Červený obor

Porovnanie veľkosti červeného obra Aldebarana so Slnkom

Červený obor je veľká hviezda mimo hlavnej postupnosti typu K alebo M, červenej farby. Patrí sem napríklad Aldebaran a Arktúr. Je to jedno zo záverečných štádií vývoja hviezd do 1,4 hmotnosti Slnka.

Predpokladá sa, že červenými obrami sa stanú hviezdy o približne hmotnosti Slnka po vyčerpaní zásob vodíka v jadre. Spaľujú vodík bližšie k okraju hviezdy, čím sa zväčšujú a chladnú. Týmto sa veľmi zvýši jasnosť hviezdy, približne 1.000 až 10.000-krát a tiež znižuje efektívna teplota. Je to preto, lebo zväčšovanie hviezdy narastá rýchlejšie ako zväčšovanie jasnosti a tým hviezda chladne a jej farba sa posúva k červenému okraju spektra. Povrchová teplota červeného obra sa pohybuje len od 2 000 do 4 000°C. Ich polomer je 10- až 100- násobný v porovnaní so Slnkom. Absolútna hviezdna veľkosť červených obrov je väčšia než 0 a môže za ňu veľký rozmer hviezdy.

Hviezdam s hmotnosťou Slnka trvá prechod do štádia obra približne 100 miliónov rokov. Čím je hviezda hmotnejšia, tým je tento proces kratší. Červený obor má malé husté jadro a veľmi riedku rozsiahlu atmosféru. V jadre sa spaľuje nahromandené hélium na uhlík a kyslík, okolo jadra však pokračuje spaľovanie vodíka. Niektoré červené obry sú zahalené do prachového mraku, ktorý ich jasnosť znižuje. Často sú premennými hviezdami, najmä pulzujúcimi. Pulzujú len vrchné vrstvy hviezdy. Oveľa častejšie sú zastúpení v guľových hviezdokopách ako v otvorených hviezdokopách. Po odhodení vonkajších vrstiev prechádzajú červené obry do ďalšieho štádia - planetárnej hmloviny.

Pozri aj

• Modrý obor
• Červený trpaslík
• Nadobor
• Červený nadobor

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Červený obor