Venisova pyramída

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Svetové dedičstvo UNESCO
Venisova pyramída
Sakkara C02-29.jpg
MENO
Hiero Ca1.svg
wn
n
i s
Hiero Ca2.svg
nfr st st st O24
nfr-swt-wnjs
Krásne sú Venisove (kultové) miesta
ÚDAJE
Lokalita: Sakkára
Staviteľ: Venis
Obdobie: 5. dynastia
Typ: pravá
Materiál: vápenec
Základňa: 57,75 m
Pôvodná výška: 43 m
Objem: 47 390 m³
Sklon: 56° 18′ 35″
Hrobka Ka: sat. pyramída
Pyramídy kráľovien: žiadna
 

Súradnice: 29°52′5.56″S 31°12′53.8″V / 29.8682111°S 31.214944°V / 29.8682111; 31.214944

Venisova pyramída leží pri Sakkáre v Egypte, pred vstupom do areálu komplexu Stupňovitej pyramídy. V nej sa nachádzajú najstaršie zachované Texty pyramíd.

Staviteľom bol Venis (okolo 2356–2323 pred Kr.), posledný faraón 5. dynastie.

Pyramída a jej komplex[upraviť | upraviť zdroj]

Pyramída mala vstup zo severu, ktorý bol umiestnený v podlahe tzv. severnej kaplnky. Dispozícia podzemných chodieb a komôr je veľmi podobná subštruktúre pyramídy Venisovho predchodcu Džedkareho. Chodba, ktorá krátko na začiatku klesá, pokračuje rovno až k vertikálnej osi pyramídy a končí predsieňou. Z nej pokračuje na západ pohrebná komora s tmavým bridlicovým sarkofágom a sedlovým žulovým stropom, a na východ zásobná komora s tromi výklenkami. Steny predsiene a komory sú pokryté hieroglyfickými nápismi. Superštruktúra pozostávala zo šesťstupňového jadra z blokov miestneho vápenca. Obklad bol z jemného bieleho vápenca a na niektorých miestach sa zachoval dodnes. V zlom stave sa nachádzala už v časoch Novej ríše, keď bola rekonštruovaná. Pri úpätí východnej steny stojí zádušný chrám a pri jej juhovýchodnom rohu malá kultová pyramída. Vzostupná cesta dosahuje dĺžku 750 m. Údolný chrám ležal kedysi na brehu jazera, oddeľujúceho Mennofer od pohrebiska. Venis svoje manželky nepochoval v pyramídach, ale v hrobkách blízkeho pohrebiska. Riešenie pyramídového komplexu, hlavne zádušného chrámu, predstavuje prechodnú fázu medzi komplexmi 5. a 6.dynastie, ktorú začal už Džedkare. Významnosť Venisovej pyramíde však udeľuje jej reliéfna výzdoba. Pri nej ide o prvý prípad výskytu tzv. Textov pyramíd[1] — náboženských textov (napr. litánií, hymnov, velebení alebo magických textov).[2] Okrem toho objekty komplexu boli bohato zdobené reliéfmi a ďalšími kamennými prvkami, ktorých časť bola druhotne použitá v neskorších staroegyptských stavbách, napr. v komplexe Amenemheta I. v Lište. V areáli pyramídy pri vzostupnej ceste sa nachádza stavba, ktorá pravdepodobne slúžila na uloženie dvoch lodí, symbolizujúcich bárky boha Rea. Areál bol obohnaný múrom.

Výskum[upraviť | upraviť zdroj]

Pyramídu zbežne skúmal už Perring a Lepsius, v roku 1899 sa do vnútra dostal Maspero a neskôr ďalší. Od roku 1939 tu prebieha výskum egyptských archeologických expedícií.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Lehner 1997, s. 154
  2. Lehner 1997, s. 31

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Lehner, Mark (1997), The Complete Pyramids, London: Thames & Hudson (vyd. 2008), ISBN 9780500285473 
  • Verner, Miroslav (2008), Pyramidy, Praha: Academia, ISBN 9788020016171