Bosniačtina: Rozdiel medzi revíziami
Bez shrnutí editace Značky: možný vandalizmus odkazy na rozcestníky |
Bez shrnutí editace |
||
| Riadok 5: | Riadok 5: | ||
==Charakteristika== |
==Charakteristika== |
||
Ide o jazyk de facto zhodný so srbčinou, s tým hlavným rozdielom, že obsahuje väčšie množstvo turcizmov (arabizmov a perzizmov) v slovnej zásobe. Spadá pod tzv. [[štokavský dialekt|štokavské dialekty]] južnoslovanských jazykov (resp. srbochorvátčiny). Zapisuje sa latinkou.<ref name=M/> |
Ide o jazyk de facto zhodný so srbčinou, s tým hlavným rozdielom, že obsahuje väčšie množstvo turcizmov (arabizmov a perzizmov) v slovnej zásobe, a niektoré slová má zhodné s chorvátčinou. Spadá pod tzv. [[štokavský dialekt|štokavské dialekty]] južnoslovanských jazykov (resp. srbochorvátčiny). Zapisuje sa latinkou.<ref name=M/> |
||
== Referencie == |
== Referencie == |
||
Verzia z 14:01, 28. október 2021
Bosniačtina[1][2] alebo bosniančina[3] je južnoslovanský jazyk[2][4]. Niektorí autori ho považujú len za varietu (srbskej verzie) srbochorvátskeho jazyka; do 80. rokov 20. storočia sa považoval vždy len za integrálnu súčasť srbochorvátčiny.[5][6][7]. Je to jazyk Bosniakov (=bosnianskych Moslimov).
Postavenie
Bosniačtina je jeden z troch úradných jazykov republiky Bosna a Hercegovina, spoločne s chorvátčinou a srbčinou. Má aj postavenie menšinového jazyka v Srbsku, Čierna Hore a v Kosove.
Charakteristika
Ide o jazyk de facto zhodný so srbčinou, s tým hlavným rozdielom, že obsahuje väčšie množstvo turcizmov (arabizmov a perzizmov) v slovnej zásobe, a niektoré slová má zhodné s chorvátčinou. Spadá pod tzv. štokavské dialekty južnoslovanských jazykov (resp. srbochorvátčiny). Zapisuje sa latinkou.[2]
Referencie
- ↑ bosniačtina. In: Slovník súčasného slovenského jazyka
- ↑ a b c [1]
- ↑ bosniančina. In: Encyclopaedia Beliana 2, S. 229
- ↑ MRUŠKOVIČ, Viliam. Európa jazykov a národov na prahu tretieho tisícročia. 1. vyd. Martin : Matica slovenská, 2008. 517 s. ISBN 978-80-7090-858-7. S. 76.
- ↑ David Dalby, Linguasphere (1999/2000, Linguasphere Observatory), str. 445, 53-AAA-g, "Srpski+Hrvatski, Serbo-Croatian".
- ↑ Benjamin W. Fortson IV, Indo-European Language and Culture: An Introduction, 2. vydanie (2010, Blackwell), str. 431, "Because of their mutual intelligibility, Serbian, Croatian, and Bosnian are usually thought of as constituting one language called Serbo-Croatian."
- ↑ Václav Blažek, "On the Internal Classification of Indo-European Languages: Survey" Dátum prístupu: 20. október 2010, str. 15–16.
Pozri aj
- Text slovenskej hymny v slovenčine a bosniančine (pre porovnanie) (dostupné online)