Vrbovská pahorkatina
| Vrbovská pahorkatina | |
| geomorfologická časť Popradskej kotliny | |
 Okolie Vrbova
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Prešovský |
| Okresy | Poprad, Kežmarok |
| Časť | Popradskej kotliny |
| Hranice | Popradská rovina, Lomnická pahorkatina, Kežmarská pahorkatina, Ľubické predhorie, Levočské úboče, Hornádske podolie, Dúbrava |
| Mestá | Poprad, Gánovce, Kežmarok |
| Rieky | Poprad, Vrbovský potok, Gánovský potok |
| Súradnice | 49°02′49″S 20°23′02″V / 49,047°S 20,384°V |
| Najnižší bod | juhovýchodný okraj územia |
| - poloha | Jánovce |
| - výška | cca 570 m n. m. |
   Poloha územia v rámci Slovenska
| |
  Poloha územia v rámci Prešovského kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Vrbovská pahorkatina[1] je geomorfologickou časťou Popradskej kotliny. Nachádza sa v jej juhovýchodnej časti, juhovýchodne od mesta Poprad.[2]
Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]
Územie sa nachádza v juhovýchodnej časti Podtatranskej kotliny, v južnej polovici podcelku Popradská kotlina. Zaberá mierne zvlnené územie juhovýchodne od rieky Poprad, približne od Spišskej Teplice pri Poprade po Kežmarok a južným smerom po obec Jánovce. Z významnejších sídiel tu ležia Gánovce, Vrbov, Švábovce a Hôrka. V rámci Popradskej kotliny susedí na severe Popradská rovina, Lomnická pahorkatina a Kežmarská pahorkatina. Na východe vystupujú Levočské vrchy a ich časti Ľubické predhorie a Levočské úboče, juhovýchodne sa nachádza Hornádske podolie, podcelok Hornádskej kotliny. Južný okraj pahorkatiny vymedzuje hrebeň Dúbravy, podcelok pohoria Kozie chrbty.[2]
Vysoko položenou pahorkatinou vedie rozvodie Baltského a Čierneho mora a tak všetky prítoky západným okrajom pahorkatiny tečúceho Popradu (napríklad Ľubica, Tvarožniansky potok, Vrbovský potok a Hozelský potok) odvádzajú vodu do Baltského mora. Gánovský potok, Trnovský potok i Sihoť odvádzajú vodu z južnej časti územia do rieky Hornád a Čierneho mora.[3]
Významné dopravné koridory vedú najmä okrajovými časťami Vrbovskej pahorkatiny; južnou polovicou z Popradu vedie Európska cesta 50, vedúca v trase diaľnice D1 (Žilina – Košice), cesta I/18 (Liptovský Mikuláš – Levoča) i železničná trať Žilina – Košice. V Poprade cestné ťahy križuje I/66 (Rožňava – Kežmarok), ktorú sleduje aj regionálna trať do Starej Ľubovne a z mesta Kežmarok vedie južným smerom cesta II/536 k obci Jánovce, kde sa pripája na cestu I/18.[3]
Ochrana územia[upraviť | upraviť zdroj]
Táto časť Popradskej kotliny leží mimo veľkoplošne chránených území. Z maloplošných, osobitne chránených lokalít sa tu nachádza prírodná rezervácia Primovské skaly a Švábovská stráň, národná prírodná pamiatka Gánovské travertíny a prírodná pamiatka Briežky.[3]
Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]
Juhovýchodná časť Popradskej kotliny je mimo mestá Poprad a Kežmarok s ich historickými pamiatkami, zaujímavá archeologickým náleziskom pri Gánovciach, kde bola nájdená mozgovňa lebky neandertálca. Pri obci Jánovce leží nálezisko z bronzovej doby, Myšia hôrka. Významné sú termálne pramene, ktoré využíva aquapark AquaCity v Poprade i termálne kúpaliská vo Vrbove.
Značené trasy[upraviť | upraviť zdroj]
- po
zelenej značke z Popradu cez Gánovce do Kvetnice - po
modrej značke:
- z Kežmarku do Tvarožnej
- z Vydrníka cez Jánovce do Vlkoviec
- zo Spišskej Teplice na Kozí kameň (1 255 m n. m.)[3]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2019-06-04]. Dostupné online.
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-06-04]. Dostupné online.
- ↑ a b c d mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-06-04]. Dostupné online.