Merenreho pyramída

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Svetové dedičstvo UNESCO
Merenreho pyramída
MENO
Hiero Ca1.svg
ra mr r
n
Hiero Ca2.svg
xa nfr O24
ḫˁj-nfr mrj-n-rˁw
V kráse žiary sa zjavuje Merenre
ÚDAJE
Lokalita: Sakkára
Staviteľ: Merenre
Obdobie: 6. dynastia
Typ: pravá
Materiál: vápenec
Základňa: 78,75 m
Pôvodná výška: ~52,5 m
Objem: 107 835 m³
Sklon: 53° 7′ 48″
 

Súradnice: 29°51′2.11″S 31°12′54.1″V / 29.8505861°S 31.215028°V / 29.8505861; 31.215028

Dispozícia Merenreho pyramídy a areálu.

Merenreho pyramída alebo Lepsius XXXIX je staroegyptská kráľovská hrobka a nachádza sa na západnom okraji územia pohrebiska pri dedine Sakkára v severnom Egypte.

Pyramídu dal postaviť faraón 6. dynastie Merenre (okolo 2255–2246 pred Kr.), najstarší syn faraóna Pepiho I., s ktorým asi aj určitý čas vládol v tzv. koregencii.

Pyramída je veľmi poškodená, bez obkladu z bieleho jemného vápenca. Jeho kusy sa ešte v 19. storočí dali vidieť v areáli pyramídy. Objekt má odhalené jadro z malých na hrubo opracovaných vápencových blokov. Podzemné priestory sa od zaužívanej štruktúry, ktorá bola prvýkrát použitá pri Džedkareho pyramíde, líšia len veľmi málo:[1] Do pyramídy sa vstupuje spred severnej steny zostupnou chodbou, ktorá ústi do vestibulu, tam sa vyrovnáva a ďalej pokračuje vodorovne pod základňou. Pod vrcholom pyramídy ústí do predsiene, z ktorej ide na západ do pohrebnej komory a na východ do zásobného priestoru s tromi výklenkami, tzv. serdabu. Predsieň a komora majú sedlový strop s troch vrstiev obrovských vápencových blokov. Na stenách sa našli nápisy Textov pyramíd. V pohrebnej komore sa nachádza sarkofág z čierneho čadiča spolu s vekom. Tu sa v 19. storočí našla múmia mladíka, ktorá bola najskôr pokladaná za sekundárny pohreb z neskoršieho obdobia (18. dynastia).[2] Dnes sa egyptológovia prikláňajú k možnosti, že by mohlo ísť o Merenreho múmiu.[1]

Okolitý areál nebol ešte dostatočne skúmaný, vie sa o ohrade z nepálených tehál a časti vzostupnej cesty pri areáli. Našli sa napr. rohové kamene severnej (vstupnej) kaplnky, dlažba obetnej siene zádušného chrámu z vápenca, stopy po vápencovom oltári alebo základ falošných dverí z granitu. Tiež sa našli stopy po výzdobe, z ktorých niektoré boli len vo fáze nákresu, čo bolo najskôr zapríčinené zastavením prác v čase panovníkovej smrti. [3]

Začiatkom 19. storočia urobil prieskum pyramídy Perring, Maspero koncom 19. storočia hľadal Texty pyramíd a pri tej príležitosti zakreslil subštruktúru pyramídy. Od konca 20. storočia na pyramíde pracuje francúzska expedícia pod Leclantovým vedením.[4]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Verner 2008, s. 282
  2. Lehner 1997, s. 160
  3. Lehner 1997, s. 161
  4. Verner 2008, s. 283

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Lehner, Mark (1997), The Complete Pyramids, London: Thames & Hudson (vyd. 2008), ISBN 9780500285473 
  • Verner, Miroslav (2008), Pyramidy, Praha: Academia, ISBN 9788020016171 

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]