Preskočiť na obsah

Šelpice

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Šelpice
obec
Kostol
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Trnavský kraj
Okres Trnava
Nadmorská výška 164 m n. m.
Súradnice 48°26′00″S 17°32′00″V / 48,433333°S 17,533333°V / 48.433333; 17.533333
Rozloha 10,17 km² (1 017 ha) [1]
Obyvateľstvo 905 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 88,99 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1283
Starosta Vladimír Lutišan[3] (HLAS-SD)
PSČ 919 09 (pošta Bohdanovce nad Trnavou)
ŠÚJ 556670
EČV (do r. 2022) TT
Tel. predvoľba +421-33
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Šelpice
Webová stránka: selpice.eu
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Šelpiceobec na Slovensku v okrese Trnava.

V obci je rímskokatolícky kostol Krista Kráľa z roku 1946.

Obec Šelpice leží 6 km severozápadne od krajského mesta Trnavy. Jej katastrálne územie bolo intenzívne osídlené už na sklonku staršej doby kamennej. Aj artefakty z neolitu a následných kultúr ju radia medzi významnú archeologickú lokalitu. Prvú dochovanú písomnú zmienku o existencii nachádzame v listine českého kráľa Václava z roku 1249, ktorou daruje obec cisterciátskemu kláštoru v Tišnove. Dejiny Šelpíc sú neodmysliteľne spojené s dejinami hradu Červený Kameň, ktorý dala postaviť okolo roku 1230 kráľovná Konštancia, manželka Přemysla Otakara I. V Michalskom týždni 1530 obec prepadli Turci. Nič tak nedokumentuje tragiku udalosti ako skutočnosť, že zostala iba vyľudneným spáleniskom. Opätovne ju osídlili až v máji 1539 noví majitelia Červenokamenského panstva – Fuggerovci a to zväčša kolonistami chorvátskeho pôvodu, opúšťajúcimi Balkán pred tureckou expanziou. V roku 1777 mali Šelpice 356 obyvateľov. Cholerová epidémia si tu v roku 1831 vyžiadala 34 obetí na ľudských životoch. Cirkevne patrili a patria Šelpice do starobylej farnosti Bohdanovce nad Trnavou, kde je známe meno kňaza už v roku 1332. V katastrálnom území leží majer Nemečianka. Ide o bývalú obec Nemčín založenú Nemcami, ktorí tu našli svoje domovy po tatárskom vpáde. Už v roku 1393 bola vyľudnená. V roku 1540 tam správca panstva Červený Kameň usídlil 5 chorvátskych rodín. Miesto čoskoro opustili a listina z roku 1618 o ňom hovorí ako o pustatine. Stredom Šelpíc viedla v minulosti významná európska tepna – Česká cesta, ktorá je totožná s dnešnou hlavnou ulicou. V roku 1994 pri príležitosti 745. výročia prvej písomnej zmienky vydal Obecný úrad monografiu, ktorej autorom je Marián Babirát.

Významní rodáci

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Jozef Heriban (* 1925 – † 2009) – rímskokatolícky kňaz, salezián, medzinárodne uznávaný biblista, misionár.
  • Augustín Nádaský (* 1930 – † 2008) – rímskokatolícky kňaz, salezián, pedagóg a významný bádateľ v oblasti dejín literatúry a literárnej vedy.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Šelpice

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]