Oravský Podzámok: Rozdiel medzi revíziami
d wl. disambig (obec, región), drob. |
úprava - dejiny a poloha |
||
Riadok 11: | Riadok 11: | ||
| Región = Dolná Orava |
| Región = Dolná Orava |
||
| Časti = |
| Časti = |
||
| Rieka = |
| Rieka = [[Orava (rieka)|Orava]] |
||
| Rieka 1 = |
| Rieka 1 = |
||
| Zemepisná šírka = 49.266667 |
| Zemepisná šírka = 49.266667 |
||
Riadok 36: | Riadok 36: | ||
'''Oravský Podzámok''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[okres Dolný Kubín|Dolný Kubín]]. |
'''Oravský Podzámok''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[okres Dolný Kubín|Dolný Kubín]]. |
||
== Poloha == |
|||
Obec v [[Oravská vrchovina|Oravskej vrchovine]] ležiaca na pravom brehu [[Orava (rieka)|Oravy]] je vzdialená 11 km SSV od [[Dolný Kubín|Dolného Kubína]]. Vznik obce Oravský Podzámok je nerozlučne spätý s existenciou [[Oravský hrad|Oravského hradu]] postaveného na brale týčiacom sa nad riekou až do výšky 112 m. Hrad sa spomína už v polovici [[13. storočie|13. storočia]], ale obec v podhradí vznikla pravdepodobne neskôr. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku [[1559]]. Vyvinula sa z hradného majera, ktorý založili [[Thurzo]]vci v polovici [[16. storočie|16. storočia]]. Zachovalý rozsiahly hrad sa týči na strmom [[vápenec|vápencovom]] brale priamo nad obcou vo výške 112 m nad hladinou rieky Orava. Hrad je [[Národná kultúrna pamiatka|národnou kultúrnou pamiatkou]]. |
|||
Obec v [[Oravská vrchovina|Oravskej vrchovine]] ležiaca na pravom brehu [[Orava (rieka)|Oravy]] je vzdialená 11 km SSV od [[Dolný Kubín|Dolného Kubína]]. Rozkladá sa okolo [[Oravské hradné bralo|hradného brala]], na križovatke ciest [[Cesta I. triedy 59 (Slovensko)|I/59]] na [[Krakov]] cez [[Trstená|Trstenú]] a [[Cesta I. triedy 78 (Slovensko)|I/78]] do [[Żywiec|Živca]] cez [[Námestovo]]. |
|||
== |
=== Miestne časti === |
||
* Oravský Podzámok |
|||
Prvé historické údaje o Oravskom hrade sú z roku [[1267]]. Oravský hrad aj s celým územím [[Orava (župa)|Oravy]] bol striedavo majetkom kráľa a bohatých zemepánov. Prvými písomne doloženými majiteľmi hradu boli príslušníci rodiny Bašovcov zo [[Zvolen]]a. V roku [[1298]] hrad patril k územiu [[Matúš Čák Trenčiansky|Matúša Čáka Trenčianskeho]]. V 13. storočí sa stal správnym centrom a strážnou pevnosťou popri ceste do [[Poľsko|Poľska]]. Komplex budov horného, stredného a dolného hradu stavali postupne od polovice 13. až po [[17. storočie]]. |
|||
* [[Široká (Oravský Podzámok)|Široká]] |
|||
Roku [[1534]] získal hrad aj so županskou hodnosťou Ján z Dubovca. Po Jánovi z Dubovca hrad vlastnil Václav Sedlnický a od roku [[1556]] [[Fraňo Turzo]]. Rodina Turzovcov už koncom [[15. storočie|15. storočia]] patrila k najbohatším rodom v [[Uhorsko|Uhorsku]]. Medzi rokmi 1556-[[1621]] dali Turzovci hrad prestavať a opevniť. V roku [[1606]] dostali Turzovci Oravu ako rodový majetok. Roku [[1800]] hrad postihla najväčšia katastrofa, keď úplne vyhorel a zostal opustený. V roku [[1868]] bolo do nevyužitého hradného komplexu umiestnené jedno z prvých múzeí na Slovensku. |
|||
* [[Dolná Lehota (Oravský Podzámok)|Dolná Lehota]] |
|||
== Dejiny<ref>[http://www.oravskypodzamok.sk/?id=0 Dejiny na stránke obce]</ref> == |
|||
Archeologické nálezy datujú počiatky osídlenia lokality do obdobia prelomu letopočtu, no prvá písomná zmienka z roku [[1267]] sa vzťahuje k existencii [[Oravský hrad|Oravského hradu]]. Hrad sa spomína v polovici [[13. storočie|13. storočia]], ale obec v podhradí vznikla pravdepodobne neskôr. Prvá písomná zmienka o „Thurzovských majetkoch“ pochádza z roku [[1559]], kedy sa tu nachádzal hradný majer. Hospodárstvo s výsadným postavením až do roku [[1886]] nepodliehalo [[Uhorsko|uhorským]] správnym úradom a postupne sa rozrástlo na oba brehy [[Orava (rieka)|Oravy]], pozdĺž dôležitých ciest do [[Poľsko|Poľska]]. |
|||
Oravský Podzámok zo začiatku podliehal iba hradným pánom a jej obyvatelia pracovali pre hrad a [[Oravský komposesorát]]. Samostatnou sa obec stala až v druhej polovici [[19. storočie|19. storočia]], odkedy mala svojho richtára, ktorý však podliehal komposesorátu a mal len obmedzené právomoci. V roku [[1800]] hrad úplne vyhorel a zostal opustený až do roku [[1868]], kedy bolo do nevyužitého hradného komplexu umiestnené jedno z prvých múzeí na Slovensku. |
|||
== Osobnosti == |
== Osobnosti == |
||
Riadok 47: | Riadok 54: | ||
* [[Daniel Paulini]] (? - 1623), evanjelický kňaz, náboženský spisovateľ a filozof |
* [[Daniel Paulini]] (? - 1623), evanjelický kňaz, náboženský spisovateľ a filozof |
||
* [[Ján Sinapius-Horčička]] (1625 - 1682), evanjelický kňaz a spisovateľ |
* [[Ján Sinapius-Horčička]] (1625 - 1682), evanjelický kňaz a spisovateľ |
||
=== Pôsobisko === |
=== Pôsobisko === |
||
* [[Jozef Benický]] (*[[1903]] – †[[1959]]), prozaik a notár <ref>Augustín Maťovčík: ''Biografiský slovník dejateľov Oravy'' (Martin - Námestovo 2010)</ref> |
* [[Jozef Benický]] (*[[1903]] – †[[1959]]), prozaik a notár <ref>Augustín Maťovčík: ''Biografiský slovník dejateľov Oravy'' (Martin - Námestovo 2010)</ref> |
||
Riadok 58: | Riadok 66: | ||
== Iné projekty == |
== Iné projekty == |
||
{{Projekt|commonscat=Oravský Podzámok}} |
{{Projekt|commonscat=Oravský Podzámok}} |
||
{{Slovenský výhonok}} |
|||
{{Obce okresu Dolný Kubín}} |
{{Obce okresu Dolný Kubín}} |
Verzia z 15:51, 4. január 2014
Oravský Podzámok | |
obec | |
Štát | Slovensko |
---|---|
Kraj | Žilinský kraj |
Okres | Dolný Kubín |
Región | Dolná Orava |
Vodný tok | Orava |
Nadmorská výška | 511 m n. m. |
Súradnice | 49°16′00″S 19°22′00″V / 49,266667°S 19,366667°V |
Rozloha | 35,25 km² (3 525 ha) [1] |
Obyvateľstvo | 1 344 (31. 12. 2023) [2] |
Hustota | 38,13 obyv./km² |
Prvá pís. zmienka | 1267[1]/1559[2] |
Starosta | Jozef Záhora[3] (NEKA) |
PSČ | 027 41 |
ŠÚJ | 509957 |
EČV (do r. 2022) | DK |
Tel. predvoľba | +421-43 |
Adresa obecného úradu |
Oravský Podzámok 61 |
E-mailová adresa | poslať email |
Telefón | 589 32 21 |
Fax | 589 32 21 |
Poloha obce na Slovensku
| |
Interaktívna mapa obce
| |
Wikimedia Commons: Oravský Podzámok | |
Webová stránka: oravsky-podzamok.sk | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Oravský Podzámok je obec na Slovensku v okrese Dolný Kubín.
Poloha
Obec v Oravskej vrchovine ležiaca na pravom brehu Oravy je vzdialená 11 km SSV od Dolného Kubína. Rozkladá sa okolo hradného brala, na križovatke ciest I/59 na Krakov cez Trstenú a I/78 do Živca cez Námestovo.
Miestne časti
- Oravský Podzámok
- Široká
- Dolná Lehota
Dejiny[4]
Archeologické nálezy datujú počiatky osídlenia lokality do obdobia prelomu letopočtu, no prvá písomná zmienka z roku 1267 sa vzťahuje k existencii Oravského hradu. Hrad sa spomína v polovici 13. storočia, ale obec v podhradí vznikla pravdepodobne neskôr. Prvá písomná zmienka o „Thurzovských majetkoch“ pochádza z roku 1559, kedy sa tu nachádzal hradný majer. Hospodárstvo s výsadným postavením až do roku 1886 nepodliehalo uhorským správnym úradom a postupne sa rozrástlo na oba brehy Oravy, pozdĺž dôležitých ciest do Poľska.
Oravský Podzámok zo začiatku podliehal iba hradným pánom a jej obyvatelia pracovali pre hrad a Oravský komposesorát. Samostatnou sa obec stala až v druhej polovici 19. storočia, odkedy mala svojho richtára, ktorý však podliehal komposesorátu a mal len obmedzené právomoci. V roku 1800 hrad úplne vyhorel a zostal opustený až do roku 1868, kedy bolo do nevyužitého hradného komplexu umiestnené jedno z prvých múzeí na Slovensku.
Osobnosti
- Milan Janák (1910 - 1982), ekonóm
- František Paňák (1908 - 1997), rímskokatolícky kňaz, náboženský publicista a prekladateľ
- Daniel Paulini (? - 1623), evanjelický kňaz, náboženský spisovateľ a filozof
- Ján Sinapius-Horčička (1625 - 1682), evanjelický kňaz a spisovateľ
Pôsobisko
- Jozef Benický (*1903 – †1959), prozaik a notár [5]
Referencie
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2010-11-28. Dostupné online.
- ↑ Dejiny na stránke obce
- ↑ Augustín Maťovčík: Biografiský slovník dejateľov Oravy (Martin - Námestovo 2010)
Pozri aj
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Oravský Podzámok