Hodíškovský rybník

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 49°30′36″S 16°2′5″V / 49,51000°S 16,03472°V / 49.51000; 16.03472
Hodíškovský rybník
prírodná pamiatka
PP Hodíškovský rybník 3.jpg
Štát Česko Česko
Región Kraj Vysočina
Okres Okres Žďár nad Sázavou
Lokalita Hodíškov
Nadmorská výška 581 - 584 m n. m.
Súradnice 49°30′36″S 16°2′5″V / 49,51000°S 16,03472°V / 49.51000; 16.03472
Rozloha 5,1687 ha
Vznik 1. október 2013[1]
 - Vyhlásil Krajský úrad kraja Vysočina
Správa AOPK ČR CHKO Žďárské vrchy
Kód AOPK ČR 5814
Česko: Hodíškovský rybník
Hodíškovský rybník
Poloha na mape Česka
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Európsky významná lokalita
CZ0612135

Hodíškovský rybník je prírodná pamiatka ležiaca v nadmorskej výške 581 – 584 m severne od dediny Hodíškov. PP s rozlohou približne 5 ha je tvorená Hodíškovským rybníkom a mokraďami v jeho bezprostrednom okolí vrátane kosených lúk. Hodíškovský rybník je relatívne plytký o rozlohe cca 3,8 ha, v záhlaví s litorálnymi porastami tvorenými trstinou a pálkou a pri brehoch porastami ostríc. Využívaný je na chov rýb. Do rybníka ústi niekoľko drobných prítokov.

Popis územia a charakteristika jeho prírodných pomerov[upraviť | upraviť kód]

Fytogeografické pomery a potenciálna vegetácia[upraviť | upraviť kód]

Územie sa nachádza vo fytogeografickom obvode Českomoravského mezofytika, v okrese 67 Českomoravská vrchovina. Potenciálnou prirodzenou vegetáciou je tu mapovacia jednotka 24 - Luzula-Fagetum. Územie sa nachádza v základnom poli sieťového mapovania 6560.

Geomorfológia[upraviť | upraviť kód]

Územie patrí do Hercynského systému, provincie Česká vysočina, oblasti Českomoravská vrchovina, celku Křižanovská vrchovina, podcelku Bítešská vrchovina. Prebieha tu hranica medzi geomorfologickými okrskami, a síce Bobrovskou pahorkatinou a Novomestskou pahorkatinou.

Geológia a pedológia[upraviť | upraviť kód]

Geologické podložie je pozdĺž prítokov tvorené holocénnymi fluviálnymi nečlenenými nivnymi sedimentami, menej potom zmiešanými deluviofluviálnymi sedimentami a holocénnymi deluviálnymi kamenistými až hlinito-kamenistými sedimentami pestrého zloženia. Nadväzujú pararuly. V pôdnom horizonte sa nachádzajú na svahových zvetralinách pseudogleje, v blízkosti rybníka lokálne gleje.

Hydrologické pomery[upraviť | upraviť kód]

Rybník má štyri drobné prítoky. Tri z nich sú bezmenné, štvrtým je Hodíškovský potok, ktorý vyteká z rybníka, preteká obcou Hodíškov a po púti dlhej cca 6,6 km sa v blízkosti Ostrova nad Oslavou vlieva do Oslavy. Správcom všetkých prítokov sú Lesy Českej republiky.

Flóra a vegetácia[upraviť | upraviť kód]

Rybník[upraviť | upraviť kód]

Stredobodom chráneného územia je rybník. V posledných rokoch prakticky bez vodnej vegetácie, v zakalenej vode boli len ojedinele zistené najbežnejšie druhy ako je žaburinka a spirodelka.

Rybník býval predtým využívaný predovšetkým ako plôdikový a preto býval pravidelne čiastočne letnený. Popísaná je odtiaľ veľmi bohatá vegetácia letnených rybníkov, ktorá bola naposledy zastihnutá v roku 2004. Rastie tu bohatá populácia európsky významného druhu koleanta útleho. Tá sa tu pri vhodných podmienkach vyskytuje vo vysokých počtoch (odhadujú desaťtisíce exemplárov). Vegetácia letneného dna Hodíškovského rybníka je ďalej výnimočná výskytom kriticky ohrozeného druhu tilovky vodnej (Tillaea aquatica). Ide o silne ustupujúci druh, ktorý už na väčšine územia Česka vymizol. Na Hodíškovskom rybníku bola tilovka vodná zaznamenaná v bohatej populácii, čítajúci odhadom sto až tisíce exemplárov. Okrem koleanta a tilovky sa na letnenom dne rybníka objavujú aj ďalšie vzácne rastlinné druhy, ako je blatnička vodná (Limosella aquatica), bahnička vajcovitá (Eleocharis ovata) a ostrica česká.

Rybník má v záhlaví litorál tvorený dominantnou trstinou, zo strán je lemovaný radmi jelší.

Pruh ostricového litorálu[upraviť | upraviť kód]

Pruh ostricového litorálu pri zadnom západnom brehu rybníka je tvorený porastom ostrice pľuzgierkatej, ostrice zobáčikatej a nátržnice močiarnej. Veľké zastúpenie nátržnice močiarnej a prítomnosť druhov ako sú páperník úzkolistý a ostrica sivastá poukazujú na prechod k biotopu prechodové rašeliniská. Ďalej tu rastú šišak vrúbkovaný (Scutellaria galericulata) a smlz trsťovníkovitý. Porast je nekosený a čiastočne sem nalietavajú dreviny.

Kosená lúka[upraviť | upraviť kód]

Botanicky cennou plochou, nadväzujúcou takmer bezprostredne na rybník, je menšia kosená lúka, mozaika niekoľkých nevyhranených biotopov. Na väčšine plochy by sa dala opísať ako podhorský psiarkový trávnik (veľmi hojne tu rastú všivec lesný (Pedicularis sylvatica), plevnatec položený (Danthonia decumbens), kraslica prostredná (Briza media), ostrica guľkoplodá a chlpaňa poľná (Luzula campestris) prechádzajúci v striedavo vlhkú lúku (hojne čertkus lúčny (Succisa pratensis) a ostrica Hartmannova (Carex hartmanii), bezkolenec sp. vďaka častému koseniu chýba), početné sú prvky nevápnitých machových slatinísk (vstavačovec májový, ostrica sivastá, ostrica ježatá, ostrica sklonená, ostrica prosová, ostrica čierna, sítina niťovitá (Juncus filiformis), páperník úzkolistý, nátržnica močiarna, fialka močiarna, valeriána dvojdomá, hojné machy). Vo vlhšom okraji smerom k rybníku prechádza v pichliačovú lúku (ostrica pľuzgierkatá, záružlie močiarne, pichliač močiarny, miestami dominantná škripina lesná (Scirpus sylvaticus)). Porast na lúke je väčšinou nízky, redší, s malým množstvom biomasy. Biotop je silne ovplyvnený častým kosením (máj, júl, august/september), navyše s kratučkým strniskom. Pri inej intenzite a termínoch kosby je pravdepodobné, že sa aj podoba biotopu a jeho vyhranenosť posunú. Časté kosenie zrejme dobre znáša všivec lesný, ktorý sa na lúke vyskytuje veľmi hojne na veľkej časti plochy.

Podmáčaná jelšina[upraviť | upraviť kód]

Na záhlaví rybníka nadväzuje v jeho západnej časti podmáčaná jelšina, vzniknutá náletom v miestach predchádzajúcej vlhkej lúky. Ešte na leteckej snímke z roku 1953 je tu vidieť lúka, pravdepodobne silno podmáčaná, zrašelinovatená. Doteraz sa tu zachovala malá sterilná populácia vachty trojlistej a nátržnice močiarnej v severnom okraji. Východnou časťou preteká potôčik - jeden z prítokov rybníka.

V stromovom poschodí dominuje jelša lepkavá, vo vrstve krov sa vyskytuje krušina jelšová, vŕba ušatá, baza čierna. V podraste je dominantné záružlie močiarne, ďalej tu rastie hojne praslička lesná, metlica trsnatá, čerkáč obyčajný (Lysimachia vulgaris), žerušnica horká, praslička riečna, škarda močiarna (Crepis paludosa), valeriána dvojdomá, miestami hojne pŕhľava dvojdomá, čiastočne sem expanduje trsť obyčajná. Biotop sa dá zhodnotiť ako prechod medzi mokraďovými jelšinami a potočnými luhmi. Zo severu nadväzuje na litorál rybníka suchší porast jelší a terestrických rákosín, od východu potom sú to aj brehové porasty dvoch menších prítokov.

Fauna[upraviť | upraviť kód]

Z vtákov bolo v roku 2011 zistených na lokalite 37 druhov vtákov, charakteristických druhov vodného a mokraďového prostredia bol zistený veľmi malý počet. Výskyt vodných a mokraďových vtákov bol ale celkom iste ovplyvnený tým, že bol rybník vypúšťaný na jar a vzhľadom na svoju veľkosť a málo vodným prítokom bolo ešte počas mája tŕstie na suchu. Z charakteristických druhov bola zistená len potápka malá (len na ťahu, nehniezdila tu), jeden pár strnádky trstinovej (Emberiza schoeniclus) a jeden pár kačice divej (Anas platyrhynchos). Na ťahu boli ďalej zistené chochlačka vrkočatá (Aythya fuligula) a kalužiak perlavý (Tringa ochropus). Vzhľadom k pravidelnému jarnému vypúšťaniu rybníka (a teda nezaplavených litorálnych porastoch počas jari), aj vzhľadom k tŕstiu s veľkou vrstvou stariny, ktoré nie sú sčasti na vode, nemožno očakávať významnejší výskyt vtákov viazaných na litorálne porasty. Pri spustení rybníka možno očakávať výskyt bahniakov počas ťahového obdobia.

Obojživelníky[upraviť | upraviť kód]

Z obojživelníkov bolo zistených päť taxónov, najpočetnejšia je populácia ropuchy bradavičnatej (Bufo bufo), ktorá sa úspešne rozmnožuje, veľmi slabá je populácia mloka bodkovaného (Triturus vulgaris), slabé sú populácie skokana krátkonohého (Pelophylax lessonae) a skokana zeleného (Pelophylax esculentus). Skokan hnedý (Rana temporaria) sa vyskytuje iba v mokradiach severne od rybníka. Z podkladov od AOPK ČR vyplýva, že zhruba pred desiatimi rokmi sa okrem zistených druhov ešte na rybníku vyskytovalo bohatšie spoločenstvo obojživelníkov vrátane druhov ako kunka červenobruchá (Bombina bombina), rosnička zelená (Hyla arborea), hrabavka škvrnitá (Pelobates fuscus). Súčasný slabý výskyt obojživelníkov je jednoznačne ovplyvnený rybničným hospodárením, chovom ťažkých obsádok kapra (Cyprinus carpio) o vysokej intenzite.

Vážky[upraviť | upraviť kód]

Z vážok bolo zistených 18 druhov, tj. štvrtina druhového bohatstva v Česku. Lokalita sa preto z pohľadu druhovej pestrosti radí k mierne nadpriemerným lokalitám. Je pravdepodobné, že väčšina zistených druhov vážok na lokalitu zalieta a len menší počet sa tu rozmnožuje. Z významnejších druhov boli zistené šidielko menšie (Ischnura pumilio) a šidlo tmavé (Anax parthenope).

Motýle[upraviť | upraviť kód]

Z denných motýľov stojí za zmienku výskyt perlovca krvavcového (Brenthis ino), čo je lokálny druh vyskytujúci sa na vlhkých lúkach, mokradiach a ladách. V posledných rokoch sa dosť rozšíril, pravdepodobne v dôsledku ústupu od kosenia vlhkých lúk a ich premeny v túžobníkové lady.

Vodná malofauna[upraviť | upraviť kód]

Prieskum vodnej malakofauny EVL Hodíškovský rybník v roku 2011 doložil výskyt celkom 14 druhov vodných mäkkýšov (8 ulitníkov, 6 lastúrnikov). Absencia litorálu a vplyv ťažkej kaprej osádky sa plne odráža aj na stave malakofauny vlastného rybníka, v ktorom sa mäkkýše vyskytujú vo veľmi nízkych stavoch. Severná časť rybníka je obývaná o niečo bohatším spoločenstvom vodných mäkkýšov, ale až na dva vzácnejšie druhy hrachoviek (Pisidium) ide o bežné a široko rozšírené druhy. Hoci mokrade nad rybníkom vrátane prítokov sú z pohľadu ochrany prírody vo výrazne zachovalejšom stave, tak hostí opäť bežné druhy. Určitou výnimkou je početná populácia hrachovky Pisidium milium v jednom z prítokov. Výskyt tohto druhu v okolí známy nie je. Pozitívnym zistením je absencia nepôvodných druhov.

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Stránky AOPK ČR [online]. [Cit. 2017-01-16]. Dostupné online. (po česky)

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]

Zdroj[upraviť | upraviť kód]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Hodíškovský rybník na českej Wikipédii.