Džedkareho pyramída

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Svetové dedičstvo UNESCO
Džedkareho pyramída
MENO
Hiero Ca1.svg
ra R11 D28
Hiero Ca2.svg
nfr O24
Džedkare je krásny[1]
ÚDAJE
Lokalita: Sakkára
Staviteľ: Džedkare
Obdobie: 5. dynastia
Typ: pravá
Materiál: vápenec
Základňa: 78,75 m
Pôvodná výška: ~52,5 m
Súčasná výška: 24 m
Objem: 107 835 m³
Sklon: ~52°
Hrobka Ka: sat. pyramída
Pyramídy kráľovien: 1
 

Súradnice: 29°51′03″S 31°13′15″V / 29.850942°S 31.220875°V / 29.850942; 31.220875

Džedkareho pyramída alebo Strážna pyramída (arab. حرم الشواف – Haram aš-Šawáf ) sa nachádza na pyramídovom poli pri dnešnej dedine Sakkára v Egypte.

Pyramídu postavil faraón 5. dynastie Džedkare[2] (okolo 2388–2356), ktorý bol možno synom (alebo bratom či bratrancom) svojho predchodcu Menkauhora.

Pyramída[upraviť | upraviť zdroj]

Dispozícia Džedkareho pyramídového komplexu.

Jej konštrukcia znamená zmenu konceptu vo viacerých prvkoch, podľa ktorého sa pyramídy doposiaľ stavali. Jadro malo šesť stupňov z nahrubo opracovaných malých vápencových kvádrov. Obklad tvorili platne z jemného vápenca, dodnes viditeľné na niektorých miestach. Vstup bol stále zo severnej strany, ale nenachádzal sa už v stene pyramídy, v jej osi, ale bol zapustený v dlažbe dvora pred stenou, 2,5 m západne od osi objektu a bol zakrytý tzv. severnou kaplnkou. Podobnú dovtedy mala len Snofruova Lomená pyramída. Chodba od vstupu klesá k malej sieni, cez ktorú ďalej prechádza už vodorovne k predsieni, nachádzajúcej sa v úrovni východozápadnej osi pyramídy. V malej sieni sa našli pozostatky po pohrebných obradoch. Na predsieň zo západu naväzuje pohrebná komora a z východu tri pravdepodobne zásobné priestory, tzv. serdab. Predsieň a komora majú sedlový strop z veľkých vápencových blokov. V komore kedysi stál pri západnej stene čadičový sarkofág a v juhovýchodnom rohu v podlahe bol malý štvorcový priestor pre kanopy. Celkový stav pyramídy je dnes veľmi zlý. Na pyramíde sa podpísal čas a zlodeji kameňa. Subštruktúra je rozbitá, našli sa fragmenty sarkofágu a pozostatky múmie staršieho muža. Podľa okolností, ktoré vyplývajú z náleziska a archívnych záznamov je možné, že patria majiteľovi pyramídy.

Pyramídový komplex[upraviť | upraviť zdroj]

Axonometria systému vnútorných priestorov v Džedkareho pyramíde. Žltá farba znázornuje prvky z vápenca, tmavoružová prvky z iného kameňa.

V areáli pyramídového komplexu, pri východnej stene pyramídy, sa nachádzal zádušný chrám, ktorého priečelie tvorili dva vežovité objekty pripomínajúce pylóny stavieb z neskoršieho obdobia. Aj stavebný koncept zádušného chrámu sa v niektorých častiach významne zmenil. Podlaha exponovaných priestorov bola z alabastru, palmové stĺpy z červenej žuly, zadná intímna časť chrámu priliehala priamo na hmotu pyramídy. Jeho reliéfna výzdoba je takmer úplne zničená vďaka ťažbe kameňa, ktorý tu prebiehal už v staroveku. Malé množstvo zachovaných častí ukazuje výzdobu na štandardnej úrovni, zmenila sa však skladba a pomer použitých stavebných materiálov. Ubudlo tvrdých a na ťažbu a prepravu náročných druhov, ako žula alebo čadič.[3] Fragmenty výzdoby z objektov pyramídového komplexu sa dajú dnes nájsť v blízkej dedine medzi domami. V hornej časti vzostupnej cesty, pri jej severnom okraji, bolo nájdené pohrebisko posvätných hadov z Neskorého obdobia. Kultová pyramída stojí tradične pri juhovýchodnom rohu pyramídy a bola postavená podľa štandardného konceptu. Pri severovýchodnom nároží areálu stojí menšia pyramída so zádušným chrámom, patriaca pravdepodobne Džedkareho manželke. Jej meno sa však dodnes nepodarilo nájsť. Stavba chrámu, jeho komplexnosť, originalita a veľkosť, odlišujú objekt od podobných zádušných chrámoch kráľovien, čo dáva tušiť spoločenský význam jej majiteľky.

Výskum[upraviť | upraviť zdroj]

Pyramídu skúmal Perring a Lepsius, v roku 1880 sa do jej vnútra dostal Maspero. V polovici minulého storočia tu prebiehali systematické výskumy dvoch expedícií, vedené Varillom a Husajnom, neskôr Fachrím, ktorým sa nakoniec stratila väčšina dokumentácie. V 60. rokoch minulého storočia prebiehal výskum pyramídy kráľovnej. V polovici 80. rokov sa začal výskum časti pyramídového komplexu, vedený Razekom, zádušného chrámu a vzostupnej cesty. Výskum údolného chrámu nebol dodnes dokončený, jeho časť sa nachádza pod prvými domami dediny Sakkára na okraji údolia Nílu.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Verner 2008, s. 255
  2. Známy aj pod menom Džedkare Isesi alebo Isesi, ktoré bolo jeho rodným menom. (Verner 2008, poznámka na str. 227)
  3. Verner 2008, s. 259

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Lehner, Mark (1997), The Complete Pyramids, London: Thames & Hudson (vyd. 2008), ISBN 9780500285473 
  • Verner, Miroslav (2008), Pyramidy, Praha: Academia, ISBN 9788020016171