Ostratice: Rozdiel medzi revíziami
d robot Pridal: fr:Ostratice |
d robot Pridal: war:Ostratice |
||
Riadok 52: | Riadok 52: | ||
[[fr:Ostratice]] |
[[fr:Ostratice]] |
||
[[hu:Sándori]] |
[[hu:Sándori]] |
||
[[war:Ostratice]] |
Verzia z 06:57, 2. júl 2010
Ostratice | |
obec | |
Štát | Slovensko |
---|---|
Kraj | Trenčiansky |
Okres | Partizánske |
Región | Pobebravie |
Rozloha | 11,31 km² (1 131 ha) [1] |
Obyvateľstvo | 790 (31. 12. 2023) [2] |
Hustota | 69,85 obyv./km² |
Starosta | Ján Podoba |
PSČ | 956 34 |
ŠÚJ | 505307 |
EČV (do r. 2022) | PE |
Tel. predvoľba | 038 |
Adresa obecného úradu |
č.200 |
E-mailová adresa | ostratice@zoznam.sk |
Telefón | 038/768 8121 |
Fax | 038/768 8121 |
Interaktívna mapa obce
| |
Wikimedia Commons: Ostratice | |
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Ostratice sú obec na Slovensku v okrese Partizánske.
Prírodné pomery
Obec leží uprostred Nitrianskej sprašovej pahorkatiny na ľavostrannej nive Bebravy. Obcou preteká rieka Bebrava a potok Hydina.
História
Obec vznikla zlúčením obce Malé a Veľké Ostratice v roku 1960. K obci sú pričlenené obce Trebašovce, Orlovec, Čaltice, Starý mlyn a Drnda. Obce patrili rodinám Ostratických, Poganovcov, Mačkovcov, Geczaovcov, Žambokrethkovcov.
Kultúrne zaujímavosti
V časti malé Ostratice sú zachované 2 kaštiele s priľahlým parkom, jeden renesančný z 2.pol. 16. stor. a druhý barokový z 18. storočia. Oba boli prestavané v empírovom štýle a zjednotené. V súčasnosti prebieha kompletná rekonštrukcia jedného z nich, ktorá je financovaná z prostriedkov Európskej Únie a mala by byť dokončená už v septembri tohto roku 2007. Bude to jediný úspešný projekt v tejto oblasti v celom regióne. (edit// dnes 05.10.2007 - bol kaštiel otvorený a predaný do činnosti O=U Ostratice). Od roku 1991 sa v obci začalo rozvíjať ovocinárstvo so zameraním na jablone. Dnes ho zastupujú dve veľké firmy http://bioplant.sk/ a http://www.fructop.sk/. Plochou ovocných sadov patrí obec na prvé miesta na Slovensku. V obci pôsobil v rokoch 1872 – 1917 publicista, historik a národný buditeľ Jozef Kompánek. Z obce pochádzajú publicisti a historici Dr. Albert Masár a Don Anton Václav. Z kultúrneho života je známy hlavne každoročný Festival dychových hudieb, kde okrem domácej Ostratičanky sa hostia nielen regionálne ale aj zahraničné skupiny.
V obci je rímskokatolícky kostol sv. Petra a Pavla z roku 1839.
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.