Neferirkareho pyramída

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Svetové dedičstvo UNESCO
Neferirkareho pyramída
Neferirkare.jpg
MENO
Hiero Ca1.svg
ra nfr ir
kA
Hiero Ca2.svg
bA O24
b3-nfr-jr(.w)-k3-rˁ
Neferirkare (Kakai) je dušou
ÚDAJE
Lokalita: Abúsír
Staviteľ: Neferirkare
Obdobie: 5. dynastia
Typ: stupňovitá → pravá
Materiál: vápenec a žula
Základňa: 105 m
Pôvodná výška: ~72 m
Súčasná výška: 44,57 m
Objem: 257 250 m³
Počet stupňov: 6
Sklon: 53° 7′ 48″
Hrobka Ka: žiadna
Pyramídy kráľovien: žiadne
 

Súradnice: 29°53′41.97″S 31°12′8.37″V / 29.8949917°S 31.2023250°V / 29.8949917; 31.2023250

Neferirkareho pyramída leží na pyramídovom poli pri dedine Abúsír v Egypte, na území bývalého pohrebiska hlavného mesta starovekého Egypta Mennofer.

Staviteľom bol faraón 5. dynastie Neferirkare Kakai (okolo 2446–2426 pred Kr.), pravdepodobne brat svojho predchodcu faraóna Sahureho a syn faraóna Veserkafa. V súčasnosti je ruina pyramídy, ktorá ma odhalené sklonené vrstvy jadra, najvyššie položeným bodom v lokalite. Jej výstavba prebiehala v troch fázach, počas ktorých sa menil tvar, veľkosť pyramídy a sklon jej stien. Podľa niektorých dôkazov mala byť stupňovitá a postupom výstavby ju zmenili na pravú.[1] Nikdy nebolo dokončené jej obloženie. Vstup do vnútorných priestorov je zo severnej steny, od ktorého chodba, skonštruovaná neobvyklým spôsobom, zostupuje pod úroveň základne k rozšírenému priestoru (vestibulu), potom vodorovne pokračuje a ústi v predsieni, ktorá sa nachádza tesne pri pohrebnej komore. Obe miestnosti, orientované východno-západným smerom, sú vo vertikálnej osi pyramídy a majú sedlový strop z veľkých vápencových blokov. Bohužiaľ, tieto priestory sú veľmi zničené zlodejmi kameňa a dnes nie je možná rekonštrukcia ich pôvodného vzhľadu. Kultová pyramída nebola postavená. Zádušný chrám stál pred východnou stenou pyramídy a tiež bol postavený v niekoľkých etapách, ktoré charakterizuje použitie rozdielnych materiálov. Najstaršia etapa výstavby súkromných priestorov chrámu použila vápenec, mladšia etapa dostavovala ostatné priestory nepálenou tehlou. Z výzdoby sa zachovalo len niekoľko fragmentov. Pravdepodobne kvôli časovej tiesni komplex nemá vzostupnú cestu a ani údolný chrám, boli postavené základy, potom sa ich výstavba zastavila.[2][1] V areáli sa našla väčšia časť chrámového archívu, ktorá je súborom zatiaľ najstarších zachovaných písomných pamiatok.[3] Okolo komplexu bol postavený tehlový múr. Pred severnou a južnou stenou pyramídy boli pochované dve lode, ktoré sa nezachovali.

Pyramídy skúmal okrem iných Perring, Lepsius, Borchardt (1904–07) alebo misia Českého (československého) egyptologického ústavu FF UK v Abúsíre.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Lerner 1997, s. 144
  2. Verner 2008, s. 230
  3. Verner 2008, s. 71

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Lehner, Mark (1997), The Complete Pyramids, London: Thames & Hudson (vyd. 2008), ISBN 9780500285473 
  • Verner, Miroslav (2008), Pyramidy, Praha: Academia, ISBN 9788020016171