Šafranice (prírodná pamiatka)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 49°32′55″S 16°0′43″V / 49,54861°S 16,01194°V / 49.54861; 16.01194
Šafranice
prírodná pamiatka
Šafranice 2012-09-09.JPG
september 2012
Štát Česko Česko
Región Kraj Vysočina
Okres Okres Žďár nad Sázavou
Lokalita Slavkovice, Veselíčko
Nadmorská výška 609 – 615 m n. m.
Súradnice 49°32′55″S 16°0′43″V / 49,54861°S 16,01194°V / 49.54861; 16.01194
Rozloha 7,0088 ha
Vznik 24. máj 2013[1]
 - Vyhlásil Krajský úrad kraja Vysočina
Správa AOPK ČR
Kód AOPK ČR 5781
Česko: Šafranice
Šafranice
Poloha na mape Česka
Wikimedia Commons: Šafranice (natural monument)
Webová stránka: Biolib.cz
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Prírodná pamiatka Šafranice[2] je rozľahlá ostricovo-rašeliníková lúka medzi lesmi. Vzhľadom na veľkú plochu zachovaných prírodných biotopov sú tu bohaté populácie osobitne chránených druhov rastlín: vstavačovec májový (Dactylorhiza majalis), bielokvet močiarny (Parnassia palustris), vachta trojlistá (Menyanthes trifoliata) a vŕba rozmarínolistá (Salix rosmarinifolia). Veľká plocha prírodných biotopov je nemenej pozoruhodná z hľadiska živočíchov, typickým zástupcom je napr. Ohrozený hnedáčik čermeľový (Melitaea diamina). K chránenému územiu patrí tiež lesný rybník vo východnom okraji, ktorý hostí bohaté populácie obojživelníkov a má veľmi kvalitné litorálne porasty.[3]

Popis územia a charakteristika jeho prírodných pomerov[upraviť | upraviť kód]

Geologické, geomorfologické a pôdne pomery[upraviť | upraviť kód]

Lokalita sa nachádza asi 1,2 km západojuhozápadne od Slavkovíc (a 0,9 km juhovýchodne od stanice vo Veselíčku), v nadmorskej výške okolo 610 m. Hoci leží v pramennej oblasti Řečického potoka blízko Európskeho rozvodia Dunaj – Labe, je tu krajina plochá. Ide o neveľký zvyšok zarovnaných senilných povrchov, tvoriacich náhorné plató moravskej strany Českomoravskej vrchoviny. Vzhľadom na polohu na rozvodí, nebola krajina príliš postihnutá denudačnými procesmi. Hlavne potom zarezávaním údolí vodných tokov, ktoré je tu najvýznamnejším modelačným procesom celých štvrtohôr. Neďaleko, severne za Slavkovicami, sa už dvíha masív Žďárskych vrchov (lokalita leží v južnom podhorí). Lokalita je obklopená lesným celkom vymedzujúcim ťažko obrobiteľné, podmáčané a oglejené pôdy. V bezprostrednom okolí sa teda rozkladajú predovšetkým kultúrne smrekové lesy. S otvorenou poľnohospodárskou krajinou lokalita komunikuje len pruhmi lúk pozdĺž potokov (v poslednom polstoročí zalesňovaných).

Juhovýchodnú (dolnú) časť lokality tvorí Lesný rybník. Zásadnú, centrálnu časť územia za rybníkom tvoria neporušené rašelinové lúky. Voda, ktorá sýti územie, vystupuje väčšinou difúzne pozdĺž okrajov. Výraznejšie pramenisko sa nachádza v strede lokality, ale v minulosti bolo narušené ťažbou rašeliny a odvodnením. Severozápadná časť lokality je menej zachovalá. Cenný, ale silno zarastený je severný cíp. Inak je tu veľká plocha odvodnených a silne degradovaných pozemkov zarastených trstinou. Západný okraj leží v ploche dávno zaniknutého rybníka. Dnes ide o dôležitý sedimentačný priestor, chrániaci územie pred vplyvom odtokových splachov z povodia. Drobný vodný tok Řečického potoka pretekajúci podľa dlhšej osi lokality, je zvedený do otvorenej melioračnej struhy.

Podložím sú proterozoické ruly moldanubika. Možno tu predpokladať celkom hlboký zvetralinový pokryv. Z hľadiska pôdnych podmienok prevažujú hydromorfné pôdy – gleje, významné sú polohy rašelín.[3]

Klimatické a hydrologické pomery[upraviť | upraviť kód]

PP Šafranice leží v mierne teplej klimatickej oblasti, v klimatickom okrsku MT 3, s priemernou ročnou teplotou vzduchu 6,5 °C a priemerným ročným úhrnom zrážok okolo 700 mm. Miestna klíma má veľmi výrazné charakteristiky odlišné od okolia, odlišnosti však nie sú overené meraniami. Je výrazne zmenená polohou medzi lesmi, charakterom vegetácie a biotopu vôbec. Mokraďové vegetácie a silne podmáčané pozemky v chránenej polohe sa správajú odlišne predovšetkým kvôli odlišnej disipácii slnečnej energie, poťažmo evapotranspirácie. Lokalita leží v pramennej oblasti Řečického potoka (prítok Bobrůvky-Loučky, povodia Svratky) blízko rozvodia Dunaj-Labe. Na lokalite sa steká niekoľko pramenných stružiek. Poloha uprostred širokej plytkej depresie je miestom so spomaleným odtokom vody a teda miestom priaznivým pre vznik rašelinových lúk. Prirodzený vodný režim zahŕňa veľké plochy porastov s podzemnou vodou tesne pod povrchom, výdatne podmáčané po celý rok. V strednej časti územia je tiež detegované jedno pramenisko, na ktorom sa vytvorila rašelinová kopa lúčneho rašeliniska. Vodný režim na lokalite je však narušený. Pozitívnym ovplyvnením vodného režimu človekom je stavba rybníka vo východnej časti územia. Počas vývoja došlo k naturalizácii nádrže a ku vzrastu jeho prírodných hodnôt na vysokú úroveň.

Prírodné biotopy, vegetácia a flóra[upraviť | upraviť kód]

Fytogeografické členenie – 67. Českomoravská vrchovina. Mapa potenciálnej prirodzenej vegetácie v širokom okolí lokality [4] uvádza acidofilné bučiny asociácie Luzula-Fagetum. Na lokalite boli pôvodne podmáčané smrečiny (Mastigobryo-Piceetum). Na výskyt podmáčaných smrečín okrem iného poukazuje významný výskyt striebornej jedle v okolí lokality. Acidofilné bučiny možno predpokladať všade v kontakte. Pôvodný les zanikol už pred stáročiami. Na mieste podmáčaných smrečín aj acidofilných smrečín boli založené smrekové monokultúry. Celkovo má flóra lokality vzťah k blízkym Žďárským vrchom (k oreofytiku). Lokalita obsahuje flóru a vegetáciu typickú pre tunajšiu krajinu. Pôvodné, všade v okolí veľmi rozšírené mokré a rašelinové lúky obsahovali rovnaké druhové a vegetačné spektrum. Šafraníce je výnimočne zachovanou a vyvinutou ukážkou.[3]

Prírodné biotopy[upraviť | upraviť kód]

Hlavným predmetom ochrany sú prírodné biotopy podhorských rašelinových lúk a mezotrofných rybníkov. Lokalita obsahuje pre územie typické biotopy v relatívne veľmi dobre zachovanom stave, s populáciami typických druhov, medzi ktorými je rad druhov ohrozených a zvlášť chránených. Prírodné biotopy lúčnej časti sú zastúpené typickou sériou:

  • Nevápnité machové slatiniská (Caricion fuscae)
  • Prechodné rašeliniská (Sphagno recurvata – Caricion canescentis)
  • Vlhké pichliačové lúky (Calthhion: Angelico-Cirsietum palustris)
  • Podhorské psiarkové lúky (Violion caninae)
  • Vodné toky – prirodzené pramenné stružky a potoky neodmysliteľne dotvárajú obraz plne zachovaných lokalít.
  • Tŕstie eutrofných stojatých vôd (Phragmition communis)
  • Vegetácia vysokých ostríc (Caricion rostratae)
  • Mokraďové vrbiny (Salicion cinereae)
  • Nádrže bez ochranársky významnej vegetácie. V prípade vhodnejšieho štýlu hospodárenia možno očakávať regeneráciu smerom k hodnotnejšiemu stavu.

Okrem plôch prírodných biotopov sa v lokalite vyskytujú tiež biotopy silno zmenené človekom:

  • Ruderálna bylinná vegetácia mimo sídel – obsadzuje plochy narušené odvodnením
  • Lesné kultúry s nepôvodnými drevinami – nedávne výsadby smreka a borovice do zachovalých častí rašelinovej lúky.
  • Nálety pionierskych drevín – ide zväčša o nálet smreka, borovice a brezy. Celkovo nálet nepatrí ku kľúčovým problémom lokality.
  • Vodné toky a nádrže silne narušené človekom – Potoky chráneného územia sú napriamené a zvedené do melioračnej struhy, periodicky sú silne ovplyvňované splachmi z poľnohospodárskej pôdy alebo pri vypúšťaní rybníka nad lokalitou.[3]

Flóra[upraviť | upraviť kód]

Na lokalite sa vyskytuje typická flóra podhorských rašelinových lúk Vysočiny. Lokalita nie je nejako výnimočne druhovo bohatá, pretože je tu malá pestrosť (ponuka) biotopov. Ponuka stanovíšť je zrejme nižšia ako v minulosti, pretože dnes chýba flóra rašelinových pramenísk (odťažené, narušený vodný režim). V zovretej polohe medzi lesmi sa navyše viac uplatňuje skôr chudobná acidofilná flóra. Ale aj tak lokalita predstavuje výnimočný prípad veľkej lokality s veľkými populáciami osobitne chránených druhov rastlín: vstavačovec májový, vachta trojlistá, bielokvet močiarny a vŕba rozmarínolistá. Aj len sama ochrana týchto druhov je pádnym dôvodom na legislatívnu ochranu, pretože populácie sú tu veľké, vitálne a majú nadpriemerne dobrú perspektívu do budúcnosti. K ďalším typickým a zároveň ohrozeným druhom patria: ostrica oblastá, valeriána dvojdomá a nátržnica močiarna.[3]

Fauna[upraviť | upraviť kód]

  • Obojživelníky, sú ochranársky dôležitou skupinou. Zatiaľ bol zistený výskyt štyroch chránených druhov: mloka bodkovaného, mloka horského, ropuchy bradavičnatej a skokana krátkonohého.
  • Plazy majú malé zastúpenie, zatiaľ bola nájdená iba jašterica živorodá.
  • Vtáky nie sú dôležitou skupinou vzhľadom na stiesnenú polohe medzi lesmi. Ak by rovnaká plocha ležala v otvorenej krajine, potom by pre vtáky naopak bola veľmi významná. Za pozornosť stojí pravidelný výskyt sluky hôrnej a častá prítomnosť bociana čierneho.
  • Cicavce tu nie sú ochranársky dôležitou skupinou, typický je výskyt hraboša močiarneho.
  • Bezstavovce sú veľmi významnou skupinou. Predovšetkým pre faunu motýľov mokrých a rašelinových lúk je lokalita dôležitým refúgiom. Dostatočne veľká plocha príhodných biotopov je zárukou dlhodobo prosperujúcich populácií a udržateľného prežívania. Symbolom ohrozenej motýlej fauny rašelinových lúk je hnedáčik čermeľový (Melitea diamine). Ďalšou dôležitou skupinou sú bezstavovce oligotrofných vôd. Biotopom sú jednak zadné partie litorálu pri rybníku, a potom tiež drobné tône po ťažbe rašeliny. Zistený bol napríklad výskyt vážky tmavej (Sympetrum danae).[3]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Stránky AOPK ČR [online]. [Cit. 2017-01-23]. Dostupné online. (po česky)
  2. Kraj Vysočina má novú prírodnú pamiatku (po česky)
  3. a b c d e f Plán starostlivosti o pamiatku [online]. [Cit. 2017-01-24]. Dostupné online. (po česky)
  4. http: // geoportál. cenia.cz

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]

Zdroj[upraviť | upraviť kód]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Šafranice (přírodní památka) na českej Wikipédii.