Vianočná dohoda: Rozdiel medzi revíziami
Značky: úprava z mobilu úprava z mobilného webu |
|||
| Riadok 7: | Riadok 7: | ||
== Vojensko-politická situácia a vznik Vianočnej dohody == |
== Vojensko-politická situácia a vznik Vianočnej dohody == |
||
Česko-slovenská exilová vláda v [[Londýn|Londýne]], na ktorej čele bol [[Edvard Beneš]], vyvíjala aktivity proti [[Prvá slovenská republika|Prvej slovenskej republike]]. Prívrženci exilovej vlády začali na Slovensku pripravovať povstanie. Ich participácia na odboji však nebola podnietená len Benešovými tézami o čechoslovakizme. Viacerí z priaznivcov [[Slovenské národné povstanie|Povstania]] boli významní činitelia Prvej Slovenskej republiky (napr. [[Jozef Lettrich]], [[Imrich Karvaš]]) alebo dobre situovaní odborníci (dr. Husák, dr. Kvetko). Väčšina z nich sa bála o postavenie v budúcom štátnom zoskupení, keďže [[Adolf Hitler|Hitlerova]] [[Nacistické Nemecko|Tretia ríša]] začala postupne upadať. Preto predstavitelia [[KSS]] a demokratických a občianskych skupín a sociálnej demokracie boli ochotní spolupracovať. Za komunistickú stranu dohodu podpísali [[Karol Šmidke]], [[Gustáv Husák]] a [[Ladislav Novomeský]], za občianske skupiny [[Jozef Lettrich]], [[Ján Ursíny]], [[Matej Josko]], [[Peter Zaťko]], [[Rudolf Fraštacký]], [[Martin Kvetko]] a za sociálnodemokratickú stranu [[Ivan Horváth]]. Neskôr sa členom SNR stal aj sociálny demokrat [[Jozef Šoltés]] a ďalší zástupcovia občianskych skupín. |
[[Dočasné štátne zriadenie|Česko-slovenská exilová vláda]] v [[Londýn|Londýne]], na ktorej čele bol [[Edvard Beneš]], vyvíjala aktivity proti [[Prvá slovenská republika|Prvej slovenskej republike]]. Prívrženci exilovej vlády začali na Slovensku pripravovať povstanie. Ich participácia na odboji však nebola podnietená len Benešovými tézami o čechoslovakizme. Viacerí z priaznivcov [[Slovenské národné povstanie|Povstania]] boli významní činitelia Prvej Slovenskej republiky (napr. [[Jozef Lettrich]], [[Imrich Karvaš]]) alebo dobre situovaní odborníci (dr. Husák, dr. Kvetko). Väčšina z nich sa bála o postavenie v budúcom štátnom zoskupení, keďže [[Adolf Hitler|Hitlerova]] [[Nacistické Nemecko|Tretia ríša]] začala postupne upadať. Preto predstavitelia [[KSS]] a demokratických a občianskych skupín a sociálnej demokracie boli ochotní spolupracovať. Za komunistickú stranu dohodu podpísali [[Karol Šmidke]], [[Gustáv Husák]] a [[Ladislav Novomeský]], za občianske skupiny [[Jozef Lettrich]], [[Ján Ursíny]], [[Matej Josko]], [[Peter Zaťko]], [[Rudolf Fraštacký]], [[Martin Kvetko]] a za sociálnodemokratickú stranu [[Ivan Horváth]]. Neskôr sa členom SNR stal aj sociálny demokrat [[Jozef Šoltés]] a ďalší zástupcovia občianskych skupín. |
||
== Referencie == |
== Referencie == |
||
Verzia z 01:55, 21. apríl 2020
Vianočná dohoda je dokument podpísaný v Bratislave pred Vianocami roku 1943, na základe ktorého vznikla (v dejinách posledná a doteraz pôsobiaca, v tej dobe ilegálna) Slovenská národná rada (SNR). Po vypuknutí Slovenského národného povstania (SNP) v auguste 1944 SNR vyšla z ilegality a začala pôsobiť na povstaleckom území.[1]
Dokument je rozdelený do dvoch častí, prvá sa vzťahuje na činnosť SNR: SNR má za úlohu viesť odboj proti Prvej Slovenskej republike na čele s prezidentom Dr. Jozefom Tisom. Keď nastane príležitosť SNR ju má zvrhnúť a má sa uchopiť moci na Slovensku. Má byť hlavným orgánom Slovenska, kým sa nenájdu vhodní zástupcovia, ktorí prevezmú moc. SNR má udržiavať kontakty "česko-slovenskou vládou a s celým zahraničným odbojom, ktorých prácu na medzinárodnom a vojenskom poli uznáva a podporuje".
Druhá časť dokumentu sa vzťahuje na vznik budúcej Československej republiky na princípe rovnosti slovenského a českého národa. Budúci štát má byť v úzkom kontakte s ostatnými slovanskými národmi a hlavne so Sovietskym zväzom. Nová republika má byť demokratická a v jej politike majú byť odstránené zložky "fašistické, rasistické, totalitné a také, ktoré budú v rozpore s týmito zásadami". V tomto duchu sa má viesť aj hospodárstvo, sociálne otázky, kultúra, školstvo a výchova v budúcej republike. V dokumente sa hovorí aj o náboženskej otázke v budúcej ČSR: "Zachovaná má byť sloboda náboženských vyznaní, vylúčený má byť však vplyv cirkvi na smer a vedenie štátu." Dokument sa končí ústavnoprávnou záležitosťou vo vzťahu slovenského a českého národa.
Vojensko-politická situácia a vznik Vianočnej dohody
Česko-slovenská exilová vláda v Londýne, na ktorej čele bol Edvard Beneš, vyvíjala aktivity proti Prvej slovenskej republike. Prívrženci exilovej vlády začali na Slovensku pripravovať povstanie. Ich participácia na odboji však nebola podnietená len Benešovými tézami o čechoslovakizme. Viacerí z priaznivcov Povstania boli významní činitelia Prvej Slovenskej republiky (napr. Jozef Lettrich, Imrich Karvaš) alebo dobre situovaní odborníci (dr. Husák, dr. Kvetko). Väčšina z nich sa bála o postavenie v budúcom štátnom zoskupení, keďže Hitlerova Tretia ríša začala postupne upadať. Preto predstavitelia KSS a demokratických a občianskych skupín a sociálnej demokracie boli ochotní spolupracovať. Za komunistickú stranu dohodu podpísali Karol Šmidke, Gustáv Husák a Ladislav Novomeský, za občianske skupiny Jozef Lettrich, Ján Ursíny, Matej Josko, Peter Zaťko, Rudolf Fraštacký, Martin Kvetko a za sociálnodemokratickú stranu Ivan Horváth. Neskôr sa členom SNR stal aj sociálny demokrat Jozef Šoltés a ďalší zástupcovia občianskych skupín.
Referencie
- ↑ Mária Ševčíková: K niektorým aspektom povstaleckej SNR SLOVENSKÁ REPUBLIKA 1939 – 1945 OČAMI MLADÝCH HISTORIKOV III. / Povstanie roku 1944 /, Katedra histórie FF UCM Trnava, Trnava, 2004 s. 379 - 389
Iné projekty
Wikizdroje ponúkajú pôvodné diela od alebo o Vianočná dohoda
