Tatra 11: Rozdiel medzi revíziami
d zmena poradia v Kategória:Automobily Tatra: "11" pomocou použitia HotCat |
d typo |
||
| Riadok 12: | Riadok 12: | ||
Vozidlo dosahovalo maximálnu rýchlosť okolo 70 km/h. Pre T-11 sa používali rôzne druhy otvorených, aj uzavretých karosérií. |
Vozidlo dosahovalo maximálnu rýchlosť okolo 70 km/h. Pre T-11 sa používali rôzne druhy otvorených, aj uzavretých karosérií. |
||
Upravené vozidlá Tatra 11 využívala továreň aj v automobilovom športe, kde dosiahli viaceré úspechy, spravidla pod vedením továrenského jazdca [[ |
Upravené vozidlá Tatra 11 využívala továreň aj v automobilovom športe, kde dosiahli viaceré úspechy, spravidla pod vedením továrenského jazdca [[Josef Veřmiřovský|Josefa Veřmiřovského]]. |
||
Tatru 11 nahradil v roku [[1926]] inovovaný model [[Tatra 12]], ktorý sa líšil predovšetkým brzdenou prednou nápravou a drobnými zmenami na mazaní motora. |
Tatru 11 nahradil v roku [[1926]] inovovaný model [[Tatra 12]], ktorý sa líšil predovšetkým brzdenou prednou nápravou a drobnými zmenami na mazaní motora. |
||
Verzia z 23:35, 10. november 2014
Tatra 11 (1923) bol malý automobil vyznačujúci sa jednoduchou a trvácnou konštrukciou, využívajúci chrbticový nosný rám, výkyvné polonápravy vzadu a vzduchom chladený plochý motor.
Konštruktérom tohto vozidla bol Hans Ledwinka, ktorý práve u T-11 položil základy tzv. tatrováckej koncepcie, ktorá sa s výhodou používa aj u ťažkých nákladných automobilov Tatra až do dnešných dní.
Tatra 11 mala dvojvalcový vzduchom chladený plochý motor (tzv. „boxer“) s objemom 1056 cm³, s rozvodom OHV a výkonom 8,8 kW (12 PS) pri 2500-2800 ot/min., ktorý cez 4-stupňovú prevodovku s ovládacou pákou v strede vozidla poháňal zadnú výkyvnú nápravu. Predná náprava bola tuhá. Brzdená bola iba zadná náprava, na každej strane však boli zdvojené brzdové čeľuste pôsobiace na ten istý široký brzdový bubon – jeden pár slúžil pre prevádzkovú a druhý pre ručnú brzdu. Odpruženie bolo riešené listovými pružinami – vzadu s progresívnou charakteristikou, vpredu doplnené trecím pákovým tlmičom.
Celá konštrukcia bola na dobu vzniku veľmi pokroková a vynikala pevnosťou a trvanlivosťou pri relatívne nízkej hmotnosti podvozku 500 kg. Vozidlo dosahovalo maximálnu rýchlosť okolo 70 km/h. Pre T-11 sa používali rôzne druhy otvorených, aj uzavretých karosérií.
Upravené vozidlá Tatra 11 využívala továreň aj v automobilovom športe, kde dosiahli viaceré úspechy, spravidla pod vedením továrenského jazdca Josefa Veřmiřovského.
Tatru 11 nahradil v roku 1926 inovovaný model Tatra 12, ktorý sa líšil predovšetkým brzdenou prednou nápravou a drobnými zmenami na mazaní motora.
T-11 položila základ celému radu osobných automobilov Tatra rovnakej koncepcie s dvoj- a štvorvalcovými vzduchom chladenými plochými motormi, ako aj mnohým úžitkovým vozidlám, z ktorých prvým bola Tatra 13.
Súčasne vyrábané nákladné vozidlá Tatra používajú stále centrálny chrbticový rám, výkyvné polonápravy a vzduchom chladený spaľovací motor. Takto konštruovaný podvozok preukazuje výhody svojej kompaktnej stavby predovšetkým pri jazde v ťažkom teréne, zatiaľ čo vzduchom chladený motor preukazuje svoje výhody predovšetkým v extrémnych klimatických podmienkach.
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Tatra 11
Externé odkazy
- http://www.tatraklub.sk Tatra Auto Klub Slovakia
- http://www.tatra.cz Tatra A.S, oficiálna stránka
- http://www.tatraportal.com