parmy
- Anna Henrieta (* 14. august 1727 – † 10. február 1752), zomrela na kiahne
- Mária Lujza (* 28. júl 1728 – † 19. február 1733)
- Ľudovít Ferdinand (* 4. september 1729 – † 20. december 1765), dauphin ∞
- 1/ 1745 Mária Terézia Bourbonská (1726 – 1746), dcéra španielskeho kráľa Filipa V. a Alžbety Farnese z Parmy
- 2/ 1747 Mária Jozefa Saská (1731 – 1767), dcéra poľského kráľa Augusta III. Saského a Márie Jozefy Habsburskej
- Filip Ľudovít (* 30. august 1730 – † 7. apríl 1733), vojvoda z Anjou
- Mária Adela (* 23. marec 1732 – † 27. február 1800)
- Viktória Lujza (* 11. máj 1733 – † 7. jún 1799)
- Žofia Filipína (* 27. júl 1734 – † 3. marec 1782)
- Terézia Felicita (* 18. máj 1736 – † 28. september 1744)
- Lujza Mária (* 15. júl 1737 – † 23. december 1787)
Genealógia[upraviť | upraviť zdroj]
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ľudovít XV.
Ľudovít XV.
| ||
| Vladárske tituly | ||
|---|---|---|
| Predchodca Ľudovít XIV. |
kráľ 1715 – 1774 |
Nástupca Ľudovít XVI. |
