Faidón z Élidy

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Faidón z Élidy/Elidy alebo Faidon z Elidy (asi 418 Élis – † ? Élis) bol starogrécky filozof, žiak Sokratov, zakladateľ elidskej školy.

Filozofické názory Faidóna sú takmer neznáme, jeho záujem sa pravdepodobne sústreďoval na etiku. Podľa Faidóna nazval Platón jeden zo svojich najslávnejších dialógov.

Faidón bol z aristokratickej rodiny. Vo vojne medzi Spartou a Elidou sa dostal do zajatia, predali ho do otroctva a musel slúžiť v akomsi aténskom nevestinci. Sokrates primäl Kritóna (alebo Kébeta), aby Faidóna vykúpil.

V dialógu Zópyros (dielo sa nezachovalo) sa líči príhoda o tom, ako Zópyros, ktorý osobne nepoznal Sokrata, usúdil podľa jeho tváre, že je to človek obmedzený a nerestný. Sokrates Zópyra za tento názor pochválil a potvrdil, že kedysi naozaj takým bol, ale že sebavychovou v sebe tieto škaredé vlastnosti prekonal. Faidón v tomto dialógu riešil aj širšiu problematiku vzťahu medzi vzhľadom a charakterom, problémy vplyvu výchovy na vrodené vlastnosti a podobne.