Oravský Podzámok: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
TeslaBot (diskusia | príspevky)
d wl. disambig (obec, región), drob.
úprava - dejiny a poloha
Riadok 11: Riadok 11:
| Región = Dolná Orava
| Región = Dolná Orava
| Časti =
| Časti =
| Rieka =
| Rieka = [[Orava (rieka)|Orava]]
| Rieka 1 =
| Rieka 1 =
| Zemepisná šírka = 49.266667
| Zemepisná šírka = 49.266667
Riadok 36: Riadok 36:
'''Oravský Podzámok''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[okres Dolný Kubín|Dolný Kubín]].
'''Oravský Podzámok''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[okres Dolný Kubín|Dolný Kubín]].


== Poloha ==
Obec v [[Oravská vrchovina|Oravskej vrchovine]] ležiaca na pravom brehu [[Orava (rieka)|Oravy]] je vzdialená 11 km SSV od [[Dolný Kubín|Dolného Kubína]]. Vznik obce Oravský Podzámok je nerozlučne spätý s existenciou [[Oravský hrad|Oravského hradu]] postaveného na brale týčiacom sa nad riekou až do výšky 112 m. Hrad sa spomína už v polovici [[13. storočie|13. storočia]], ale obec v podhradí vznikla pravdepodobne neskôr. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku [[1559]]. Vyvinula sa z hradného majera, ktorý založili [[Thurzo]]vci v polovici [[16. storočie|16. storočia]]. Zachovalý rozsiahly hrad sa týči na strmom [[vápenec|vápencovom]] brale priamo nad obcou vo výške 112 m nad hladinou rieky Orava. Hrad je [[Národná kultúrna pamiatka|národnou kultúrnou pamiatkou]].
Obec v [[Oravská vrchovina|Oravskej vrchovine]] ležiaca na pravom brehu [[Orava (rieka)|Oravy]] je vzdialená 11 km SSV od [[Dolný Kubín|Dolného Kubína]]. Rozkladá sa okolo [[Oravské hradné bralo|hradného brala]], na križovatke ciest [[Cesta I. triedy 59 (Slovensko)|I/59]] na [[Krakov]] cez [[Trstená|Trstenú]] a [[Cesta I. triedy 78 (Slovensko)|I/78]] do [[Żywiec|Živca]] cez [[Námestovo]].


== Dejiny ==
=== Miestne časti ===
* Oravský Podzámok
Prvé historické údaje o Oravskom hrade sú z roku [[1267]]. Oravský hrad aj s celým územím [[Orava (župa)|Oravy]] bol striedavo majetkom kráľa a bohatých zemepánov. Prvými písomne doloženými majiteľmi hradu boli príslušníci rodiny Bašovcov zo [[Zvolen]]a. V roku [[1298]] hrad patril k územiu [[Matúš Čák Trenčiansky|Matúša Čáka Trenčianskeho]]. V 13. storočí sa stal správnym centrom a strážnou pevnosťou popri ceste do [[Poľsko|Poľska]]. Komplex budov horného, stredného a dolného hradu stavali postupne od polovice 13. až po [[17. storočie]].
* [[Široká (Oravský Podzámok)|Široká]]
Roku [[1534]] získal hrad aj so županskou hodnosťou Ján z Dubovca. Po Jánovi z Dubovca hrad vlastnil Václav Sedlnický a od roku [[1556]] [[Fraňo Turzo]]. Rodina Turzovcov už koncom [[15. storočie|15. storočia]] patrila k najbohatším rodom v [[Uhorsko|Uhorsku]]. Medzi rokmi 1556-[[1621]] dali Turzovci hrad prestavať a opevniť. V roku [[1606]] dostali Turzovci Oravu ako rodový majetok. Roku [[1800]] hrad postihla najväčšia katastrofa, keď úplne vyhorel a zostal opustený. V roku [[1868]] bolo do nevyužitého hradného komplexu umiestnené jedno z prvých múzeí na Slovensku.
* [[Dolná Lehota (Oravský Podzámok)|Dolná Lehota]]

== Dejiny<ref>[http://www.oravskypodzamok.sk/?id=0 Dejiny na stránke obce]</ref> ==
Archeologické nálezy datujú počiatky osídlenia lokality do obdobia prelomu letopočtu, no prvá písomná zmienka z roku [[1267]] sa vzťahuje k existencii [[Oravský hrad|Oravského hradu]]. Hrad sa spomína v polovici [[13. storočie|13. storočia]], ale obec v podhradí vznikla pravdepodobne neskôr. Prvá písomná zmienka o „Thurzovských majetkoch“ pochádza z roku [[1559]], kedy sa tu nachádzal hradný majer. Hospodárstvo s výsadným postavením až do roku [[1886]] nepodliehalo [[Uhorsko|uhorským]] správnym úradom a postupne sa rozrástlo na oba brehy [[Orava (rieka)|Oravy]], pozdĺž dôležitých ciest do [[Poľsko|Poľska]].

Oravský Podzámok zo začiatku podliehal iba hradným pánom a jej obyvatelia pracovali pre hrad a [[Oravský komposesorát]]. Samostatnou sa obec stala až v druhej polovici [[19. storočie|19. storočia]], odkedy mala svojho richtára, ktorý však podliehal komposesorátu a mal len obmedzené právomoci. V roku [[1800]] hrad úplne vyhorel a zostal opustený až do roku [[1868]], kedy bolo do nevyužitého hradného komplexu umiestnené jedno z prvých múzeí na Slovensku.


== Osobnosti ==
== Osobnosti ==
Riadok 47: Riadok 54:
* [[Daniel Paulini]] (? - 1623), evanjelický kňaz, náboženský spisovateľ a filozof
* [[Daniel Paulini]] (? - 1623), evanjelický kňaz, náboženský spisovateľ a filozof
* [[Ján Sinapius-Horčička]] (1625 - 1682), evanjelický kňaz a spisovateľ
* [[Ján Sinapius-Horčička]] (1625 - 1682), evanjelický kňaz a spisovateľ

=== Pôsobisko ===
=== Pôsobisko ===
* [[Jozef Benický]] (*[[1903]] – †[[1959]]), prozaik a notár <ref>Augustín Maťovčík: ''Biografiský slovník dejateľov Oravy'' (Martin - Námestovo 2010)</ref>
* [[Jozef Benický]] (*[[1903]] – †[[1959]]), prozaik a notár <ref>Augustín Maťovčík: ''Biografiský slovník dejateľov Oravy'' (Martin - Námestovo 2010)</ref>
Riadok 58: Riadok 66:
== Iné projekty ==
== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Oravský Podzámok}}
{{Projekt|commonscat=Oravský Podzámok}}


{{Slovenský výhonok}}



{{Obce okresu Dolný Kubín}}
{{Obce okresu Dolný Kubín}}

Verzia z 15:51, 4. január 2014

Oravský Podzámok
obec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský kraj
Okres Dolný Kubín
Región Dolná Orava
Vodný tok Orava
Nadmorská výška 511 m n. m.
Súradnice 49°16′00″S 19°22′00″V / 49,266667°S 19,366667°V / 49.266667; 19.366667
Rozloha 35,25 km² (3 525 ha) [1]
Obyvateľstvo 1 344 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 38,13 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1267[1]/1559[2]
Starosta Jozef Záhora[3] (NEKA)
PSČ 027 41
ŠÚJ 509957
EČV (do r. 2022) DK
Tel. predvoľba +421-43
Adresa obecného
úradu
Oravský Podzámok 61
E-mailová adresa poslať email
Telefón 589 32 21
Fax 589 32 21
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Oravský Podzámok
Webová stránka: oravsky-podzamok.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Oravský Podzámok je obec na Slovensku v okrese Dolný Kubín.

Poloha

Obec v Oravskej vrchovine ležiaca na pravom brehu Oravy je vzdialená 11 km SSV od Dolného Kubína. Rozkladá sa okolo hradného brala, na križovatke ciest I/59 na Krakov cez Trstenú a I/78 do Živca cez Námestovo.

Miestne časti

Dejiny[4]

Archeologické nálezy datujú počiatky osídlenia lokality do obdobia prelomu letopočtu, no prvá písomná zmienka z roku 1267 sa vzťahuje k existencii Oravského hradu. Hrad sa spomína v polovici 13. storočia, ale obec v podhradí vznikla pravdepodobne neskôr. Prvá písomná zmienka o „Thurzovských majetkoch“ pochádza z roku 1559, kedy sa tu nachádzal hradný majer. Hospodárstvo s výsadným postavením až do roku 1886 nepodliehalo uhorským správnym úradom a postupne sa rozrástlo na oba brehy Oravy, pozdĺž dôležitých ciest do Poľska.

Oravský Podzámok zo začiatku podliehal iba hradným pánom a jej obyvatelia pracovali pre hrad a Oravský komposesorát. Samostatnou sa obec stala až v druhej polovici 19. storočia, odkedy mala svojho richtára, ktorý však podliehal komposesorátu a mal len obmedzené právomoci. V roku 1800 hrad úplne vyhorel a zostal opustený až do roku 1868, kedy bolo do nevyužitého hradného komplexu umiestnené jedno z prvých múzeí na Slovensku.

Osobnosti

Pôsobisko

Referencie

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2010-11-28. Dostupné online.
  4. Dejiny na stránke obce
  5. Augustín Maťovčík: Biografiský slovník dejateľov Oravy (Martin - Námestovo 2010)

Pozri aj

Iné projekty