Venisova pyramída
- Venisova pyramída
- MENO
-
- nfr-swt-wnjs
- Krásne sú Venisove (kultové) miesta
- ÚDAJE
- Lokalita: Sakkára
- Staviteľ: Venis
- Obdobie: 5. dynastia
- Typ: pravá
- Materiál: vápenec
- Základňa: 57,75 m
- Pôvodná výška: 43 m
- Objem: 47 390 m³
- Sklon: 56° 18′ 35″
- Hrobka Ka: sat. pyramída
- Pyramídy kráľovien: žiadna
Venisova pyramída leží pri Sakkáre v Egypte, pred vstupom do areálu komplexu Stupňovitej pyramídy. V nej sa nachádzajú najstaršie zachované Texty pyramíd.
Staviteľom bol Venis (okolo 2356–2323 pred Kr.), posledný faraón 5. dynastie.
Obsah |
Pyramída a jej komplex [upraviť]
Pyramída mala vstup zo severu, ktorý bol umiestnený v podlahe tzv. severnej kaplnky. Dispozícia podzemných chodieb a komôr je veľmi podobná subštruktúre pyramídy Venisovho predchodcu Džedkareho. Chodba, ktorá krátko na začiatku klesá, pokračuje rovno až k vertikálnej osi pyramídy a končí predsieňou. Z nej pokračuje na západ pohrebná komora s tmavým bridlicovým sarkofágom a sedlovým žulovým stropom, a na východ zásobná komora s tromi výklenkami. Steny predsiene a komory sú pokryté hieroglyfickými nápismi. Superštruktúra pozostávala zo šesťstupňového jadra z blokov miestneho vápenca. Obklad bol z jemného bieleho vápenca a na niektorých miestach sa zachoval dodnes. V zlom stave sa nachádzala už v časoch Novej ríše, keď bola rekonštruovaná. Pri úpätí východnej steny stojí zádušný chrám a pri jej juhovýchodnom rohu malá kultová pyramída. Vzostupná cesta dosahuje dĺžku 750 m. Údolný chrám ležal kedysi na brehu jazera, oddeľujúceho Mennofer od pohrebiska. Venis svoje manželky nepochoval v pyramídach, ale v hrobkách blízkeho pohrebiska. Riešenie pyramídového komplexu, hlavne zádušného chrámu, predstavuje prechodnú fázu medzi komplexmi 5. a 6.dynastie, ktorú začal už Džedkare. Významnosť Venisovej pyramíde však udeľuje jej reliéfna výzdoba. Pri nej ide o prvý prípad výskytu tzv. Textov pyramíd[1] — náboženských textov (napr. litánií, hymnov, velebení alebo magických textov).[2] Okrem toho objekty komplexu boli bohato zdobené reliéfmi a ďalšími kamennými prvkami, ktorých časť bola druhotne použitá v neskorších staroegyptských stavbách, napr. v komplexe Amenemheta I. v Lište. V areáli pyramídy pri vzostupnej ceste sa nachádza stavba, ktorá pravdepodobne slúžila na uloženie dvoch lodí, symbolizujúcich bárky boha Rea. Areál bol obohnaný múrom.
Výskum [upraviť]
Pyramídu zbežne skúmal už Perring a Lepsius, v roku 1899 sa do vnútra dostal Maspero a neskôr ďalší. Od roku 1939 tu prebieha výskum egyptských archeologických expedícií.
Referencie [upraviť]
- ↑ Lehner 1997, s. 154
- ↑ Lehner 1997, s. 31
Pozri aj [upraviť]
Iné projekty [upraviť]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Venisova pyramída
Literatúra [upraviť]
- Lehner, Mark (1997), The Complete Pyramids, London: Thames & Hudson (vyd. 2008), ISBN 9780500285473
- Verner, Miroslav (2008), Pyramidy, Praha: Academia, ISBN 9788020016171
 |
Tento článok týkajúci sa architektúry je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |
 |
Tento článok týkajúci sa starovekého Egypta alebo egyptológie je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |
