Republika srbská: Rozdiel medzi revíziami

	Republika srbská
Vlajka	Znak
	Národné motto:; -
	Štátna hymna:; Moja Republika
Miestny názov
• dlhý	Republika Srpska / Република Српска
• krátky	Republika Srpska / Република Српска
Hlavné mesto	Sarajevo (de iure); Banja Luka (de facto); 44°46′ S.š. 17°11′ V.d.
Najväčšie mesto	Banja Luka
Úradné jazyky	srbčina, bosniačtina a chorvátčina ;
Štátne zriadenie; Prezident; Predseda vlády	republika; Rajko Kuzmanović (SNSD); Milorad Dodik (SNSD)
Vznik
Rozloha; • celková; • voda (%)	; 24 811 km² ; 0 km² (0 %)
Počet obyvateľov; • odhad (2007); • sčítanie (1996); • hustota (2007)	; 1439673 ; 1 490 993; 57.9/km²
Mena	Konvertibilná marka (BAM)
Časové pásmo; • Letný čas	SEČ (UTC+1); (UTC+2)
Internetová doména
Smerové telefónne číslo	+

Interaktívne prechádzať históriu

← Predchádzajúca úprava Ďalšia úprava →

Smazaný obsah Přidaný obsah

VizuálneWikitext

V textu

Verzia z 16:36, 15. máj 2011

Súradnice: 44°45′00″S 17°19′00″V / 44,75°S 17,316666666667°V / 44.75; 17.316666666667

Republika srbská (bos., chorv. a srb. v latinke Republika Srpska, v srbskej cyrilike Република Српска) je jedna z dvoch entít federatívnej Bosny a Hercegoviny.

Hlavným mestom entity je Banja Luka, kde sídli správa krajiny; hoci ústavou je garantované za hlavné mesto Federácie Bosny a Hercegoviny Sarajevo a za hlavné mesto Republiky srbskej Istočno Sarajevo. RS má vlastnú vládu, vlastného prezidenta, parlament, entitálne symboly, dokonca aj vlastné aerolínie (Air Srpska). V roku 2004 existovali snahy zjednotiť policajné zložky oboch entít, avšak stroskotali. O niekoľko rokov sa podarilo zreformovať ozbrojené sily a vojenské zložky RS tak začleniť do Ozbrojených síl Bosny a Hercegoviny. Ako menu používa entita konvertibilnú marku, rovnako ako Federácia BiH (do roku 1994 však mala vlastnú menu, ktorou bol dinár Republiky srbskej).

Dejiny

Republiky srpská vznikla na začiatku vojnového chaosu v bývalej Juhoslávii. Koncom roka 1991 srbskí členovia bosnianskeho parlamentu ako reakciu na vyhlásenie suverenity Bosny a Hercegoviny vytvorili zhromaždenie srbského národa v Bosne a Hercegovine, ktoré 28. februára 1992 prijalo ústavu republiky. Tento dátum sa považuje za dátum vzniku republiky srpskej. Iniciátori vytvorenia republiky mali v úmysle jej odtrhnutie od Bosny a Hercegoviny. Prvým prezidentom Republiky srpskej sa stal Radovan Karadžić. Nasledovala krutá vojna, počas ktorej sa bosnianskym Srbom podarilo obsadiť až 70 % územia Bosny a Hercegoviny.

Republika si umiestnila sídla svojich najdôležitejších orgánov v dedine Pale, len pár kilometrov od Sarajeva. Napriek dlhému a krvavému obliehaniu Sarajeva sa bosnianskym Srbom Sarajevo nepodarilo dobyť.

Daytonskou mierovou zmluvou z roku 1995, ktorou sa skončila vojna v Bosne a Hercegovine, za dohodlo, že Republika srpská bude naďalej existovať, ale v rámci Bosny a Hercegoviny ako jedna z jej dvoch štátnych subjektov, určili sa jej hranice, pričom sa určilo, že republika bude zaberať približne 49 % územia Bosny a Hercegoviny.

Po vojne sa začal zložitý proces konsolidácie a zjednocovania Bosny a Hercegoviny, ktorý sa doteraz neskončil a na ktorý dozerá medzinárodné spoločenstvo.

Súčasnosť

Hoci republika rešpektuje kompromisný mier z roku 1995, nevzdala sa celkom nárokov na svoje osamostatnenie. Separatistické tendencie v republike posilnil príklad Kosova. Nateraz sa však zdá, že republika nemá záujem o násilné odčlenenie od Bosny, jej politici hovoria výlučne o mierovej ceste. Na druhej strane prebieha už spomínaný politický proces zjednocovania Bosny a Hercegoviny pri rešpektovaní autonómie oboch štátnych entít.

Štatistiky

rozloha: 24,811 km²
počet obyvateľov: 1 490 993
hustota osídlenia: 60 ľudí/km²
etnické zloženie: Srbi 88 %, bosnianski Moslimovia (Bosniaci) 7 %, Chorváti 3 % a ostatní 2 %.
mena: konvertibilná marka

Rok	Srbi	%	Moslimovia¹	%	Chorváti	%	Ďalší²	%	Celkovo
Etnická skladba obyvateľstva
1991	869,854	55.4%	440,746	28.1%	144,414	9.2%	114,494	7.3%	1,569,332
1996	1,427,912	96.8%	32,344	2.2%	15,028	1.0%	4	0.0%	1,475,288
2006³	1,267,000	88%	127,000	8%	58,000	4%	750	0.001%	1,452,673
1:Veľká časť moslimov sa dnes cíti byť Bosniakmi. 2: "Ďalší" hlavne ľudia, ktorí vyhlásili, že sú Juhoslovania 3: údaje z roku 2006 sú odhad

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Republika srbská

@@ Riadok 64: / Riadok 64: @@
 '''Republika srbská''' ([[bosniačtina|bos.]], [[chorvátčina|chorv.]] a [[srbčina|srb.]] v latinke '''Republika Srpska''', v srbskej cyrilike Република Српска) je jedna z dvoch entít federatívnej [[Bosna a Hercegovina|Bosny a Hercegoviny]].
-[[Súbor:Republika Srpska simple.svg|náhľad|vľavo|Poloha Republiky srbskej v [[Bosna a Hercegovina|Bosne a Hercegovine]]]]
 Hlavným mestom entity je [[Banja Luka]], kde sídli správa krajiny; hoci ústavou je garantované za hlavné mesto Federácie Bosny a Hercegoviny [[Sarajevo]] a za hlavné mesto Republiky srbskej [[Istočno Sarajevo]]. RS má vlastnú vládu, vlastného prezidenta, parlament, entitálne symboly, dokonca aj vlastné aerolínie ([[Air Srpska]]). V roku [[2004]] existovali snahy zjednotiť policajné zložky oboch entít, avšak stroskotali. O niekoľko rokov sa podarilo zreformovať ozbrojené sily a vojenské zložky RS tak začleniť do Ozbrojených síl Bosny a Hercegoviny. Ako menu používa entita konvertibilnú marku, rovnako ako Federácia BiH (do roku [[1994]] však mala vlastnú menu, ktorou bol [[dinár Republiky srbskej]]).
-[[Obrázok:Evstafiev-Radovan Karadzic 3MAR94.jpg|thumb|right|[[Radovan Karadžić]], prvý prezident Republiky srbskej (1992-1996)]]
 == Dejiny ==
@@ Riadok 80: / Riadok 78: @@
 == Súčasnosť ==
 Hoci republika rešpektuje kompromisný mier z roku [[1995]], nevzdala sa celkom nárokov na svoje osamostatnenie. Separatistické tendencie v republike posilnil príklad [[Kosovo|Kosova]]. Nateraz sa však zdá, že republika nemá záujem o násilné odčlenenie od [[Bosna a Hercegovina|Bosny]], jej politici hovoria výlučne o mierovej ceste. Na druhej strane prebieha už spomínaný politický proces zjednocovania [[Bosna a Hercegovina|Bosny a Hercegoviny]] pri rešpektovaní autonómie oboch štátnych entít.
+[[Obrázok:Evstafiev-Radovan Karadzic 3MAR94.jpg|thumb|right|[[Radovan Karadžić]], prvý prezident Republiky srbskej (1992-1996)]]
 == Štatistiky ==
@@ Riadok 87: / Riadok 87: @@
 * etnické zloženie: Srbi 88 %, bosnianski Moslimovia (Bosniaci) 7 %, Chorváti 3 % a ostatní 2 %.
 * mena: [[konvertibilná marka]]
-{|border="2" cellspacing="0" cellpadding="4" rules="all" width="50%" style="clear:all; margin:6px 0 0em 0em; border-style: solid; border-width: 1px; border-collapse:collapse; font-size:85%; empty-cells:show"
+[[Súbor:Republika Srpska simple.svg|náhľad|vľavo|Poloha Republiky srbskej v [[Bosna a Hercegovina|Bosne a Hercegovine]]]]
+{| class=wikitable
 |colspan="14" align=center style="background:#778899; color:white"|'''Etnická skladba obyvateľstva'''
 |-