Prótagoras (filozof): Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
RedBot (diskusia | príspevky)
d r2.5.2) (robot Zmenil: nl:Protagoras (filosoof)
Bez shrnutí editace
Riadok 17: Riadok 17:
'''Protagoras ''' (* okolo [[480 pred Kr.|480]], [[Abdéra]] – † [[410 pred Kr.]]) bol starogrécky [[filozof]], najvýznamnejší [[sofisti|sofista]]; v oblasti teórie poznania stúpencom [[Herakleitos|Herakleita]]; v otázkach náboženstva liberálny, bol obvinený z [[ateizmus|ateizmu]].
'''Protagoras ''' (* okolo [[480 pred Kr.|480]], [[Abdéra]] – † [[410 pred Kr.]]) bol starogrécky [[filozof]], najvýznamnejší [[sofisti|sofista]]; v oblasti teórie poznania stúpencom [[Herakleitos|Herakleita]]; v otázkach náboženstva liberálny, bol obvinený z [[ateizmus|ateizmu]].


Základom Protagorovej filozofie je tvrdenie, že človek je mierou všetkých vecí; pri tých, ktoré sú, je mierou ich bytia, pri tých, ktoré nie sú, mierou ich nebytia. To znamená, že človek určuje, čo jestvuje a čo nejestvuje. Poznanie a bytie nie je teda objektívne, lež subjektívne. Obmedzujú nás nedostatočné poznávacie schopnosti. Protagoras poukazuje predovšetkým na klamlivosť zmyslového vnímania. Človek sa tu chápe ako indivíduum, pre ktoré niet žiadnej všeobecnej a všeobecne platnej pravdy. Podľa tohto [[gnozeológia|gnozeologického]] relativizmu jestvujú o každej veci dve navzájom protikladné výpovede.
Základom Protagorovej filozofie je tvrdenie, že človek je mierou všetkých vecí; pri tých, ktoré sú, je mierou ich bytia, pri tých, ktoré nie sú, mierou ich nebytia. To znamená, že človek určuje, čo jestvuje a čo nejestvuje. Poznanie a bytie nie je teda objektívne, lež subjektívne. Obmedzujú nás nedostatočné poznávacie schopnosti. Protagoras poukazuje predovšetkým na klamlivosť zmyslového vnímania. Človek sa tu chápe ako indivíduum, pre ktoré niet žiadnej všeobecnej a všeobecne platnej pravdy. Podľa tohto [[gnozeológia|gnozeologického]] relativizmu jestvujú o každej veci dve navzájom protikladné výpovede. A Dominika to nemá v učebnej osnove na maturitu z Náuky o spoločnosti.


Podľa kresťanského apologéta [[Lactantius|Lactantia]] bol prvým [[ateizmus|ateistom]] resp. [[agnosticizmus|agnostikom]], tvrdiac, že mu vôbec nie je jasné, či bohovia existujú alebo nie<ref>Lactantius, O Božom hneve, kapitola 9 [http://www.epicurus.net/en/anger.html]</ref>.
Podľa kresťanského apologéta [[Lactantius|Lactantia]] bol prvým [[ateizmus|ateistom]] resp. [[agnosticizmus|agnostikom]], tvrdiac, že mu vôbec nie je jasné, či bohovia existujú alebo nie<ref>Lactantius, O Božom hneve, kapitola 9 [http://www.epicurus.net/en/anger.html]</ref>.

Verzia z 16:10, 16. máj 2011

Prótagoras
Západná filozofia
Staroveká filozofia
Prótagoras
Biografické údaje
MenoProtagoras (Πρωταγόρας)
Narodenieca. 490, Abdéra
Úmrtie420 BC
Dielo
Škola/tradíciaiónska filozofia
Oblasť záujmujazyk, sémantika, relativizmus
Odkazy
Spolupracuj na CommonsPrótagoras
(multimediálne súbory na commons)

Protagoras (* okolo 480, Abdéra – † 410 pred Kr.) bol starogrécky filozof, najvýznamnejší sofista; v oblasti teórie poznania stúpencom Herakleita; v otázkach náboženstva liberálny, bol obvinený z ateizmu.

Základom Protagorovej filozofie je tvrdenie, že človek je mierou všetkých vecí; pri tých, ktoré sú, je mierou ich bytia, pri tých, ktoré nie sú, mierou ich nebytia. To znamená, že človek určuje, čo jestvuje a čo nejestvuje. Poznanie a bytie nie je teda objektívne, lež subjektívne. Obmedzujú nás nedostatočné poznávacie schopnosti. Protagoras poukazuje predovšetkým na klamlivosť zmyslového vnímania. Človek sa tu chápe ako indivíduum, pre ktoré niet žiadnej všeobecnej a všeobecne platnej pravdy. Podľa tohto gnozeologického relativizmu jestvujú o každej veci dve navzájom protikladné výpovede. A Dominika to nemá v učebnej osnove na maturitu z Náuky o spoločnosti.

Podľa kresťanského apologéta Lactantia bol prvým ateistom resp. agnostikom, tvrdiac, že mu vôbec nie je jasné, či bohovia existujú alebo nie[1].

Referencie

  1. Lactantius, O Božom hneve, kapitola 9 [1]

Iné projekty

Externé odkazy

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.