Lučenec: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
Bubamara (diskusia | príspevky)
53 099 editací
d Verzia používateľa 178.41.147.249 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Rainbot
Značka: možný spam
Riadok 276: Riadok 276:
== Externé odkazy ==
== Externé odkazy ==
* [http://www.lucenec.sk/ Stránky mesta Lučenec]
* [http://www.lucenec.sk/ Stránky mesta Lučenec]
* [http://www.tic.sk/pamiatky/lucenec Pamiatky Lučenec]
* [http://www.tic.sk/skoly/lucenec Školy Lučenec]
* [http://www.tic.sk/mapa/lucenec Mapa Lučenec]


{{Obce okresu Lučenec}}
{{Obce okresu Lučenec}}

Verzia z 10:45, 31. august 2011

 Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť.
Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje.
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Lučenec pozri Lučenec (rozlišovacia stránka).
Lučenec
mesto
Panoráma mesta
Štát Slovensko Slovensko
Región Banskobystrický
Okres Lučenec
Historický región Novohrad
Nadmorská výška 194 m n. m.
Súradnice 48°19′43″S 19°40′09″V / 48,32861°S 19,66917°V / 48.32861; 19.66917
Rozloha 47,789809 km² (4 779 ha)
Obyvateľstvo 27 547 (31. 12. 2008)
Hustota 576,42 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1262
Primátor Alexandra Pivková[1] (SDKÚ-DS, SaS, MOST-HÍD, KDH)
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 984 01
Tel. predvoľba +421-47
ŠÚJ 511218
EČV LC
Poloha mesta v rámci Slovenska
Poloha mesta v rámci Slovenska
Poloha mesta v rámci Slovenska
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
Wikimedia Commons: Lučenec
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: http://www.lucenec.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Kalvínsky kostol

Lučenec (maď. Losonc, nem. Lizenz) je mesto na Slovensku ležiace v Banskobystrickom kraji. Je centrom historického regiónu Novohradu.

Polohopis

Časti mesta

Miestne časti
Sídliská
  • Rúbanisko I
  • Rúbanisko II
  • Rúbanisko III
  • Červená Armáda (sídlisko Juh)
  • Štvrť M. R. Štefánika
Osady
  • Béter, Čerepeš, Čurgov, Cirkevná osada, Dolná Slatinka, Fabianka, Havašova samota, Hladký majer, Koháryho dolina, Horná Slatinka, Lučenské kúpele, Ľadovo, Markušova osada, Osada verejnej čistoty(sar dar), Parný mlyn, Pokorného osada, Ružová osada, Šimova samota, Tausova osada, Uhoľná samota, Vágova samota, Vinice

Ulice

Významné ulice: Masarykova, Haličská, Vajanského, Gemerská, Fiľakovská, Zvolenská, L. Novomeského, štvrť M.R.Štefánika., Komenského, Timravy.

Vodné toky

Mestom pretekajú Krivánsky a Tuhársky potok. Na juhovýchodnom okraji mesta sa spájajú.

Vodné plochy

Na západnom okraji mesta (smerom na Halič) je vodná nádrž Ľadovo na Tuhárskom potoku.

Obyvateľstvo

Počet obyvateľov v roku 2001: 28 332 obyvateľov

Etnické zloženie obyvateľstva

  • Slováci - 81,63 %
  • Maďari - 13,11 %
  • Rómovia - 4,32 %
  • Česi - 0,61 %
  • Nemci - 0,03 %

a iní

Náboženské zloženie obyvateľstva

  • rímski katolíci - 56,56 %
  • bez vyznania - 21,12 %
  • evanjelici a. v. - 14,47 %
  • grécki katolíci - 0,39 %

a iní

Jawa 21 Pionier

Bližšie informácie v hlavnom článku: Dejiny Lučenca

Archeologické nálezy ukazujú na osídlenia v miestach, kde sa dnes nachádza Lučenec, už v praveku. Medzi obcou Vidiná a časťou Lučenca Opatovou boli nájdené pracovné nástroje z doby kamennej vyrobené z chalcedónu. Z obdobia staršieho eneolitu (4.tisícročie pred Kr.) pochádza medený sekeromlat, nájdený v Lučenci. Nálezmi z doby bronzovej sú džbánok (staršia doba bronzová), osem bronzových mečov z Opatovej a meč z Lučenca-Tuhára. V lučenskom lese bola nájdená súčasť konského postroja z doby bronzovej. Z obdobia sťahovania národov pochádzajú urny nájdené v miestnej časti Parný mlyn. V tomto období sa na území Lučenca striedali kmene Jazygov, Kvádov, Ossov, Svévov, Hunov, Avarov, Cottinov a ďalších. V šiestom a siedmom storočí sem prichádzajú Slovania ako prví stáli obyvatelia. V 10. storočí sa k nim pridávajú Maďari.

V roku 1128 postavil Lambert kaplnku na počesť Panny Márie, údajne v Lučenci. Je to prvá (neoverená) správa o Lučenci. V roku 1190 sa po prvý krát spomína kláštor Valis lucida v dnešnej Opatovej. Patril cistercitom a bol založený na pozdvihnutie poľnohospodárstva v oblasti Horného Ipľa, ktorá bola málo kolonizovaná. Kláštor ležal na križovatke obchodných ciest (Horné Uhorsko - Dolné Uhorsko, západ - východ), preto sa usudzuje aj na jeho obchodnú funkciu. Pôvodná osada Lučenec sa nachádzala niekde medzi Opatovou a Vidinou. Lokalitu, ktorá sa nazývala Eb hát sa dosiaľ nepodarilo presne identifikovať.

V 13. storočí boli pánmi Lučenca rôzne šľachtické rody, napríklad Zaah (Zach), Szemere Kačič, Tomaj a ďalšie. Z rokov 1239-1240 máme ďalšiu zmienku o cistercitoch v Lučenci a v Lučenci-Tuhári. Samotný názov Lučenca (ako TERRA LUCHUNCH) je však uvedený prvýkrát až v listine kráľa Bela IV. z 3. augusta 1247. V roku 1262 sa zas uvádza názov LOSUNC, v roku 1271 (in) LUSUNCH, v roku 1275 (in) LOSUNCH, TERRA LOSUNCH, v roku 1277 a v roku 1280 POSESSIO LUSUNCH, v roku 1299 TERRA LUSUNCH. Z roku 1299 údajne pochádza aj listina, v ktorej sa už Lučenec uvádza ako mesto, ale nevedno, kde by sa táto listina mala nachádzať. Z roku 1327 je zmienka „VILLA SEU CIVITATIS LUCHUNCH“ – „dedina či mesto Lučenec“, obkolesené priekopou a ohradou (palánkom). V 30. rokoch 14. storočia sa Lučenec uvádza ako farnosť (plébánia).

V 13. až 14. storočí sa Lučenec hospodársky nerozvinul natoľko, aby sa mohol stať slobodným mestom. Vyplývalo to z jeho polohy mimo hlavných tranzitných ciest. Lučenec bol pôvodne poddanskou obcou, patriacou k Divínskemu hradnému panstvu (Dyen, Dyuen). V roku 1393 kráľ Ľudovít Veľký daroval panstvo rodu Lossonczyovcov (Lučenských) a Lučenec (LOCHON) daroval šiestim bratom Lossonczyovcom. V roku 1406 im kráľ Žigmund držbu Lučenca potvrdil. V roku 1404 sa uvádza názov LOSONCZ.

V roku 1451 sa Lučenec už spomína ako oppidum - mestečko. Rok 1451 bol zároveň rokom snáď najznámejšej udalosti z dejín Lučenca: bitky pri Lučenci. Bola to jedna z viacerých bitiek medzi uhorským gubernátorom Jánom Huňadym a Jánom Jiskrom, pričom tentokrát zvíťazil Jiskra.

V polovici 16. storočia sa tu rozšírilo silné reformačné hnutie. Roku 1608 zabrali rímskokatolícky kostol kalvíni a vačšina obyvateľov Lučenca sa stala kalvínmi. Roku 1622 Lučenec vypálili vojaci Gabriela Betlena. Zhoreli aj listiny s mestskými privilégiami. Ďalšiu brzdu pre rozvoj mesta predstavovali aj vojny s Turkami. Od 17. po 18. storočie vznikali remeslá. Roku 1695 získal Lučenec od cisára Leopolda I. právo organizovať trhy.

V roku 1846 vznikla v Lučenci prvá banka a prvé noviny. V roku 1847 bolo zriadené kalvínske gymnázium. Počas revolučných udalostí roku 1849 bol Lučenec vypálený ruskou cárskou armádou. Vyhorel aj kalvínsky kostol a preto musel byť roku 1853 prestavaný (v neogotickom štýle). V 2. polovici 19. storočia sa začalo spriemyselňovanie, keď tu vznikla garbiareň, dve smaltovne, závod na výrobu poľnohospodárskych strojov a tehelňa. Roku 1871 sa stavala železnica z Budapešti cez Lučenec na Žilinu a Ostravu. V 90. rokoch 19. storočia bola postavená nová radnica. Roku 1899 zasiahla mesto povodeň. V roku 1910 vzniklo prvé stále kino. Roku 1919 boli z Lučenca komandované maďarské ozbrojené skupiny, usilujúce sa o nastolenie boľševického režimu. Boje medzi česko-slovenskou armádou a boľševikmi prebiehali na prelome mája a júna a Maďari boli napokon prinútení ustúpiť. Lučenec definitívne zostal súčasťou Česko-Slovenska. Roku 1925 bola postavená synagóga. V tom istom roku Lučenec napojili na energetickú sieť vysokého napätia a zároveň sa začala budovať mestská vodovodná sieť. Roku 1938 sa Lučenec na základe Viedenskej arbitráže stal súčasťou horthyovského Maďarska. Po skončení druhej svetovej vojny sa mesto rozvíjalo (boli postavené nové byty, nemocnica, závody, školy), ale za pridrahú cenu zničenia architektonicky cenných budov, ako bolo napr. secesná Café Corso. Roku 1968 na územie mesta vstúpili vojská Varšavskej zmluvy. Roku 1982 bol Lučenec v pozornosti sveta pre konanie Majstrovstiev sveta v parašutizme v neďalekých Boľkovciach, pre ktorý účel bol postavený Hotel Pelikán. V deväťdesiatych rokoch bola otvorená Zlatá ulička s butikmi a pohostinstvom.

Politika

Novou primátorkou Lučenca na roky 2010-2014 je Alexandra Pivková (SDKÚ-DS).

Volebné obdobie 2011-2015

Primátorkou mesta je PhDr. Alexandra Pivková, viceprimátorom Mgr. Pavol Baculík.

Mestské zastupiteľstvo

Mestské zastupiteľstvo má 25 poslancov. Relatívnu väčšinu tvoria nezávislí kandidáti, okrem nich sú zastúpené strany SNS, koalícia SDKÚ-DS s KDH, SMER, SZ, OKS, SMK, SF a SLNKO. Siedmi poslanci MsZ tvoria Mestskú radu.

  • Karol Mičko, SDKÚ-DS, KDH
  • Pavol Krokoš, OKS
  • Zaher Mahmoud, SF
  • Anna Václavíková, SMER
  • Pavol Baculík, SDKÚ-DS, KDH
  • Juraj Pelč, nezávislý kandidát
  • Pavol Balážik, nezávislý kandidát, člen Mestskej rady
  • Rudolf Slivka, SLNKO
  • Norbert Krišta, SZ
  • Pavol Kalinský, SDKÚ-DS, KDH, člen Mestskej rady
  • Peter Brunčák, nezávislý kandidát
  • Eva Balážová, SMER, členka Mestskej rady
  • Pavol Filčík, SMER
  • Ján Jackuliak, SDKÚ-DS, KDH, člen Mestskej rady
  • Roman Grebáč, OKS
  • Ján Bystriansky, SMK-MKP
  • Ján Brezňan, SNS, člen Mestskej rady
  • Štefan Prístavka, nezávislý kandidát
  • Elena Uličná, nezávislý kandidát, členka Mestskej rady
  • Péter Csúsz, SMK-MKP, člen Mestskej rady
  • Zsolt Mihalovics, SMK-MKP

Kultúra a zaujímavosti

Socha "Obranca Novohradu" na Kubínyiho námestí

Divadlá

  • Dom kultúry Boženy Slančíkovej-Timravy
  • Kino Apollo (už digitalizované s možnosťou premietania 3D filmov)
  • Amfiteáter

Múzeá

  • Novohradské múzeum a galéria v Lučenci vzniklo v r.1955 ako Okresné vlastivedné múzeum v Haliči. V rokoch 1967 - 1985 pôsobilo vo Fiľakove ako Novohradské múzeum. Od r.1985 sídli v Lučenci v pamiatkovej budove bývalého župného súdu v historickom jadre mesta. Inštitúcia, ktorej zriaďovateľom je Banskobystrický samosprávny kraj, spravuje viac ako 30 000 archeologických, etnologických, historických a galérijných zbierkových predmetov. Z nich sú obzvlášť cenné zbierky ľudovej keramiky, smaltu a historického skla dokumentujúce dominantné výrobné odvetvia Novohradu. Galerijná zbierka mapuje tvorbu umelcov pôsobiacich v Lučenci a jeho okolí. Pravidelne organizuje medzinárodnú súťaž Trienále akvarelu /od r.1983/, Medzinárodné keramické sympózium /od r.1989/. Múzeum má v bohatú kolekciu súčasnej keramiky, ktorú prezentuje aj stála expozícia.

www.nmg.sk Otvorené Ut-Pia: 9-17, Ne: 14-17

Hudba

Z Lučenca pochádza nu-metalová skupina Forma a grindcoreová skupina Mižer.

Pozoruhodné stavby

Katolícky kostol

Pomníky

  • V mestskom parku je pomník na uctenie padlých v okolí Lučenca pri boľševickom vpáde roku 1919.
  • Pred štátnym gymnáziom je pomník (socha) Timravy.
  • Vedľa mestského úradu je pomník Dr. Vodu.

Mestský park

Rybník v mestskom parku

Nachádza sa na juhozápade mesta. Bol založený roku 1884. Okrem pokojných prechádzok či posedení na lavičkách má návštevník k dispozícii aj pohostinské zariadenie. Blízko neho sa nachádza jazierko, ktoré v minulosti slúžilo na člnkovanie. V súčasnosti už v ňom vidno plávať len kačky a biele a čierne labute. Medzi atrakcie parku patria aj v klietke umiestnené pávy, rôzne druhy vtákov, osol, detské ihrisko, a nad pávmi detské atrakcie, tiež Reštaurácia Biela Labuť. Po okraji parku preteká Tuhársky potok.

Chránené stromy

Šport

Lučenec má extraligový basketbalový tím BK E.S.O Lučenec. V roku 2003 vyhral Česko-slovenský pohár a v rokoch 2004 a 2006 tituly majstra Slovenska.Teraz hrá Lučenec prvú ligu s menom OZ DASKIT Lučenec. Futbalový klub LAFC Lučenec hrá I. ligu (druhú najvyššiu súťaž).

Hospodárstvo a infraštruktúra

Dôležité firmy

  • Ipeľské tehelne
  • Lunaco
  • Johnson Controls
  • Agro CS Slovakia
  • Novoker
  • CONSTRUCT s.r.o.
  • ProKlient reality s.r.o

Osobnosti

Partnerské mestá

Referencie

  1. ↑ Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2010-11-28. Dostupné online.

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Lučenec

Externé odkazy

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Lučenec&oldid=3888999“