Oravský Podzámok: Rozdiel medzi revíziami
d skratenie infoboxu |
dBez shrnutí editace |
||
Riadok 31: | Riadok 31: | ||
Obec v [[Oravská vrchovina|Oravskej vrchovine]] ležiaca na pravom brehu [[Orava (rieka)|Oravy]] je vzdialená 11 km SSV od [[Dolný Kubín|Dolného Kubína]]. Vznik obce Oravský Podzámok je nerozlučne spätý s existenciou [[Oravský hrad|Oravského hradu]] postaveného na brale týčiacom sa nad riekou až do výšky 112 m. Hrad sa spomína už v polovici [[13. storočie|13. storočia]], ale obec v podhradí vznikla pravdepodobne neskôr. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku [[1559]]. Vyvinula sa z hradného majera, ktorý založili [[Thurzo]]vci v polovici [[16. storočie|16. storočia]]. Zachovalý rozsiahly hrad sa týči na strmom [[vápenec|vápencovom]] brale priamo nad obcou vo výške 112 m nad hladinou rieky Orava. Hrad je [[Národná kultúrna pamiatka|národnou kultúrnou pamiatkou]]. |
Obec v [[Oravská vrchovina|Oravskej vrchovine]] ležiaca na pravom brehu [[Orava (rieka)|Oravy]] je vzdialená 11 km SSV od [[Dolný Kubín|Dolného Kubína]]. Vznik obce Oravský Podzámok je nerozlučne spätý s existenciou [[Oravský hrad|Oravského hradu]] postaveného na brale týčiacom sa nad riekou až do výšky 112 m. Hrad sa spomína už v polovici [[13. storočie|13. storočia]], ale obec v podhradí vznikla pravdepodobne neskôr. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku [[1559]]. Vyvinula sa z hradného majera, ktorý založili [[Thurzo]]vci v polovici [[16. storočie|16. storočia]]. Zachovalý rozsiahly hrad sa týči na strmom [[vápenec|vápencovom]] brale priamo nad obcou vo výške 112 m nad hladinou rieky Orava. Hrad je [[Národná kultúrna pamiatka|národnou kultúrnou pamiatkou]]. |
||
== História == |
|||
Prvé historické údaje o Oravskom hrade sú z roku [[1267]]. Oravský hrad aj s celým územím [[Orava (župa)|Oravy]] bol striedavo majetkom kráľa a bohatých zemepánov. Prvými písomne doloženými majiteľmi hradu boli príslušníci rodiny Bašovcov zo [[Zvolen]]a. V roku [[1298]] hrad patril k územiu [[Matúš Čák Trenčiansky|Matúša Čáka Trenčianskeho]]. V 13. storočí sa stal správnym centrom a strážnou pevnosťou popri ceste do [[Poľsko|Poľska]]. Komplex budov horného, stredného a dolného hradu stavali postupne od polovice 13. až po [[17. storočie]]. |
Prvé historické údaje o Oravskom hrade sú z roku [[1267]]. Oravský hrad aj s celým územím [[Orava (župa)|Oravy]] bol striedavo majetkom kráľa a bohatých zemepánov. Prvými písomne doloženými majiteľmi hradu boli príslušníci rodiny Bašovcov zo [[Zvolen]]a. V roku [[1298]] hrad patril k územiu [[Matúš Čák Trenčiansky|Matúša Čáka Trenčianskeho]]. V 13. storočí sa stal správnym centrom a strážnou pevnosťou popri ceste do [[Poľsko|Poľska]]. Komplex budov horného, stredného a dolného hradu stavali postupne od polovice 13. až po [[17. storočie]]. |
||
Roku [[1534]] získal hrad aj so županskou hodnosťou Ján z Dubovca. Po Jánovi z Dubovca hrad vlastnil Václav Sedlnický a od roku [[1556]] [[Fraňo Turzo]]. Rodina Turzovcov už koncom [[15. storočie|15. storočia]] patrila k najbohatším rodom v [[Uhorsko|Uhorsku]]. Medzi rokmi 1556-[[1621]] dali Turzovci hrad prestavať a opevniť. V roku [[1606]] dostali Turzovci Oravu ako rodový majetok. Roku [[1800]] hrad postihla najväčšia katastrofa, keď úplne vyhorel a zostal opustený. V roku [[1868]] bolo do nevyužitého hradného komplexu umiestnené jedno z prvých múzeí na Slovensku. |
Roku [[1534]] získal hrad aj so županskou hodnosťou Ján z Dubovca. Po Jánovi z Dubovca hrad vlastnil Václav Sedlnický a od roku [[1556]] [[Fraňo Turzo]]. Rodina Turzovcov už koncom [[15. storočie|15. storočia]] patrila k najbohatším rodom v [[Uhorsko|Uhorsku]]. Medzi rokmi 1556-[[1621]] dali Turzovci hrad prestavať a opevniť. V roku [[1606]] dostali Turzovci Oravu ako rodový majetok. Roku [[1800]] hrad postihla najväčšia katastrofa, keď úplne vyhorel a zostal opustený. V roku [[1868]] bolo do nevyužitého hradného komplexu umiestnené jedno z prvých múzeí na Slovensku. |
Verzia z 21:59, 30. január 2010
Oravský Podzámok | |
obec | |
Štát | Slovensko |
---|---|
Kraj | Žilinský |
Okres | Dolný Kubín |
Región | Dolná Orava |
Nadmorská výška | 511 m n. m. |
Rozloha | 35,25 km² (3 525 ha) [1] |
Obyvateľstvo | 1 344 (31. 12. 2023) [2] |
Hustota | 38,13 obyv./km² |
Starosta | Jozef Záhora |
PSČ | 027 41 |
ŠÚJ | 509957 |
EČV (do r. 2022) | DK |
Tel. predvoľba | 0 43 |
Adresa obecného úradu |
Oravský Podzámok 61 |
E-mailová adresa | poslať email |
Telefón | 589 32 21 |
Fax | 589 32 21 |
Interaktívna mapa obce
| |
Wikimedia Commons: Oravský Podzámok | |
Webová stránka: oravsky-podzamok.sk | |
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Oravský Podzámok je obec na Slovensku v okrese Dolný Kubín.
Obec v Oravskej vrchovine ležiaca na pravom brehu Oravy je vzdialená 11 km SSV od Dolného Kubína. Vznik obce Oravský Podzámok je nerozlučne spätý s existenciou Oravského hradu postaveného na brale týčiacom sa nad riekou až do výšky 112 m. Hrad sa spomína už v polovici 13. storočia, ale obec v podhradí vznikla pravdepodobne neskôr. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1559. Vyvinula sa z hradného majera, ktorý založili Thurzovci v polovici 16. storočia. Zachovalý rozsiahly hrad sa týči na strmom vápencovom brale priamo nad obcou vo výške 112 m nad hladinou rieky Orava. Hrad je národnou kultúrnou pamiatkou.
História
Prvé historické údaje o Oravskom hrade sú z roku 1267. Oravský hrad aj s celým územím Oravy bol striedavo majetkom kráľa a bohatých zemepánov. Prvými písomne doloženými majiteľmi hradu boli príslušníci rodiny Bašovcov zo Zvolena. V roku 1298 hrad patril k územiu Matúša Čáka Trenčianskeho. V 13. storočí sa stal správnym centrom a strážnou pevnosťou popri ceste do Poľska. Komplex budov horného, stredného a dolného hradu stavali postupne od polovice 13. až po 17. storočie. Roku 1534 získal hrad aj so županskou hodnosťou Ján z Dubovca. Po Jánovi z Dubovca hrad vlastnil Václav Sedlnický a od roku 1556 Fraňo Turzo. Rodina Turzovcov už koncom 15. storočia patrila k najbohatším rodom v Uhorsku. Medzi rokmi 1556-1621 dali Turzovci hrad prestavať a opevniť. V roku 1606 dostali Turzovci Oravu ako rodový majetok. Roku 1800 hrad postihla najväčšia katastrofa, keď úplne vyhorel a zostal opustený. V roku 1868 bolo do nevyužitého hradného komplexu umiestnené jedno z prvých múzeí na Slovensku.
Osobnosti
- Milan Janák (1910 - 1982), ekonóm
- František Paňák (1908 - 1997), rímskokatolícky kňaz, náboženský publicista a prekladateľ
- Daniel Paulini (? - 1623), evanjelický kňaz, náboženský spisovateľ a filozof
- Ján Sinapius-Horčička (1625 - 1682), evanjelický kňaz a spisovateľ
Pozri aj
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Oravský Podzámok
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.