Meandry Svratky u Milov
| Meandry Svratky u Milov | |
| prírodná rezervácia | |
 | |
| Štát |  Česko
|
|---|---|
| Región | Kraj Vysočina |
| Okres | Okres Žďár nad Sázavou |
| Lokalita | České Milovy, Moravské Křižánky, Sněžné na Moravě |
| Nadmorská výška | 590 - 603 m n. m. |
| Súradnice | 49°40′16″S 16°5′34″V / 49,67111°S 16,09278°V |
| Rozloha | 60,76 ha |
| Vznik | 17. jún 2014[1] |
| - Vyhlásila | Správa CHKO Žďárské vrchy |
| Správa | AOPK ČR- Správa CHKO Žďárské vrchy |
| Kód AOPK ČR | 5945 |
  Meandry Svratky u Milov Poloha na mape Česka
| |
| Webová stránka: Ochrana prírody.cz | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Meandry Svratky u Milov je prírodná rezervácia ev. č. 5945 rozkladajúca sa v katastrálnych územiach České Milovy, Moravské Křižánky a Snežné v okrese Žďár nad Sázavou v nadmorskej výške 590 - 603 metrov.
Ochrana[upraviť | upraviť zdroj]
Predmetom ochrany sú spoločenstvá makrofytnej vegetácie tečúcich a stojatých vôd, vegetácie bahnitých substrátov, vegetácie vysokých ostríc, nevápnitých machových slatinísk, prechodových rašelinísk, vlhkých pcháčových lúk a tužobníkových lád, psicových trávnikov a mezofilných ovsíkových lúk, mokraďových vrbín, vŕbových krovín hlinitých a piesčitých náplavov a údolných jaseňovo-jelšových luhov. Ďalej sú predmetom ochrany vzácne a ohrozené druhy rastlín a živočíchov, vrátane ich biotopov.
Prírodná rezervácia je súčasťou chránenej krajinnej oblasti Žďárské vrchy. Oblasť spadá tiež do CHOPAV Žďárské vrchy.[2]
História[upraviť | upraviť zdroj]
V lokalite boli vykonané prieskumné práce po zriadení CHKO Žďárské vrchy a v roku 1978 bol spracovaný návrh na vyhlásenie najhodnotnejšej časti územia za chránený prírodný výtvor. V tej dobe bola však cenená poľnohospodárska pôda, a tak bol návrh zamietnutý. Neskôr sa územie dostalo do I. zonácie CHKO Žďárské vrchy a v súčasnej dobe je aj regionálnym biocentrom Meandre Svratky, ktorý je súčasťou nadregionálneho biokoridoru č. 127.[2] Územie bolo v minulosti odvodňované. Súčasné splachy z okolitých polí spôsobili eutrofizáciu spoločenstiev, a to predovšetkým v okrajoch územia. Zmena hospodárenia - z extenzívneho hospodárenia na lúkach v údolnej nive sa v socialistickej dobe prešlo na hospodárenie pomocou ťažkej mechanizácie, pre ktorú boli niektoré plochy nedostupné. Sukcesný vývoj mal za dôsledok rozšírenie chrastice trsťovitej a čiastočne aj drevinných porastov. Celkovo tak došlo v lokalite k poklesu biodiverzity územia, a to predovšetkým zníženie zastúpenia druhovo bohatých vlhkých pcháčových lúk.[2]
Flóra[upraviť | upraviť zdroj]
Zo osobitne chránených a ohrozených druhov rastlín sa tu podľa plánu starostlivosti vyskytuje slabá populácia hadomoru nízkeho. Uvidieť ho môžete v porastoch trávnikov Violion caninae pri okrajoch vlhkých pcháčových lúk s náletmi. Slabé populácie v menších skupinkách zaujímajú tiež veronika štítovitá, ktorá sa nachádza vo vlhkých zrašelinovatelých lúkach zväzu Caricion fuscae a červenavec alpský vyskytujúci sa v bahnitých tôňach v slepých meandroch a jarku Černého potoka. Medzi ďalšie cenné rastliny, ktoré osídľujú lokalitu patria valeriána dvojdomá, lipnica Chaixova, nátržnica močiarna, ostrica trsnatá, vstavačovec májový, popolavec kučeravý rastúce vo vlhkých pcháčových až zrašelinovatelých lúkach údolnej nivy, vŕbovka močiarna a všivec lesný.[2]
Fauna[upraviť | upraviť zdroj]
V chránenom území sa nachádza väčšie množstvo osobitne chránených a ohrozených druhov živočíchov. Medzi motýľmi je to modráčik bahniskový, ktorý sa tu vyskytuje v desiatkach jedincov na vlhších lúčnych stanovištiach s porastami krvavca lekárskeho. Bežným druhom je vidlochvost feniklový. Chrobáky zastupuje fúzač (Necydalis major), ktorý sa tu vyskytuje len zriedkavo. Uvidieť ho možno na odumierajúcich jelšiach a vŕbach. Z obojživelníkov možno v lokalite nájsť mloka bodkovaného, ropuchu bradavičnatú, z plazov vretenicu severnú a jaštericu živorodú. Vodné prostredie poskytuje útočisko pre mihuľu potočnú, mieňa sladkovodného a čerebľu pestrú. Z vtákov je tu zastúpený červenák karmínový, ktorý hniezdi v porastoch túžobníka na lúčnych biotopoch. V roku 2005 tu bolo zaznamenaných 10 - 20 párov tohto vtáka. Na podmáčaných lúkach tu vidieť hniezdenie močiarnice mekotavej. Naopak v území celej nivy hniezdi pŕhľaviar červenkastý. V menšom počte tu boli spozorovaní strakoš obyčajný, rybárik riečny, muchár sivý, chrapkáč poľný, chriašť bodkovaný, kalužiak perlavý, sokol lastovičiar, lastovička obyčajná a krutohlav hnedý. Početnosť nebola stanovená u prepelice poľnej. Cicavce tu zastupuje piskor vrchovský, pĺšik lieskový, veverica obyčajná a vydra riečna.[2]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Stránky AOPK ČR [online]. [Cit. 2016-12-29]. Dostupné online. (po česky)
- ↑ a b c d e ZABLOUDIL, Vladimír. Plán péče o Přírodní rezervaci Meandry Svratky u Milov na období 2014 - 2023 [online]. Žďár nad Sázavou: AOPK ČR, Správa CHKO Žďárské vrchy, 2. 6. 2014, [cit. 2016-12-29]. Dostupné online. (po česky)
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Meandry Svratky u Milov na českej Wikipédii.