Dračia hlava

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Dračia hlava
vrch
Veľká Dračia hlava.
Štát Slovensko Slovensko
Región Prešovský kraj
Okres Poprad
Pohorie Vysoké Tatry
Nadmorská výška 2 254,5 m n. m.
Súradnice 49°10′03″S 20°05′37″V / 49,1675°S 20,093611°V / 49.1675; 20.093611
Najľahší výstup II – III, len pre horolezcov.
Prvovýstup E. Dubke, Johann Franz
 - dátum 1902
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Tatier
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Dračia hlava
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Veľká a Malá Dračia hlava sú najvýraznejšie veže v dlhom Dračom hrebeni vo Vysokých Tatrách. Tento hrebeň nie je priamo prepojený na dominantný masív Vysokej. Je to tzv. nunatak, ktorý kedysi osamelo čnel z ľadovca.

Podľa povesti, mala Dračia hlava vzniknúť pôsobením pani Havrančíkovej, pozri Dračí štít.

Topografia[upraviť | upraviť zdroj]

Dračí hrebeň je od Vysokej oddelený plochým Dračím sedlom. V hrebeni nasleduje od severu Veľká Dračia hlava (2 254,5 m), Štrbina Dračej hlavy, Malá Dračia hlava (2 200 m), Zlomisková bránka a napokon Zlomisková veža (2 137,5 m). JZ stenou spadá do Dračej dolinky, SV stenou do Kotlinky pod Dračím sedlom, všetko odnože doliny Zlomísk.

Niekoľko zaujímavých výstupov[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1907 Prvovýstup Z. Klemensiewicz, R. Kordys a A. Znamiecki, severným hrebeňom od Dračieho sedla s obchádzaním, II-III.
  • 1911 J hrebeňom od Zlomiskovej veže, Gy. A R. Komarnicki, miestami III.
  • 1933 Prvovýstup ľavou časťou JZ steny Malej Dračej hlavy, R. Donath, S. Motyka a Š. Zamkovský, IV.
  • 1992 Prvovýstup „Relaxačný kút“ na M. D. h., P. Hámor a P. Jackovič, VII.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  • F. Kroutil, Vysoké Tatry pro horolezce, 1. diel, Olympia 1977.
  • A. Marec, Zlato pod Kriváňom, Mladé letá 1991.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]