Egejské more: Rozdiel medzi revíziami
d robot Pridal: lmo:Mar Egee |
d robot Pridal: be-x-old:Эгейскае мора |
||
Riadok 28: | Riadok 28: | ||
[[az:Egey dənizi]] |
[[az:Egey dənizi]] |
||
[[be:Эгейскае мора]] |
[[be:Эгейскае мора]] |
||
[[be-x-old:Эгейскае мора]] |
|||
[[bg:Егейско море]] |
[[bg:Егейско море]] |
||
[[br:Mor Egea]] |
[[br:Mor Egea]] |
Verzia z 22:03, 13. august 2010
Egejské more (neodborne nazývané aj archipelagos) je polouzatvorené okrajové more v Atlantickom oceáne, patriace k Stredozemnému moru. Nachádza sa medzi Balkánskym polostrovom, Malou Áziou a Krétou. Plocha 190 000 km², max. hĺbka 2 962 m. Teplota vody vrchnej vrstvy v zime 11-16 °C, v lete 22-25 °C. Priemerná slanosť 37-38 ‰. Patrí medzi najčistejšie moria.
Jeho bazén je široký asi 610 km zo severu na juh a 300 km z východu na západ. V mori sa nachádza veľké množstvo ostrovov, z ktorých je najväčšia Kréta. Patria k nemu súostrovia Kyklady, Východoegejské ostrovy, Eubója, Severné Sporady, Argosarónske ostrovy a Dodekanézy. Na severovýchode je more cez Dardanely, Marmarské more a Bospor prepojené s Čiernym morom.
Geológia
Oblasť sa vyznačuje stenčenou kontinentálnou kôrou, vysokým tepelným tokom (a s tým spojenou vulkanickou činnosťou) a vysokou seizmicitou. Zemetrasenia majú plytké až stredne hlboké hypocentrá, ktoré sledujú beniofovu-zónu ponárajúcej sa platne. Spôsobuje ich na sever smerujúca subdukcia Africkej pod Eurázijskú platňu. Kréta sa nachádza nad helénskou subdukčnou zónou v pozícií ostrovného oblúka. Do severnej časti Egejského mora zasahuje severoanatólsky zlom. Celá oblasť poklesáva približne od neogénu[1].
Referencie
- ↑ Moores, E.M., Fairbridge, R.W., (Editors) 1998: Encyclopedia of European and Asian regional geology. Encyclopedia of Earth Sciences Series, London, 825 s.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Egejské more