Let Air France 447: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Wizzo-Bot (diskusia | príspevky)
d odstránenie starej šablóny {{Link FA}} a {{Link GA}}
JackieBot (diskusia | príspevky)
d Bot: Replacements: fix URL prefix
Riadok 42: Riadok 42:
| odkaz na autora =
| odkaz na autora =
| titul = Aj tretí Slovák zo strateného letu bol z Levického okresu
| titul = Aj tretí Slovák zo strateného letu bol z Levického okresu
| url = http://http://nitra.sme.sk/c/4873592/aj-treti-slovak-zo-strateneho-letu-bol-z-levickeho-okresu.html
| url = http://nitra.sme.sk/c/4873592/aj-treti-slovak-zo-strateneho-letu-bol-z-levickeho-okresu.html
| dátum vydania = 3. jún 2009
| dátum vydania = 3. jún 2009
| dátum aktualizácie =
| dátum aktualizácie =

Verzia z 18:52, 9. marec 2015

Let Air France 447

Airbus A330-200 (F-GZCP) spoločnosti Air France, lietadlo použité pre let Air France 447
Nehoda
Dátum1. jún 2009
CharakteristikaPád do mora
Hlavná príčinaVadná technika
MiestoSeverovýchodne od brazílskych ostrovov Fernando de Noronha, Atlantický oceán
Začiatok letuMedzinárodné letisko Rio de Janeiro-Galeão
Cieľ letuLetisko Charlesa de Gaulla
Lietadlo
ModelAirbus A330-203
DopravcaAir France
RegistráciaF-GZCP
Vek4 roky
Následky
Počet osôb na palube228
Prežilo0
Zranených0
Mŕtvych228
LietadloZničené

Let Air France 447 bol let stroja Airbus A330-203 (imatrikulačná značka F-GZCP) leteckej spoločnosti Air France z medzinárodného letiska Galeão v brazílskom Rio de Janeiro do Paríža na Letisko Charlesa de Gaulla. Lietadlo s 216 pasažiermi (osem detí, 82 žien a 126 mužov – celkom 32 národností)[1] a 12 členmi posádky sa počas preletu Atlantického oceánu 1. júna 2009 zrútilo do mora. Ide o prvú haváriu typu Airbus A330 s obeťami na životoch v komerčnej prevádzke a najväčšiu katastrofu v dejinách leteckej spoločnosti Air France.[2]

Priebeh letu

Trasa letu

Airbus A330-200 s imatrikulačnou značkou F-GZCP a so sériovým číslom 660, po prvýkrát vzlietol 25. februára 2005 a v čase havárie mal nalietaných 18 870 hodín.[3] Z Ria de Janeira štartoval 31. mája o 19:03 miestneho času (22:03 UTC) s plánovaným pristátím v Paríži o 11:10 miestneho času (09:10 UTC).

Posledný rádiový kontakt s posádkou lietadla sa uskutočnil o 01:33 UTC, keď sa nachádzalo vo vzdialenosti 565 kilometrov od severovýchodného brazílskeho pobrežia. Posádka hlásila, že počas päťdesiatich minút očakáva vstup do senegalského vzdušného priestoru.

O 01:48 UTC lietadlo vyletelo z priestoru pokrytého radarom brazílskeho riadenia letovej prevádzky umiestnenom na súostroví Fernando de Noronha. Podľa tohto radaru v tom čase prebiehal let normálne, stroj letel v letovej hladine FL350 (cca 10,5 km) rýchlosťou 453 kt (cca 849 km/h).

V čase približne 01:51 – 02:16 UTC trasa lietadla zrejme postupne prechádzala tromi búrkovými systémami.

Medzi 02:10 a 02:14 UTC vyslalo lietadlo 24 automatických chybových hlásení pomocou systému ACARS, ktoré informovali o technických problémoch: najprv bolo hlásené odpojenie autopilota a prechod do zvláštneho režimu pre poruchu. Ďalej bolo postupne hlásených mnoho závad na systémoch inerciálnej navigácie a primárnym i záložným letovým počítačom. Posledné prijaté hlásenie z 02:14 upozorňovalo na možnú stratu pretlaku v lietadle.[3]

Obete nešťastia

Na palube lietadla zomrelo všetkých 228 ľudí, z toho 216 cestujúcich a 12 členov posádky. V lietadle zomreli aj 3 slovenskí občania, bývalý starosta obce Kozárovce Daniel Benčať, Arnold Gergeľ a Michal Hudec.[4]

Národnosť Pasažieri Posádka Spolu
Francúzsko Francúzsko 61 11 72
Brazília Brazília 58 1 59
Nemecko Nemecko 26 0 26
Čína Čína Taliansko Taliansko 9 každá 0 18
Švajčiarsko Švajčiarsko 6 0 6
USA Spojené kráľovstvo 5 0 5
Maďarsko Maďarsko (Nórsko Nórsko) 4 (dvojité maďarsko-nórske občianstvo) 0 4
Írsko Írsko Libanon Libanon Maroko Maroko Norway Nórsko Slovensko Slovensko 3 každá 0 15
Poľsko Poľsko USA Spojené štáty Španielsko Španielsko 2 každá 0 6
Argentína Argentína Belgium Belgicko Dánsko Dánsko Estónsko Estónsko Philippines Filipíny Gabon Gabon Holandsko Holandsko Croatia Chorvátsko Island Island Južná Afrika Južná Afrika Kórejská republika Južná Kórea Kanada Kanada Rakúsko Rakúsko Rumunsko Rumunsko Rusko Rusko Švédsko Švédsko Turecko Turecko 1 každá 0 17
Spolu 216 12 228

Pátranie po troskách

  • 1. 6. 2009 – lietadlo sa stratilo, začalo pátranie
  • 2. 6. 2009 – nájdené trosky v mieste predpokladaného pádu (600 až 650 kilometrov severovýchodne od brehov brazílskeho súostrovia Fernando de Noronha)
  • 3. 6. 2009 – Air France informovala, že 27. mája bolo spoločnosti vyhrážané bombovým útokom na stroje letiace z argentínskeho Buenos Aires do Paríža [5]
  • 4. 6. 2009 – médiá informovali o tom, že lietadlo 15 (neskôr upravené na 4 a následne na 5) minút pred odmlčaním vyslalo správu o prechode z autopilota na manuálny režim a ďalších 24 správ hlásiacich kolaps palubných počítačov [6]
  • 5. 6. 2009 – bolo oznámené, že nájdené trosky nepatria stratenému lietadlu; spoločnosť Airbus navyše ohlásila, že u ich strojov môžu byť chybné rýchlomery [7]
  • 6. 6. 2009 – 640 kilometrov severovýchodne od brazílskych ostrovov Fernando de Noronha boli nájdené telá dvoch pasažierov osudného letu a skutočné trosky stroja
  • 7. 6. 2009 – bolo nájdených ďalších 15 obetí a ďalšie trosky
Vyzdvihnutie smerového kormidla havarovaného Airbusu
  • 9. 6. 2009 – medzi nájdenými troskami bolo aj smerové kormidlo z chvosta lietadla, dosiaľ nájdených 28 obetí
  • 10. 6. 2009 – dosiaľ nájdených 41 obetí; Francúzsko nasadilo ponorku na hľadanie čiernych skriniek; bolo oznámené, že dvaja cestujúci mali rovnaké mená ako teroristi, ale išlo len o zhodu mien
  • 11. 6. 2009 – prvých 16 obetí bolo dopravených na pevninu a predaných k testom DNA pre zistenie totožnosti a pitve pre zistenie možných príčin katastrofy
  • 12. 6. 2009 – nájdené ďalšie 3 obete; s ohľadom na veľkú oblasť, kde boli trosky nájdené, bolo oznámené, že stroj sa zrejme rozpadal niekoľko minút
  • 13. 6. 2009 – nájdené ďalšie obete, celkom dosiaľ 50 ľudí
  • 14. 6. 2009 – výsledky vyšetrovania a prvých pitiev ukázali, že stroj sa zrejme rozlomil ešte vo vzduchu na 2 polovice (ľudia boli vyzlečení prúdom vzduchu pri páde z veľkej výšky a obete boli nájdené na dvoch miestach vzdialených od seba 85 km) [8]
  • 17. 6. 2009 – dosiaľ nájdených viac ako 400 trosiek a 51 obetí
  • 21. 6. 2009 – od 17. 6. nebolo nájdené nič významného, Brazília preto stiahla z oblasti väčšinu svojich pátracích lietadiel (zostalo jediné lietadlo a niekoľko lodí)
  • 22. 6. 2009 – identifikovaných prvých 11 nájdených obetí
  • 23. 6. 2009 – francúzske médiá informovali o zachytení signálu čiernych skriniek, vyšetrovatelia to však dementovali
  • 24. 6. 2009 – Francúzsko ukončilo letecké pátranie
  • 25. 6. 2009 – bolo oznámené, že medzi identifikovanými obeťami je aj kapitán lietadla a jeden steward
  • 27. 6. 2009 – Brazília ukončila pátranie po obetiach a troskách, pátranie po čiernych skrinkách pokračovalo
  • 2. 7. 2009 – francúzski vyšetrovatelia zverejnili prvú správu o nehode airbusu spoločnosti Air France, podľa nej nebol zničený počas letu a vo veľkej rýchlosti sa roztrieštil o hladinu; dosiaľ nájdených asi 640 trosiek, počet nájdených obetí zostal na 51 [9]
  • 10. 7. 2009 – americké ponorky ukončili pátranie po nenájdených čiernych skrinkách, francúzska ponorka pokračovala
  • 21. 7. 2009 – francúzska ponorka pokračovala v pátraní po nenájdených čiernych skrinkách, ktoré už nevysielali akustické signály, pokúšali sa ich vizuálne nájsť zhruba 1 mesiac
  • 21. 8. 2009 – francúzsky úrad pre vyšetrovanie leteckých nehôd oznámil, že bolo ukončené pátranie po čiernych skrinkách, tie neboli nájdené [10]
  • 11. 12. 2009 – v rovnakej oblasti mal vážne problémy s turbulenciou ďalší Airbus A330-200 spoločnosti Air France (let AF 445, na palube 215 osôb), stroj sa pritom prepadol o 1,5 km [11]
  • 17. 12. 2009 – francúzski vyšetrovatelia oznámili, že od februára 2010 na 3 mesiace opäť obnovia pátranie po čiernych skrinkách [12]

Vyšetrovanie príčin katastrofy

Vyšetrovanie sa od začiatku odoberalo viacerými smermi:

  • Teroristický útok: Niekoľko dní pred katastrofou bolo Air France vyhrážané útokom na ich lietadlá. Táto verzia sa však javí v prípade katastrofy letu 447 ako veľmi málo pravdepodobná, pretože sa dosiaľ neprihlásila k „zodpovednosti“ žiadna teroristická skupina.
  • Počasie: V oblasti sú časté silné búrky, lietadlo mohlo vlietnuť do jadra niektorej z nich. Oblasťou však v rovnakom čase prelietavalo viac strojov a ani jediný z nich nehlásil žiadne extrémne počasie.[13]
  • Technická závada: Lietadlo pred zmiznutím vyslalo počas 4 minút 24 chybových hlásení – bol odpojený autopilot (nie je jasné či automaticky alebo manuálne), kolaboval jeden systém za druhým a došlo k náhlemu poklesu tlaku v kabíne. Podľa vyšetrovateľov je isté, že senzory rýchlomerov stroja pred pádom poskytovali navzájom rozdielne údaje o skutočnej rýchlosti pohybu lietadla.

Palivo na hladine oceánu naznačuje, že lietadlo neexplodovalo, trosky na veľkej ploche však naopak ukazujú na to, že stroj sa zrejme rozpadol ešte vo vzduchu. Pravdepodobne teda za katastrofou stojí súhra viacerých okolností – búrka a technické problémy lietadla. Spoločnosť Airbus krátko po havárii vydala varovanie o možných chybných rýchlomeroch u všetkých svojich vyrábaných typov lietadiel. 7. októbra 2008 mal navyše vážne technické problémy Airbus A330-300 spoločnosti Qantas – pri lete došlo chybou autopilota k prepadu lietadla asi o 300 metrov a zraneniu viac ako 70 cestujúcich.[14]

Finálne rozuzlenie bolo jasné až po analýze čiernych skriniek, ktoré boli vyzdvihnuté na jar roku 2011. Prvotnou príčinou bylo zlyhanie systémov Pitotovej trubice kvôli námraze a následná dezorientácia pilotov, ktorých neadekvátne reakcie privedli stroj k pádu.

Referencie

  1. Lidé v letadle nad Atlantikem nepřežili, stroj mohl zasáhnout blesk, Aktuálně.cz, 1. 6. 2009
  2. V airbusu zřejmě nikdo nepřežil, byli tam i tři Slováci, Aktuálně.cz, 1. 6. 2009
  3. a b Záznam o nehode na Aviation Safety Network
  4. TURIANOVÁ, Darina. Aj tretí Slovák zo strateného letu bol z Levického okresu [online]. Denník Sme, 3. jún 2009, [cit. 2015-02-28]. Dostupné online.
  5. http://zpravy.idnes.cz/pet-dnu-pred-zricenim-airbusu-vyhrozovali-air-france-bombou-plu-/zahranicni.asp?c=A090603_162604_zahranicni_zra
  6. http://zpravy.idnes.cz/automaticke-vzkazy-z-airbusu-odhalily-co-se-v-nem-delo-tesne-pred-tragedii-152-/zahranicni.asp?c=A090604_190350_zahranicni_stf
  7. http://zpravy.idnes.cz/airbus-po-nehode-varoval-zakazniky-ve-strojich-mohou-byt-vadne-rychlomery-1ud-/zahranicni.asp?c=A090605_191818_zahranicni_stf
  8. http://zpravy.idnes.cz/lide-z-francouzskeho-airbusu-vypadli-pote-co-se-rozpulil-naznacila-pitva-1lr-/zahranicni.asp?c=A090614_162701_zahranicni_zra
  9. http://zpravy.idnes.cz/airbus-air-france-se-rozlomil-o-hladinu-rekli-vysetrovatele-pl3-/zahranicni.asp?c=A090702_153434_zahranicni_stf
  10. http://zpravy.idnes.cz/cerne-skrinky-z-airbusu-zustanou-na-dne-atlantiku-patrani-skoncilo-1pv-/zahranicni.asp?c=A090820_165519_zahranicni_ipl
  11. http://zpravy.idnes.cz/na-miste-zahadneho-padu-letadla-air-france-mel-vazne-problemy-dalsi-stroj-14w-/zahranicni.asp?c=A091211_140822_zahranicni_stf
  12. http://zpravy.idnes.cz/pad-letadla-air-france-zustava-zahadou-patraci-tymy-se-vrati-do-atlantiku-1ld-/zahranicni.asp?c=A091217_171528_zahranicni_ipl
  13. http://zpravy.idnes.cz/pri-padu-airbusu-byl-na-stejne-trase-tucet-letadel-zadne-nehlasilo-potize-1l5-/zahranicni.asp?c=A090606_150735_zahranicni_stf
  14. http://zpravy.idnes.cz/letadlem-zamaval-autopilot-ne-turbulence-zjistilo-vysetrovani-p8d-/zahranicni.asp?c=A081014_132651_zahranicni_stf

Iné projekty

Externé odkazy

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Let Air France 447 na českej Wikipédii.