Hereheretue

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Hereheretue
(Hiri-oro[1])
atol
Snímka atolu satelitom NASA
Štát Francúzsko Francúzsko
Zámorská korporácia Francúzska Polynézia Francúzska Polynézia
Región Tuamotu
Súradnice 19°52′J 144°58′Z / 19,87°J 144,96°Z / -19.87; -144.96
miestna osada Otetou
Najvyšší bod
 - výška m n. m.
Dĺžka km
Šírka km
Rozloha 43,5 km² (4 350 ha)
 - súše km² (400 ha)
Obyvateľstvo 56 (2012[2])
Hustota 14 obyv./km²
Pre verejnosť Vstup povolený
Prístup iba loďou
Objaviteľ Pedro Fernandes de Queirós
 - dátum 1606
Lagúna polozatvorená
Vstup do lagúny nemá žiadny
Poloha atolu v rámci Francúzskej Polynézie
Poloha atolu v rámci Francúzskej Polynézie
Mapa atolu
Mapa atolu
Wikimedia Commons: Hereheretue
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Hereheretue je atol vo Francúzskej Polynézii. Je najsevernejším zo zoskupenia atolov Vojvodu z Gloucesteru, (fra. Îles du Duc de Gloucester), podskupiny súostrovia Tuamotu.

Geografický opis[upraviť | upraviť zdroj]

Atol zaberá plochu asi 43 km² a má zhruba lichobežníkový tvar s hlbokou lagúnou. Do nej nevedie žiadny splavný vstup, koralový okraj je pre lode nepriestupný, aj keď v čase prílivu na mnohých miestach kompletne prekrytý vodou. Jeho najbližším susedom je 155 km vzdialený Anuanuraro.

Z geologického hľadiska je to koralový atol, umiestnený na vrchole podmorskej sopky, ponorenej blízko pod hladinou mora. Sopka z oceánskeho dna na výšku meria 2,81 km a jej vek sa odhaduje na 55,4 až 57,3 mil. rokov.[3]

História[upraviť | upraviť zdroj]

Prvý európsky záznam o atole je z roku 1606. Atol 4. februára navštívil portugalský navigátor Pedro Fernandes de Queirós, ktorý ho nazval San Pablo. Celú skupinu priľahlých atolov potom zaniesol do máp ako Cuatro Coronas (spa. Štyri koruny).[4] Ďalšia písomná zmienka je z roku 1822 z lodných záznamov britskej lode Britomart a atol dostáva názov Britomart. Atol navštívil 12. januára 1840 aj Charles Wilkes počas jeho polárnej expedície.

V 19. storočí sa Hereheretue stalo francúzskym územím. V tom čase na ňom bývalo približne 25 obyvateľov.

V roku 1962 bola nainštalovaná meteorologická stanica s cieľom predpovedať a varovať proti cyklónom.

Demografia[upraviť | upraviť zdroj]

Zo skupiny atolov Vojvodu z Gloucesteru je ako jediný trvale obývaný. Populácia sa pohybuje na úrovni okolo 50 – 60 osôb a je väčšinou sústredená v hlavnej miestnej osade Otetou.

Demografický vývoj obývania atolu:

Rok 1977 1983 1988 1996 2002 2007 2012
Počet obyvateľov 26 22 20 45 58 58 56
Zdroj ISPF,[5] Sčítanie obyvateľstva

Administratívne patrí Hereheretue (spolu s atolmi Anuanuraro, Anuanurunga a Nukutepipi) k departementu Hao, ktoré leží 450 km severovýchodným smerom.

Zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Atol má záznam aj v Guinnessovej knihe rekordov za jeho pôvodný francúzsky názov "Héréhérétué", ako slovo s najväčším počtom diakritických znamienok v akomkoľvek jazyku.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Names of the Paumotu Islands, with the Old Names So Far As They Are Known podľa J.L. Younga z The Journal of the Polynesian Society, Volume 8, No. 4, December 1899, p.264 – 8
  2. Populácia v komunitách Francúzskej Polynézie z roku 2012 zo stránok štatistického inštitútu pre Francúzsku Polynéziu (ISPF).
  3. Hereheretue Seamount podľa katalógu Seamount na earthref.org
  4. Burney, James A chronological history of the discoveries in the South Sea or Pacific Ocean London, 1803, vII, p.326.
  5. ISPF, Sčítanie obyvateľstva 1977-2002 Archivované 2014-05-15 na Wayback Machine,2007 Archivované 2014-09-23 na Wayback Machine,2012 Archivované 2014-05-15 na Wayback Machine

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hereheretue

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Hereheretue na anglickej Wikipédii.