Jordán: Rozdiel medzi revíziami

	Jordán
	arab.: نهر الأردن nahr al-urdun; hebr.: נהר הירדן, nehar ha-Jarden
	rieka
Štáty	Izrael, Jordánsko
	Prítoky
- ľavostranné	Banias, Dan
- pravostranné	Hasbani, Iyon
Zdrojnica	Galilejské more
Ústie	Mŕtve more
Dĺžka	251 km
	Tok a povodie Jordánu
	Wikimedia Commons: Jordan River
	Geografický portál

Interaktívne prechádzať históriu

← Predchádzajúca úprava Ďalšia úprava →

Smazaný obsah Přidaný obsah

VizuálneWikitext

V textu

Verzia z 16:50, 21. január 2013

O iných významoch výrazu Jordán pozri Jordán (rozlišovacia stránka).

Jordán (hebr. נהר הירדן‎, Nahar ha-Jarden, arab. نهر أردن, Nahr al-Urdun) je rieka pretekajúca Východoafrickou priekopovou prepadlinou, ktorá tvorí hranicu medzi Izraelom, Jordánskom a Západným brehom Jordánu.

Je to najväčšia izraelská rieka, ktorá meria 251 kilometrov a plocha jej povodia je 18 300 km². Vzniká sútokom troch riečok v Údolí Chula, počas svojho toku preteká Tiberiadskym jazerom a nakoniec sa vlieva do Mŕtveho mora. Veľkú časť vôd rieky ľudia využívajú ako pitnú vodu alebo na potreby zavlažovania či priemyslu. Historicky a nábožensky sa považuje za jednu z najposvätnejších riek sveta.

Etymológia

Vzhľadom na indo-árijský pôvod je názov zloženinou slov رود اردن (jor-don), kde „jor“ znamená v perzštine rok a „don“ znamená rieka. Semitský výklad názvu sa odvíja od koreňa slova „klesať“ a celý názov doslova znamená „prúd, ktorý rýchlo klesá“. Tento výklad vhodne opisuje rieku Jordán, najmä jej horný tok, pred Tiberiadskym jazerom. V arabčine existujú pre Jordán aj názvy الشريعة (Eš-Šería, doslova „vodné miesto“) alebo الشريعة الكبيرة (Eš-Šería el-Kebire, doslova „veľká voda“). Najstaršie zmienka názvu rieky sa zachovala v egyptských záznamoch z devätnástej dynastie, kde je zaznamenaná ako يعرضنا (ja-ar-du-na, doslova „priniesol nám“), čo je názov podobný kanaánskemu jardún.

Fyzickogeografická charakteristika

Priebeh toku

Pramennou oblasťou Jordánu sú juhozápadné svahy hory Hermon na pomedzí Libanonu, Izraela a Sýrie. Vlastná rieka vzniká sútokom troch zdrojníc, riečok Dan, Hasbani a Banias v močaristej oblasti Chulského údolia, ktoré je pozostatkom niekdajšieho veľkého jazera. Od tohto údolia mieri rieka po celý zvyšok svojho toku priamo na juh a jej tok sleduje Východoafrickú priekopovú prepadlinu. Okrem prietoku Chulským údolím má Jordán na svojom hornom toku pomerne prudký spád s početnými kaskádami, a to až po rozľahlé Tiberiadske jazero, ktoré leží 210 metrov pod úrovňou svetového oceánu. V tejto časti svojho toku tvoril do roku 1967 medzinárodne uznanú štátnu hranicu medzi Izraelom a Sýriou, kedy oddeľoval Golanské výšiny, ale po Šesťdennej vojne je územie na oboch stranách rieky izraelské. Po opustení Tiberiadskeho jazera sa do Jordánu vlieva zľava rieka Jarmuk, ktorá oddeľuje Golanské výšiny od Jordánska. V nasledujúcej časti toku pribúdajú meandre a ďalej na juh tvorí hranicu medzi Izraelom a Jordánskom a následne medzi Palestínskou autonómiou (Západným brehom Jordánu) a Jordánskom. V posledne spomínanej časti sa do Jordánu z jordánskej strany vlieva rieka Jabuk. Tok rieky končí pri bezodtokovom Mŕtvom mori, ktoré je 420 metrov pod úrovňou svetového oceánu.

Geologická charakteristika

Priebeh toku rieky a jej formovanie úzko súvisí s geologickým charakterom oblasti. Jordán po celej svojej dĺžke preteká Východoafrickou priekopovou prepadlinou, ktorá prechádza Libanonom a ťahá sa až po Mozambik. Prepadlina vznikla približne pred zhruba 35 miliónmi rokov rozpadom Africkej platne a odďaľovaním Arabskej tektonickej platne.

Významné hydrogeografické miesta

Tiberiadske jazero –najväčšie sladkovodné jazero a zásobáreň pitnej vody v Izraeli. Zároveň je to najnižšie položené sladkovodné jazero na svete (– 212 metrov). Viac ako dve tisíc rokov využívané na rybárstvo, údajné miesto Ježišových zázrakov. Časť vôd sa odvádza Národným vodným privádzačom do južnej časti krajiny pre potreby zavlažovania.

Mŕtve more – jedno z najviac hypersaliných jazier na svete, najnižšie položené odkryté miesto na zemskom povrchu a najnižšie položené slané jazero na svete (– 420 metrov). Využívané na liečebné účely (soľ, bahno). V jeho blízkosti sa nachádzajú významné historické miesta Kumrán a Masada. Vďaka nízkemu prietoku a vysokému výparu dochádza k zmenšovaniu jazera. Existuje plán na výstavbu kanála medzi Červeným a Mŕtvym morom.

Vodný režim

Priemerný prietok je v mieste opustenia Tiberiadskeho jazera 16 m³/s a v mieste pred Mŕtvym morom 39,7 m³/s. V dôsledku ľudskej činnosti priemerný prietok v posledných desaťročiach klesá. Na začiatku 70. rokov 20. storočia bol v letnom období 50 m³/s. Prietok sa odvíja od ročného obdobia a úhrnu zrážok. V období zimných dažďov dochádza k vzostupu vodnej hladiny, no po zvyšok roka je rieka úzka a plytká.

Vplyv ľudskej činnosti

V roku 1964 spustil Izrael prevádzku na hrádzi, ktorá odvádza časť vôd z jeho najväčšej zásobárne pitnej vody – Tiberiadskeho jazera – do Národného vodného privádzača. V tom istom roku začalo Jordánsko s výstavbou kanála na prítoku Jordánu, rieke Jarmuk. Neskôr na tejto rieke vystavala nádrže na vodu aj Sýria. Za tieto kroky sú všetky tri štáty obviňované ochrancami životného prostredia z drancovania ekosystému rieky. V súčasnosti je 70 až 90 % vody využívaných pre ľudské účely (pitná voda, poľnohospodárske zavlažovanie, priemysel) a tok je tak značne redukovaný. V dôsledku dochádza k poklesu hladiny Mŕtveho mora lebo vyparovanie prevláda nad prítokom. Vďaka poklesu hladiny sa na juhu Mŕtveho mora vytvorili soľné roviny. Jedným z hlavných bodov Izraelsko-jordánskej mierovej zmluvy z roku 1994 bolo právo Jordánska na vyšší podiel pri odbere vody z Jordánu. V septembri 2006 vznikol problém kvôli kontaminácii toku rieky splaškovými vodami. Najviac znečistený, zhruba 90 kilometrov dlhý úsek rieky, sa nachádza v meandroch medzi Tiberiadskym jazerom a Mŕtvym morom. Ekológovia tvrdia, že odber vody z rieky takmer zničil celý riečny ekosystém. Záchrana rieky by podľa nich trvala celé desaťročie. V roku 2007 označila blízkovýchodná sekcia Priateľov Zeme rieku Jordán za jedno zo 100 najviac ekologicky ohrozených miest na svete.

Ako pripomienka novozákonného príbehu o Jánovi Krstiteľovi a Ježišovi Nazaretskom bola na mieste, kde Jordán opúšťa Tiberiadske jazero, zachovaná kvôli krsteniu táto časť toku rieky nazývaná Jardenit.

Za účelom zastavenia vysychania Mŕtveho mora bol navrhnutý projekt, v rámci ktorého by bol vytvorený asi 200 kilometrov dlhý kanál, ktorý by samospádom privádzal morskú vodu z Červeného mora do Mŕtveho mora. Vďaka tomu, že je Mŕtve more najnižšie položené miesto na zemskom povrchu by voda nemusela byť čerpaná generátormi a vďaka spádu by sama elektrický prúd vytvárala. Tento projekt má však odporcov v radách ekológov tvrdiacich, že výstavba kanálu by zničila ekosystémy v Aravskom údolí a Červenom mori a poškodila by i samotné Mŕtve more.

S riekou Jordán je rovnobežná diaľnica 90, ktorá spája sever a juh Izraela.

Život v okolí rieky

Severná časť údolia je významne úrodná, kým južná časť má charakter polopúšte. Vďaka stálemu prietoku rieky je tu celoročná vegetácia. Jordán, ako jeden z hlavných vodných zdrojov v oblasti, poskytuje ekonomické i poľnohospodárske výhody. Vďaka zavlažovaniu došlo na jordánskej strane k rozvoju nových miest a dedín, čo spôsobilo nárast poľnohospodárskej produkcie. Od roku 1967 sa na jordánskej strane jordánskeho údolia pestujú pomaranče, banány, skorá zelenina a cukrová trstina. Medzi hlavné zdroje príjmov obyvateľov na izraelskej strane rieky patrí rybolov, ľahký priemysel a cestovný ruch. Celý tok rieky nie je prístupný a niektoré jeho časti sú uzavreté vojenské zóny, čo paradoxne pôsobí ako ich ochrana.

Biblický význam

Tanach

Zmienky o rieke Jordán sa objavujú na rade miest Tanachu. Úrodnosť údolia Jordánu je zmieňovaná už v knihe Genezis, kde je prirovnávané k „záhrade Hospodinovej“. Pripomienkou početných brodov cez Jordán je udalosť, kedy patriarcha Jákob so svojou družinou prekročil Jordán a pri brode cez Jabok zápasil s Hospodinom. Jeden z najznámejších brodov je miesto, kde Jifta porazil Efrajimcov. Jordán sa spomína aj ako deliaca čiara medzi „dvoma a pol kmeňmi“, ktoré sa usadili na východe a medzi „deviatimi kmeňmi a polovicou kmeňa Menasesovho,“ ktoré sa pod Jozuovým vedením usadili na západe. Vzhľadom na polohu voči mestu Jericho bola rieka tiež označovaná ako „Jordán oproti Jerichu.“

V biblických dejinách bol Jordán miestom niekoľkých zázrakov. Prvý z nich sa stal keď Izraeliti pod Jozuovým vedením prešli Jordán neďaleko Jericha. Neskôr sa dva a pol kmeňa usadilo východne od Jordánu, kde na jeho brehu postavili veľký oltár, ktorý mal byť svedectvom medzi nimi a ostatnými kmeňmi. Jordán suchou nohou prekročil Eliáš a Eliša. Eliša vykonal pri Jordáne dva ďalšie zázraky: vyliečil Naamána tým, že mu povedal, aby sa sedemkrát ponoril do vôd rieky, a nechal vynoriť železnú sekeru jedného z prorockých žiakov, ktorá spadla do rieky, tým, že do vody hodil vetvu a sekera vyplávala.

Jordán prekročil aj Juda Makabejský s bratom Jonatanom počas ich vojny proti Nabatejským.

*Krst v rieke Jordán*, Jan van Eyck (1425)

Nový zákon

V Novom zákone stojí, že Ján Krstiteľ v Jordáne „krstil tých, čo sa odvrátili od svojich hriechov.“ Malo sa tak diať v Betánii na druhom brehu Jordánu. Tam za ním prišiel Ježiš Kristus, aby sa nechal pokrstiť. Tu ho Ján Krstiteľ označil ako baránka Božieho a syna Božieho. Nový zákon niekoľkokrát hovorí o tom, ako Ježiš prešiel Jordán počas svojich ciest, kam za ním šli veľké zástupy, aby si vypočuli jeho kázanie, a aby ich uzdravil z choroby. Keď ho chceli jeho nepriatelia zajať, ukryl sa pri Jordáne na mieste, kde ho Ján pokrstil.

Národy a civilizácie pri Jordáne

Rieka Jordán nebola vždy hraničnou riekou. Prakticky všetky štátne útvary pred britským mandátom Palestína sa tu rozprestierali na oboch brehoch rieky. Na oboch stranách rieky bolo v staroveku i židovské osídlenie, čo je dôvod, prečo revizionistickí sionisti žiadali v 20. storočí pre územie židovského štátu obidva brehy Jordánu. K využitiu Jordánu ako hraničnej línie prišlo v roku 1922, kedy bol britský mandát na základe Churchillovej Bielej knihy rozdelený na Zajordánsko a vlastný britský mandát a územie pre židovský štát bolo tak obmedzené len západne od Jordánu. V roku 1179 sa na Jordáne odohrala medzi Jeruzalemským kráľovstvom a Saladinom bitka pri Jákobovom brode, po ktorej o deväť rokov neskôr Saladin znovu dobyl križiakmi ovládaný Jeruzalem.

Symbolický význam

Jordán sa často vyskytuje vo folkovej hudbe, gospeloch a spirituáloch, ale i v poézii alebo literárnych dielach.

Z historického hľadiska keď Izraeliti vykonali namáhavú a nebezpečnú cestu z otroctva v Egypte na slobodu v Zasľúbenej zemi, môže Jordán tiež predstavovať slobodu.

Jeho prekročenie bolo poslednou časťou cesty a zároveň jej zakončením. Jordán však tiež môže znamenať samotnú smrť, kedy jeho prekročenie znamená vstup do raja alebo neba.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému rieka Jordán

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Jordán na českej Wikipédii.

Externé odkazy

Šablóna:Link GA

@@ Riadok 176: / Riadok 176: @@
 [[gl:Río Xordán]]
 [[he:נהר הירדן]]
+[[hi:जॉर्डन नदी]]
 [[hr:Jordan (rijeka)]]
 [[hsb:Jordan]]