Diogenes zo Sinópy

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Diogenes zo Sinope)
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Diogenes (Jean-Léon Gérôme, 1860)

Diogenes (alebo Diogenés) zo Sinópy/Sinopy/Sinópé/Sinope (Διογένης ὁ Σινωπεύς, Diogenēs ho Sinōpeus), tiež známy ako Diogenes Cynik (Διογένης ὁ Κυνικός, Diogenēs ho Kunikos), * 412/404 pred Kr., Sinop - † 323 pred Kr., Korint) bol grécky filozof, jeden zo zakladateľov a najradikálnejší predstaviteľ kynizmu.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Diogénov otec Hikesios bol odsúdený za peňazokazectvo a s ním aj jeho syn, ktorý bol vyhostený zo Sinópé. Nie je celkom isté, či sa na falšovaní peňazí skutočne podieľal. Ak áno, je možné, že svoj ​​neskorší život chápal aspoň spočiatku ako určitú formu pokánia.

Opustil rodinu, stal sa dobrovoľným žobrákom a ľudovým učiteľom. Po vyhostení sa presunul do Atén, kde začal napádať kultúrne konvencie. Štylizoval sa do postavy Herkules. Veril, že cnosť sa lepšie prejaví v praxi ako v teórii. Svoj jednoduchý životný štýl a správanie využíval na kritiku spoločenských hodnôt a inštitúcií, ktoré v jeho očiach predstavovali formy skorumpovanej spoločnosti. Vyhlasoval sa za kozmopolitu.
V Aténach sa zoznámil s učením Antisténa, domyslel jeho zásady do krajných dôsledkov a prakticky ich uskutočňoval. Existuje množstvo príbehov o tom, ako ho Diogenes sprevádzal na každom kroku, nie je však vôbec isté, že sa skutočne niekedy stretli. Diogenes vytvoril z chudoby cnosť. Žobral na živobytie a spal v sude na trhovisku. Stal sa notoricky známy svojimi filozofickými kúskami, ako napr. nosením lampáša počas dňa, vyhlasujúc, že hľadá skutočne úprimného človeka. Privádzal do rozpakov Platóna spochybňovaním jeho interpretácie Sokrata a sabotoval jeho lekcie. Diogenovi sa tiež podarilo verejne legendárne zosmiešniť Alexandra Veľkého.

Potom ako bol zajatý pirátmi a predaný do otroctva, sa Diogenes nakoniec usadil v Korinte. Tam predal svoju filozofiu kynizmu Krátovi, ktorý do nej zasvätil Zénóna z Kitia, ktorý ju sformoval do školy stoicizmu, jednej z najtrvácnejších škôl gréckej filozofie.

Žiadna z Diogenových početných písomností sa nezachovala. Podrobnosti z jeho života sa uchovali vo forme anekdot (chreia), najmä v knihe Diogéna Laertia Životopisy slávnych filozofov. Existuje množstvo anekdot týkajúcich sa jeho života a aforizmov, ktoré sú mu pripisované, izolovaných v niekoľkých klasických zdrojoch, no žiadny z nich s určitosťou potvrdený.

Diogenes a Alexander[upraviť | upraviť zdroj]

K údajnému stretnutiu Diogena s Alexandrom Veľkým malo prísť v Korinte (podľa Plutarcha a Cicera), kde pri svojej návšteve túžil Alexander spoznať aj slávneho filozofa Diogena. Keď k nemu Alexandra priviedli, spýtal sa opaľujúceho sa Diogena, či má nejaké želanie, ktoré by mu mohol vyplniť. Diogenes mu na to odpovedal: „Ustúp mi zo slnka“. Alexander sa následne vyjadril, že ak by nebol Alexandrom, potom by si určite prial byť Diogenom.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.