Republika srbská: Rozdiel medzi revíziami
d nová premiérka |
d kat |
||
Riadok 116: | Riadok 116: | ||
[[Kategória:Bosna a Hercegovina]] |
[[Kategória:Bosna a Hercegovina]] |
||
[[Kategória:Republika srbská| ]] |
Verzia z 13:14, 27. marec 2013
Republika srbská | |||||
| |||||
Národné motto: - | |||||
Štátna hymna: Moja Republika | |||||
Miestny názov | |||||
• dlhý | Republika Srpska / Република Српска | ||||
• krátky | Republika Srpska / Република Српска | ||||
Hlavné mesto | Sarajevo (de iure) Banja Luka (de facto) 44°46′ S.š. 17°11′ V.d. | ||||
Najväčšie mesto | Banja Luka | ||||
Úradné jazyky | srbčina, bosniačtina a chorvátčina
| ||||
Štátne zriadenie Prezident Predsedníčka vlády |
republika Milorad Dodik Željka Cvijanović | ||||
Vznik | |||||
Rozloha • celková • voda (%) |
24 811 km² 0 km² (0 %) | ||||
Počet obyvateľov • odhad (2007) • sčítanie (1996) • hustota (2007) |
1 439 673 1 490 993 57.9/km² | ||||
Mena | Konvertibilná marka (BAM) | ||||
Časové pásmo • Letný čas |
SEČ (UTC+1) (UTC+2) | ||||
Internetová doména | |||||
Smerové telefónne číslo | + |
Súradnice: 44°45′00″S 17°19′00″V / 44,75°S 17,316666666667°V
Republika srbská (bos., chorv. a srb. v latinke Republika Srpska, v srbskej cyrilike Република Српска) je jedna z dvoch entít federatívnej Bosny a Hercegoviny.
Hlavným mestom entity je Banja Luka, kde sídli správa krajiny; hoci ústavou je garantované za hlavné mesto Federácie Bosny a Hercegoviny Sarajevo a za hlavné mesto Republiky srbskej Istočno Sarajevo. RS má vlastnú vládu, vlastného prezidenta, parlament, entitálne symboly a do roku 2003 mala dokonca aj vlastné aerolínie (Air Srpska). V roku 2004 existovali snahy zjednotiť policajné zložky oboch entít, avšak stroskotali. O niekoľko rokov sa podarilo zreformovať ozbrojené sily a vojenské zložky RS tak začleniť do Ozbrojených síl Bosny a Hercegoviny. Ako menu používa entita konvertibilnú marku, rovnako ako Federácia BiH (do roku 1994 však mala vlastnú menu, ktorou bol dinár Republiky srbskej).
Dejiny
Republika srbská vznikla na začiatku vojnového chaosu v bývalej Juhoslávii. Koncom roka 1991 srbskí členovia bosnianskeho parlamentu ako reakciu na vyhlásenie suverenity Bosny a Hercegoviny vytvorili zhromaždenie srbského národa v Bosne a Hercegovine, ktoré 28. februára 1992 prijalo ústavu republiky. Tento dátum sa považuje za dátum vzniku republiky srpskej. Iniciátori vytvorenia republiky mali v úmysle jej odtrhnutie od Bosny a Hercegoviny. Prvým prezidentom Republiky srpskej sa stal Radovan Karadžić. Nasledovala krutá vojna, počas ktorej sa bosnianskym Srbom podarilo obsadiť až 70 % územia Bosny a Hercegoviny.
Republika si umiestnila sídla svojich najdôležitejších orgánov v dedine Pale, len pár kilometrov od Sarajeva. Napriek dlhému a krvavému obliehaniu Sarajeva sa bosnianskym Srbom Sarajevo nepodarilo dobyť.
Daytonskou mierovou zmluvou z roku 1995, ktorou sa skončila vojna v Bosne a Hercegovine, za dohodlo, že Republika srpská bude naďalej existovať, ale v rámci Bosny a Hercegoviny ako jedna z jej dvoch štátnych subjektov, určili sa jej hranice, pričom sa určilo, že republika bude zaberať približne 49 % územia Bosny a Hercegoviny.
Po vojne sa začal zložitý proces konsolidácie a zjednocovania Bosny a Hercegoviny, ktorý sa doteraz neskončil a na ktorý dozerá medzinárodné spoločenstvo.
Súčasnosť
Hoci republika rešpektuje kompromisný mier z roku 1995, nevzdala sa celkom nárokov na svoje osamostatnenie. Separatistické tendencie v republike posilnil príklad Kosova. Nateraz sa však zdá, že republika nemá záujem o násilné odčlenenie od Bosny, jej politici hovoria výlučne o mierovej ceste. Na druhej strane prebieha už spomínaný politický proces zjednocovania Bosny a Hercegoviny pri rešpektovaní autonómie oboch štátnych entít.
Štatistiky
- rozloha: 24,811 km²
- počet obyvateľov: 1 490 993
- hustota osídlenia: 60 ľudí/km²
- etnické zloženie: Srbi 88 %, bosnianski Moslimovia (Bosniaci) 7 %, Chorváti 3 % a ostatní 2 %.
- mena: konvertibilná marka
Etnická skladba obyvateľstva | |||||||||||||
Rok | Srbi | % | Moslimovia1 | % | Chorváti | % | Ďalší2 | % | Celkovo | ||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
1991 | 869,854 | 55.4% | 440,746 | 28.1% | 144,414 | 9.2% | 114,494 | 7.3% | 1,569,332 | ||||
1996 | 1,427,912 | 96.8% | 32,344 | 2.2% | 15,028 | 1.0% | 4 | 0.0% | 1,475,288 | ||||
20063 | 1,267,000 | 88% | 127,000 | 8% | 58,000 | 4% | 750 | 0.001% | 1,452,673 | ||||
1:Veľká časť moslimov sa dnes cíti byť Bosniakmi. 2: "Ďalší" hlavne ľudia, ktorí vyhlásili, že sú Juhoslovania 3: údaje z roku 2006 sú odhad |
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Republika srbská